Nie. Boli to naozaj voľby, ktoré naznačili zrod inej Ameriky.
Všeličo by sa dalo označiť za čiastkové dôvody Obamovho víťazstva. Napríklad spomenutý hurikán Sandy, ktorý dal prezidentovi možnosť predviesť sa krátko pred voľbami ako záchranca. Dôležitý bol aj Obamov šikovný volebný tím, ktorý priviedol jeho voličov napriek sklamaniu z bývalého miláčika znovu k jeho voľbe. A nešlo už len o internet a sociálne siete. Išlo aj o lepšiu taktiku v štátoch, ktoré boli na vážkach a ktoré nakoniec rozhodli.
Obamov tím okrem toho dokázal vnútiť celým voľbám obraz Romneyho ako príliš bohatého, a teda aj príliš necitlivého voči priemerným voličom. Bola to marxistická finta, ale zabrala až tak, že prekryla Obamove neúspechy v ekonomike.
Samotný Romney k výsledku tiež prispel: chýbala mu iskra, nemal nič výnimočné, čím by popri rozume ľudí získal aj ich srdce. Bol slušný, nemal škandál, jeho plány s ekonomikou boli realistickejšie, ale pôsobil príliš uhladene a asi aj chladne. Ľudia ho nevolili s vášňou, dokonca ani s chuťou, ale len preto, že už nechceli Obamu. Ukázalo sa to málo.
Ale to všetko boli iba kulisy rozhodujúceho faktora celých volieb. A tým bola demografia, presnejšie menšiny. Republikánsky kandidát síce jasne vyhral u bielych mužov a starších ľudí, ale u menšín pohorel. Konkrétne: zo všetkých Obamových hlasov bolo viac ako 40 percent z radov menšín. Afroameričania ho volili takmer všetci, ale hlasy mu dalo aj viac ako 70 percent Hispáncov, Aziatov a Kubáncov. A keďže podiel bielych Američanov ustavične klesá (dnes už tvoria iba 63 percent), hlasy prudko rastúcich menšín v prospech Obamu rozhodli.
Je to aj dôsledok ostrého postoja republikánov k nelegálnym prisťahovalcom, ale nielen. Zdalo by sa, že novodobí prisťahovalci, ktorí opustili domov a vydali sa hľadať svoje osobné šťastie v cudzej krajine, budú svojim individualizmom a odvahou prirodzene tiahnuť ku konceptu menšej vlády, nižších daní a väčšej ekonomickej slobody. Lenže dnešní prisťahovalci prichádzajú do iného sveta ako tí, ktorí osídľovali Ameriku. Vtedy prichádzali do neznáma, ponechaní na vlastnú odvahu, trpezlivosť a pracovitosť. Dnes však prichádzajú do krajiny, ktorej prezident presadzuje opatrovateľskú vládu, bezplatnú lekársku starostlivosť pre všetkých, vyššie dane len pre bohatších a mäkší prístup k nelegálnemu prisťahovalectvu. Je logické, že rastúce menšiny volili masovo práve takéhoto Obamu, a nie tých, ktorí navrhujú ráznejšiu kontrolu hraníc a tvrdšie kroky voči porušovaniu zákona, pričom inak menšiny nezaujali.
Zdá sa to ako nezvratný trend. Počul som v diskusiách opakovane, že vzhľadom na demografiu boli toto posledné voľby, ktoré ešte mohol republikán vyhrať republikánskym programom. To je asi prehnané, ale naozaj nie je jasné, čo dlhodobo urobí s voľbami a s Amerikou ako takou rastúci vplyv nových prisťahovalcov a ich boom. Podľa najnovších prognóz bude zmena demografie pokračovať až tak prudko, že po roku 2050 už bude biely Američan v menšine. To samo osebe nie je strata, naopak, mohlo by to byť obohatenie. Ale aká to bude Amerika? Dnes sa zdá, že skôr európska než americká. S mohutnejšou vládou, plná nových práv, no menej plná tej slobody a ekonomickej vitality, ktoré zabezpečovali nebezpečnému svetu bezpečného lídra.
Obamovo druhé zvolenie vyzerá ako predzvesť hlbokej hodnotovej zmeny USA. Ale zasa ktovie? Veď, kto po Carterovi čakal Reagana?
Všeličo by sa dalo označiť za čiastkové dôvody Obamovho víťazstva. Napríklad spomenutý hurikán Sandy, ktorý dal prezidentovi možnosť predviesť sa krátko pred voľbami ako záchranca. Dôležitý bol aj Obamov šikovný volebný tím, ktorý priviedol jeho voličov napriek sklamaniu z bývalého miláčika znovu k jeho voľbe. A nešlo už len o internet a sociálne siete. Išlo aj o lepšiu taktiku v štátoch, ktoré boli na vážkach a ktoré nakoniec rozhodli.
Obamov tím okrem toho dokázal vnútiť celým voľbám obraz Romneyho ako príliš bohatého, a teda aj príliš necitlivého voči priemerným voličom. Bola to marxistická finta, ale zabrala až tak, že prekryla Obamove neúspechy v ekonomike.
Samotný Romney k výsledku tiež prispel: chýbala mu iskra, nemal nič výnimočné, čím by popri rozume ľudí získal aj ich srdce. Bol slušný, nemal škandál, jeho plány s ekonomikou boli realistickejšie, ale pôsobil príliš uhladene a asi aj chladne. Ľudia ho nevolili s vášňou, dokonca ani s chuťou, ale len preto, že už nechceli Obamu. Ukázalo sa to málo.
Ale to všetko boli iba kulisy rozhodujúceho faktora celých volieb. A tým bola demografia, presnejšie menšiny. Republikánsky kandidát síce jasne vyhral u bielych mužov a starších ľudí, ale u menšín pohorel. Konkrétne: zo všetkých Obamových hlasov bolo viac ako 40 percent z radov menšín. Afroameričania ho volili takmer všetci, ale hlasy mu dalo aj viac ako 70 percent Hispáncov, Aziatov a Kubáncov. A keďže podiel bielych Američanov ustavične klesá (dnes už tvoria iba 63 percent), hlasy prudko rastúcich menšín v prospech Obamu rozhodli.
Je to aj dôsledok ostrého postoja republikánov k nelegálnym prisťahovalcom, ale nielen. Zdalo by sa, že novodobí prisťahovalci, ktorí opustili domov a vydali sa hľadať svoje osobné šťastie v cudzej krajine, budú svojim individualizmom a odvahou prirodzene tiahnuť ku konceptu menšej vlády, nižších daní a väčšej ekonomickej slobody. Lenže dnešní prisťahovalci prichádzajú do iného sveta ako tí, ktorí osídľovali Ameriku. Vtedy prichádzali do neznáma, ponechaní na vlastnú odvahu, trpezlivosť a pracovitosť. Dnes však prichádzajú do krajiny, ktorej prezident presadzuje opatrovateľskú vládu, bezplatnú lekársku starostlivosť pre všetkých, vyššie dane len pre bohatších a mäkší prístup k nelegálnemu prisťahovalectvu. Je logické, že rastúce menšiny volili masovo práve takéhoto Obamu, a nie tých, ktorí navrhujú ráznejšiu kontrolu hraníc a tvrdšie kroky voči porušovaniu zákona, pričom inak menšiny nezaujali.
Zdá sa to ako nezvratný trend. Počul som v diskusiách opakovane, že vzhľadom na demografiu boli toto posledné voľby, ktoré ešte mohol republikán vyhrať republikánskym programom. To je asi prehnané, ale naozaj nie je jasné, čo dlhodobo urobí s voľbami a s Amerikou ako takou rastúci vplyv nových prisťahovalcov a ich boom. Podľa najnovších prognóz bude zmena demografie pokračovať až tak prudko, že po roku 2050 už bude biely Američan v menšine. To samo osebe nie je strata, naopak, mohlo by to byť obohatenie. Ale aká to bude Amerika? Dnes sa zdá, že skôr európska než americká. S mohutnejšou vládou, plná nových práv, no menej plná tej slobody a ekonomickej vitality, ktoré zabezpečovali nebezpečnému svetu bezpečného lídra.
Obamovo druhé zvolenie vyzerá ako predzvesť hlbokej hodnotovej zmeny USA. Ale zasa ktovie? Veď, kto po Carterovi čakal Reagana?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.