.obamovi som už asi mesiac pred voľbami tipoval okolo 320 hlasov voliteľov. Neočakával som žiadny vyrovnaný súboj, ako o tom presviedčali všetky veľké televízne stanice. Robili to jednak preto, že americký divák je zvyknutý na dramatický príbeh, ale i preto, aby maximalizovali sledovanosť a tržby z reklamy. Kľúčovú úlohu zohrali, ako vždy, aj prieskumy verejnej mienky, ktoré si samy pre seba robia TV stanice a denníky. Málokto vie, že aj také rešpektované stanice ako MSNBC robia často prieskumy iba telefonicky a na vzorkách, ktoré majú niekedy menej ako 1 000 respondentov. Ľudia z Focusu alebo MVK sa pri diskusii o metodike zberu dát iba chytajú za hlavy. Profesorka politických vied na George Washington University Susan Wiley prisudzuje relatívne vyrovnané skóre Obamu a Romneyho pred voľbami skutočnosti, že výskumné agentúry často používajú tzv. telefonické autodialers a náhodne volajú do domácností. Prvý problém je, že ak narazia na španielsky hovoriaceho človeka, ten väčšinou zloží, lebo nerozumie. Druhý problém vidí v skutočnosti, že sa volá iba na pevné linky, čo automaticky vynecháva významné percento mladších voličov, ktorí používajú výlučne mobilný telefón.
.volebná noc
Vo Washingtone je nádherná jeseň, stromy hrajú celým spektrom farieb, svieti slnko, je modrá obloha a vonku je päť stupňov Celzia. Počasie, ktoré nahráva volebnej účasti. Nakoniec bola predsa len o čosi nižšia ako pred štyrmi rokmi. Televízie od rána kŕmia voličov informáciami o dlhých radoch pred volebnými miestnosťami vo Washingtone.
Podarilo sa mi pozrieť do štyroch volebných miestností a ich okolia.
Volebná miestnosť v hornej časti Connecticut Avenue: pokojná rezidenčná štvrť, v ktorej žije vyššia stredná trieda. Miestnosť sa nachádza v telocvični školy Edmunda Burka. Keď fotografujem volebný rad a hovorím s kolegom z veľvyslanectva po slovensky, pristaví sa pri mne čiperná pani okolo osemdesiatky a pýta sa, či som Poliak. Predstaví sa ako Ella Perkoff a hovorí: „Takéto niečo som nezažila za celých 30 rokov, čo tu bývam. Voliči čakajú dve hodiny v rade. Neviem si to vysvetliť." Dôvody môžu byť len dva: buď bude nadštandardne vysoká účasť, alebo je poddimenzovaný personál volebných komisií.
Volebnú noc som tradične trávil so svojimi profesormi z Fakulty politického manažmentu na George Washington University a študentami v jednej z lokálnych reštaurácií. Väčšina študentov jednoznačne drukovala Obamovi. Romney nakoniec nebodoval ani v jednom z takzvaných battleground states. Už okolo 19:55 podľa prvých dostupných dát tesne prehrával Ohio i Floridu. O 20:30 bolo Ohio už predbežne prisúdené Obamovi. Odvtedy sa študenti už viac bavili, ako sledovali vývoj súbojov v jednotlivých štátoch. Bolo jasné, že je len otázkou času, keď Obamu vyhlásia za víťaza volieb. Stalo sa tak o 23:20 naraz na CNN aj na FOX News. Náhoda? Alebo si predtým šéfredaktori zavolali? Radosť prívržencov Obamu nebola zďaleka taká búrlivá ako pred štyrmi rokmi. Väčšina to brala ako viac-menej povinnú jazdu.
.prečo Obama vyhral
Analytici, s ktorými som počas večera hovoril, sa zhodli na tom, že Romneyho veľkým problémom bol rozpor medzi jeho pozíciou v primárkach, keď musel „uletieť" doprava, aby získal republikánsku nomináciu. Potom sa mu už v súboji s Obamom ťažko vracalo smerom viac do stredu, aby tak získal aj nerozhodných voličov. Zároveň však analytici dodávali, že demokrati tiež zaváhali a až do volieb nevedeli, či chcú Romneyho nálepkovať ako extrémneho pravičiara, alebo tzv. flip-floppera, politika, ktorý mení svoje názory a postoje.
Christopher Arterton, bývalý dekan Fakulty politického manažmentu na George Washington University, vidí ako hlavný dôvod Romneyho neúspechu neschopnosť jeho štábu spojiť krízu a nezamestnanosť s Obamom. „Päťdesiatjeden percent Američanov v predvolebnom prieskume viní z krízy politiku George W. Busha. Romneyho štáb nebol schopný presvedčiť voličov o Obamovom podiele viny," myslí si Arterton a dodáva: „Republikáni majú dva roky na to, aby našli recept na oslovenie hispáncov. Inak sa ocitnú v situácii, keď ani nemôžu pomýšľať na víťazstvo vo voľbách 2016."
.moji favoriti
Obamovo víťazstvo ma sklamalo, aj keď druhá alternatíva bola len o málo lepšia. Potešilo ma však aspoň niekoľko „neprezidentských" drobností: víťazstvo Tammy Baldwinovej vo voľbách do Senátu za štát Wisconsin. Ide o prvú političku s otvorene lesbickou orientáciou. Tiež mám radosť z toho, že v Maine a Marylande boli odhlasované manželstvá párov rovnakého pohlavia; v Colorade a vo Washingtone legalizácia marihuany. Najväčšiu radosť mi urobil kandidát za Libertarian Party Gary Johnson. Skončil celkovo tretí a dosiahol historicky najlepší výsledok libertariánov vo voľbách (viac ako milión stopäťdesiattisíc hlasov). Politický príbeh tohto dvojnásobného guvernéra štátu New Mexico je obdivuhodný: 14-krát znižoval dane, osem rokov udržiaval vyrovnaný rozpočet a nástupcovi ho dokonca odovzdával s miernym prebytkom. Bojovník za osobné slobody. Úspešný podnikateľ, ktorý preniesol biznis myslenie do výkonu verejnej funkcie. No a popritom si len tak zľahka vyliezol na Mount Everest a niekoľkokrát absolvoval havajského Ironmana. V ideálnom svete by musel byť zvolený za prezidenta, politická realita systému však nepustí.
Autor je poslanec NR SR za SaS
.volebná noc
Vo Washingtone je nádherná jeseň, stromy hrajú celým spektrom farieb, svieti slnko, je modrá obloha a vonku je päť stupňov Celzia. Počasie, ktoré nahráva volebnej účasti. Nakoniec bola predsa len o čosi nižšia ako pred štyrmi rokmi. Televízie od rána kŕmia voličov informáciami o dlhých radoch pred volebnými miestnosťami vo Washingtone.
Podarilo sa mi pozrieť do štyroch volebných miestností a ich okolia.
Volebná miestnosť v hornej časti Connecticut Avenue: pokojná rezidenčná štvrť, v ktorej žije vyššia stredná trieda. Miestnosť sa nachádza v telocvični školy Edmunda Burka. Keď fotografujem volebný rad a hovorím s kolegom z veľvyslanectva po slovensky, pristaví sa pri mne čiperná pani okolo osemdesiatky a pýta sa, či som Poliak. Predstaví sa ako Ella Perkoff a hovorí: „Takéto niečo som nezažila za celých 30 rokov, čo tu bývam. Voliči čakajú dve hodiny v rade. Neviem si to vysvetliť." Dôvody môžu byť len dva: buď bude nadštandardne vysoká účasť, alebo je poddimenzovaný personál volebných komisií.
Volebnú noc som tradične trávil so svojimi profesormi z Fakulty politického manažmentu na George Washington University a študentami v jednej z lokálnych reštaurácií. Väčšina študentov jednoznačne drukovala Obamovi. Romney nakoniec nebodoval ani v jednom z takzvaných battleground states. Už okolo 19:55 podľa prvých dostupných dát tesne prehrával Ohio i Floridu. O 20:30 bolo Ohio už predbežne prisúdené Obamovi. Odvtedy sa študenti už viac bavili, ako sledovali vývoj súbojov v jednotlivých štátoch. Bolo jasné, že je len otázkou času, keď Obamu vyhlásia za víťaza volieb. Stalo sa tak o 23:20 naraz na CNN aj na FOX News. Náhoda? Alebo si predtým šéfredaktori zavolali? Radosť prívržencov Obamu nebola zďaleka taká búrlivá ako pred štyrmi rokmi. Väčšina to brala ako viac-menej povinnú jazdu.
.prečo Obama vyhral
Analytici, s ktorými som počas večera hovoril, sa zhodli na tom, že Romneyho veľkým problémom bol rozpor medzi jeho pozíciou v primárkach, keď musel „uletieť" doprava, aby získal republikánsku nomináciu. Potom sa mu už v súboji s Obamom ťažko vracalo smerom viac do stredu, aby tak získal aj nerozhodných voličov. Zároveň však analytici dodávali, že demokrati tiež zaváhali a až do volieb nevedeli, či chcú Romneyho nálepkovať ako extrémneho pravičiara, alebo tzv. flip-floppera, politika, ktorý mení svoje názory a postoje.
Christopher Arterton, bývalý dekan Fakulty politického manažmentu na George Washington University, vidí ako hlavný dôvod Romneyho neúspechu neschopnosť jeho štábu spojiť krízu a nezamestnanosť s Obamom. „Päťdesiatjeden percent Američanov v predvolebnom prieskume viní z krízy politiku George W. Busha. Romneyho štáb nebol schopný presvedčiť voličov o Obamovom podiele viny," myslí si Arterton a dodáva: „Republikáni majú dva roky na to, aby našli recept na oslovenie hispáncov. Inak sa ocitnú v situácii, keď ani nemôžu pomýšľať na víťazstvo vo voľbách 2016."
.moji favoriti
Obamovo víťazstvo ma sklamalo, aj keď druhá alternatíva bola len o málo lepšia. Potešilo ma však aspoň niekoľko „neprezidentských" drobností: víťazstvo Tammy Baldwinovej vo voľbách do Senátu za štát Wisconsin. Ide o prvú političku s otvorene lesbickou orientáciou. Tiež mám radosť z toho, že v Maine a Marylande boli odhlasované manželstvá párov rovnakého pohlavia; v Colorade a vo Washingtone legalizácia marihuany. Najväčšiu radosť mi urobil kandidát za Libertarian Party Gary Johnson. Skončil celkovo tretí a dosiahol historicky najlepší výsledok libertariánov vo voľbách (viac ako milión stopäťdesiattisíc hlasov). Politický príbeh tohto dvojnásobného guvernéra štátu New Mexico je obdivuhodný: 14-krát znižoval dane, osem rokov udržiaval vyrovnaný rozpočet a nástupcovi ho dokonca odovzdával s miernym prebytkom. Bojovník za osobné slobody. Úspešný podnikateľ, ktorý preniesol biznis myslenie do výkonu verejnej funkcie. No a popritom si len tak zľahka vyliezol na Mount Everest a niekoľkokrát absolvoval havajského Ironmana. V ideálnom svete by musel byť zvolený za prezidenta, politická realita systému však nepustí.
Autor je poslanec NR SR za SaS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.