„Je to Bushova vina,“ píše Katie Pavlichová, editorka konzervatívneho Townhall.com. Odvoláva sa na výsledky prvého exit-pollu, podľa ktorého takmer polovica voličov za zlý stav ekonomiky stále viní bývalého prezidenta.
Karl Rove, bývalý hlavný poradca prezidenta Georgea W. Busha, to vidí inak. Deň po voľbách gratuloval v denníku Wall Street Journal Barackovi Obamovi k úspechu. Hlavný dôvod presvedčivého víťazstva videl v mobilizácii jeho voličov, na rozdiel od Romneyho, ktorý nedokázal presvedčiť bývalých voličov Johna McCaina. Podobne to vidí aj Yuval Levin, autor najvplyvnejšieho libertariánskeho manifestu, o ktorom sa pred voľbami diskutovalo. Levin si síce nemyslí, že Obamovi sa podarila nejaká zázračná mobilizácia, Romney však podľa neho zlyhal. Dôvod vidí v nedostatočne presvedčivej ekonomickej agende, ktorú Romney prezentoval. Okrem toho, že by republikáni mali viac podporovať rodiny s deťmi, si tiež myslí, že je čas myslieť na Hispáncov, hoci imigrácia je problém.
„Keď sa to stane raz, je to len víťazstvo. Keď sa to zopakuje, treba niečo zmeniť,“ píše Ross Douthat v denníku New York Times. Douthat je konzervatívec, ktorý v National Review recenzuje filmy a v ľavicových Timesoch píše stĺpčeky. Obamu volia mladí, slobodní alebo rozvedení, čierni, Hispánci a liberáli, prvýkrát túto koalíciu predstavil George McGovern v roku 1972, dnes majú v Amerike väčšinu. Douthat neviní Romneyho. „Posledný mesiac kampane bol takmer bezchybný. Jeho výkony v televíznych diskusiách boli medzi republikánmi najlepšie od čias Reagana a do dejín sa Romney zapíše ako jeden z mála tých, ktorí prehrali napriek tomu, že v posledných prieskumoch ešte viedli,“ píše Douthat. Konzervatívci by podľa neho mali čeliť realite: „Reaganova doba sa oficiálne skončila. Obamova väčšina je jediná väčšina, ktorú tu máme,“ dodáva.
Patrick Buchanan už niekoľko rokov upozorňuje na demografické trendy. Pred voľbami podporil Romneyho, ale budúcnosť vidí skepticky. Až 79 miliónov Američanov, ktorí sa narodili medzi rokmi 1946 - 1964 (tzv. baby-boom generácia) sa mení na dôchodcov. Na ich miesto však neprichádzajú ich deti, ale najmä etnické a rasové menšiny. Černosi a Hispánci dnes tvoria 30 percent populácie, problém je, že až 53 percent Hispáncov a 73 percent černochov žije v rodine bez jedného rodiča. A to nie je jediná zmena. Ako píše David Brooks, iný konzervatívny stĺpčekár New York Times, Hispánci sa od bielych Američanov líšia tak podstatne, že Romneymu a Ryanovi nemohli rozumieť. Sú pracovití, ale chcú aj veľký štát. Reaganovskej mantre veľký štát = nízka vitalita nerozumejú. Veria, že štát im má pomáhať. A tomu sa budú musieť republikáni, zdá sa, pripôsobiť.
Karl Rove, bývalý hlavný poradca prezidenta Georgea W. Busha, to vidí inak. Deň po voľbách gratuloval v denníku Wall Street Journal Barackovi Obamovi k úspechu. Hlavný dôvod presvedčivého víťazstva videl v mobilizácii jeho voličov, na rozdiel od Romneyho, ktorý nedokázal presvedčiť bývalých voličov Johna McCaina. Podobne to vidí aj Yuval Levin, autor najvplyvnejšieho libertariánskeho manifestu, o ktorom sa pred voľbami diskutovalo. Levin si síce nemyslí, že Obamovi sa podarila nejaká zázračná mobilizácia, Romney však podľa neho zlyhal. Dôvod vidí v nedostatočne presvedčivej ekonomickej agende, ktorú Romney prezentoval. Okrem toho, že by republikáni mali viac podporovať rodiny s deťmi, si tiež myslí, že je čas myslieť na Hispáncov, hoci imigrácia je problém.
„Keď sa to stane raz, je to len víťazstvo. Keď sa to zopakuje, treba niečo zmeniť,“ píše Ross Douthat v denníku New York Times. Douthat je konzervatívec, ktorý v National Review recenzuje filmy a v ľavicových Timesoch píše stĺpčeky. Obamu volia mladí, slobodní alebo rozvedení, čierni, Hispánci a liberáli, prvýkrát túto koalíciu predstavil George McGovern v roku 1972, dnes majú v Amerike väčšinu. Douthat neviní Romneyho. „Posledný mesiac kampane bol takmer bezchybný. Jeho výkony v televíznych diskusiách boli medzi republikánmi najlepšie od čias Reagana a do dejín sa Romney zapíše ako jeden z mála tých, ktorí prehrali napriek tomu, že v posledných prieskumoch ešte viedli,“ píše Douthat. Konzervatívci by podľa neho mali čeliť realite: „Reaganova doba sa oficiálne skončila. Obamova väčšina je jediná väčšina, ktorú tu máme,“ dodáva.
Patrick Buchanan už niekoľko rokov upozorňuje na demografické trendy. Pred voľbami podporil Romneyho, ale budúcnosť vidí skepticky. Až 79 miliónov Američanov, ktorí sa narodili medzi rokmi 1946 - 1964 (tzv. baby-boom generácia) sa mení na dôchodcov. Na ich miesto však neprichádzajú ich deti, ale najmä etnické a rasové menšiny. Černosi a Hispánci dnes tvoria 30 percent populácie, problém je, že až 53 percent Hispáncov a 73 percent černochov žije v rodine bez jedného rodiča. A to nie je jediná zmena. Ako píše David Brooks, iný konzervatívny stĺpčekár New York Times, Hispánci sa od bielych Američanov líšia tak podstatne, že Romneymu a Ryanovi nemohli rozumieť. Sú pracovití, ale chcú aj veľký štát. Reaganovskej mantre veľký štát = nízka vitalita nerozumejú. Veria, že štát im má pomáhať. A tomu sa budú musieť republikáni, zdá sa, pripôsobiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.