Spojené štáty sú stále mocnosťou číslo jeden, onedlho sa to však môže zmeniť; Amerike šliape čoraz výraznejšie na päty Čína (a za ňou India a niektoré ďalšie krajiny). Čína má už dnes obrovský vplyv na celý svet, od obchodu so surovinami a ropou v Afrike a na Blízkom východe až po osud ostrovov a morí vo východnej Ázii. A práve Čína tento rok tiež prechádza rozhodujúcou zmenou politického vedenia podobne ako Spojené štáty. Otázku tak možno otočiť aj na čínsku zmenu vedenia: nemali by sa aj na nej podieľať aj iné krajiny?
Až na to, že v Číne o žiadne skutočné voľby nejde. Mocenská výmena sa odohráva v rámci straníckej nomenklatúry, pričom musíme siahnuť do slovníka, ktorý v strednej Európe neplatí už dve desaťročia: Ústredný výbor, Politbyro, a na jeho čele Stály výbor. Tieto orgány komunistickej strany riadia krajinu s jeden a štvrť miliardou ľudí s efektivitou, o akej sovietski komunisti kedysi iba snívali. Moskva ovládala východný blok s brachiálnou silou, a vo chvíli, keď sovietska vojenská moc ustúpila, sa systém rozpadol. Čínsky vplyv vo svete je dnes oveľa väčší, je uskutočňovaný ekonomickými (či dokonca ranokapitalistickými) metódami, a súčasné trendy vývoja hovoria, že v nasledujúcich rokoch bude rásť.
Očarenie Čínou je v čomsi zaslúžené, v čomsi azda až nebezpečné. Britský ekonóm a novinár Martin Jacques vyjadril nedávno pre BBC názor, že dnešná čínska kombinácia trhovej ekonomiky a „kompetentného štátu" priniesla Číne tridsať rokov desaťpercentného hospodárskeho rastu, čo je najväčšia hospodárska premena na svete od čias britskej priemyselnej revolúcie pred dvesto rokmi. Ku „kompetentnému štátu" Číne podľa Jacquesa pomáha nielen pragmatizmus čínskych komunistov, ale aj konfuciánska tradícia uctievania centrálnej vlády a stability.
Práve stabilita bude nepochybne výzvou nového čínskeho vedenia, vzhľadom na spomalenie ekonomiky, starnutie populácie, životné prostredie či časté protesty v provinciách. Pre svet bude rozhodujúce, či prípadná domáca nestabilita Číny neprepukne k jej prenášaniu smerom von. Okolitému svetu by v tejto chvíli zrejme úplne stačila práve čínska stabilita. Hoci hlas v spolurozhodovaní o tom, kto bude v Číne vládnuť, by bol, samozrejme, ešte lepší.
Až na to, že v Číne o žiadne skutočné voľby nejde. Mocenská výmena sa odohráva v rámci straníckej nomenklatúry, pričom musíme siahnuť do slovníka, ktorý v strednej Európe neplatí už dve desaťročia: Ústredný výbor, Politbyro, a na jeho čele Stály výbor. Tieto orgány komunistickej strany riadia krajinu s jeden a štvrť miliardou ľudí s efektivitou, o akej sovietski komunisti kedysi iba snívali. Moskva ovládala východný blok s brachiálnou silou, a vo chvíli, keď sovietska vojenská moc ustúpila, sa systém rozpadol. Čínsky vplyv vo svete je dnes oveľa väčší, je uskutočňovaný ekonomickými (či dokonca ranokapitalistickými) metódami, a súčasné trendy vývoja hovoria, že v nasledujúcich rokoch bude rásť.
Očarenie Čínou je v čomsi zaslúžené, v čomsi azda až nebezpečné. Britský ekonóm a novinár Martin Jacques vyjadril nedávno pre BBC názor, že dnešná čínska kombinácia trhovej ekonomiky a „kompetentného štátu" priniesla Číne tridsať rokov desaťpercentného hospodárskeho rastu, čo je najväčšia hospodárska premena na svete od čias britskej priemyselnej revolúcie pred dvesto rokmi. Ku „kompetentnému štátu" Číne podľa Jacquesa pomáha nielen pragmatizmus čínskych komunistov, ale aj konfuciánska tradícia uctievania centrálnej vlády a stability.
Práve stabilita bude nepochybne výzvou nového čínskeho vedenia, vzhľadom na spomalenie ekonomiky, starnutie populácie, životné prostredie či časté protesty v provinciách. Pre svet bude rozhodujúce, či prípadná domáca nestabilita Číny neprepukne k jej prenášaniu smerom von. Okolitému svetu by v tejto chvíli zrejme úplne stačila práve čínska stabilita. Hoci hlas v spolurozhodovaní o tom, kto bude v Číne vládnuť, by bol, samozrejme, ešte lepší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.