.v snahe šetriť podľa nôt Trojky (Európska centrálna banka, Európska komisia, Medzinárodný menový fond) sa rozhodli pokračovať Gréci. Tamojší parlament schválil ďalší balíček úsporných opatrení, ktorý by mal zabezpečiť ďalšiu vyše 30-miliardovú pomocnú tranžu z eurozóny. Aj keď hovoriť o „rozhodnutí“ je v gréckom prípade trochu preháňaním.
.gréci pod gilotínou
Tamojší parlament totiž nemal inú možnosť. Alternatívou je len bankrot, ktorý by okamžite odrezal túto krajinu od zahraničných zdrojov, čo by znamenalo ešte drastickejšie škrty s cieľom vyrovnať výdavky verejným príjmom. Aj keď veľmi tesné, ale predsa úspešné grécke hlasovanie znamená, že Európa môže ešte chvíľu predstierať vieru, že Grécko niekedy svoj gigantický štátny dlh splatí. V budúcom roku má presiahnuť 190 percent HDP, pričom dlhopisy Grécka ležia takmer výhradne na pleciach štátov, to jest európskych daňových poplatníko. Teda uvedené treba predstierať aspoň do nadchádzajúcich nemeckých volieb, aby sme to Angele Merkelovej nepokazili.
Balík obsahuje škrty v dôchodkoch, platoch a výdavkoch sociálneho systému. Opäť sa zvýšia dane a Gréci pôjdu do dôchodku o dva roky neskôr, tak ako je to v Nemecku, teda v 67 rokoch. Grécky ľud privítal toto rozhodnutie nepokojmi a demonštráciou s takmer 100-tisícovou účasťou. Štrajkovali aj zamestnanci parlamentu, ktorých platy balík tiež neušetril. A do predčasného dôchodku odišlo 45 zamestnancov gréckej centrálnej banky. Kto by v banke drel za novonastavené mzdové maximum pre štátnych zamestnancov 5 000 eur mesačne?
.šetriť na matke Únii?
To takým Španielom sa šetriť podľa scenára Trojky naozaj nechce. Tak si vymysleli vlastný úsporný balík, ktorý má presvedčiť trhy, že ich štátne dlhopisy nie sú toxickým cenným papierom. Nižšie úroky majú krajine zabezpečiť šancu vyhnúť sa v najbližšom období potupnej žiadosti o pomoc. No na rovinu treba povedať, že za momentálne priaznivé španielske úroky treba ďakovať najmä Mariovi Draghimu, prezidentovi Európskej centrálnej banky. Ten nešetril sľubmi v tom, čo všetko a v akých objemoch nakúpi za novovytvorené eurá, aby zabezpečil nezvratnosť projektu európskej meny. Prvá žiadosť o pomoc však otestuje, či má tento odvážny Talian ošetrené, ako postupovať v prípade zamietavého stanoviska nemeckého parlamentu k žiadosti problémovej krajiny. Ako ryba smrdí od hlavy, tak sa Únii nechce šetriť od centra. David Cameron, ktorému sa doma v Spojenom kráľovstve šetriť vôbec nedarí, si to chce vynahradiť na rozpočtovom rámci Európskej únie na roky 2014 ‒ 2020. Kríza ‒ nekríza, toto je priveľa. Šetriť na matke Únii? Úradníci sú pobúrení a štrajkujú. Tabu bolo porušené. Predseda Európskeho parlamentu a kamarát slovenského premiéra Martin Schulz odkazuje, že europoslanci sú „pripravení na boj“. Pritom pôvodný britský návrh ani nebol ozajstným šetrením, tak ako ho poznáme my, jednoduchí ľudia. Išlo len o takzvaný slovenský úsporný blaf. Šetrenie pro forma, na efekt a bez bolesti. Výdavky síce porastú, no vy s čistým svedomím môžete tvrdiť, že šetríte, lebo nerastú tak rýchlo, ako by mohli!
.spomínate si na List piatich?
Británia sa z Únie vyhadzuje ťažko. Veď už dnes má Únia toľko rýchlostí ako cestný ťahač. Treba im teda dohovoriť. Pred odletom do Londýna Angela Merkelová vyhlásila, že spraví „všetko“ pre to, aby udržala Spojené kráľovstvo v Únii ako „dobrého partnera“. A najmä platiaceho. Pritom samej Merkelovej by sa možno zišlo vyšetrenie pamäti. Ani nie dva roky dozadu totiž spolu s Cameronom, vtedajším francúzskym prezidentom Sarkozym a premiérmi Holandska a Fínska podpísali „List piatich“ predsedovi Európskej komisie, v ktorom tvrdia, že „európske verejné výdavky nemožno vynechať zo značného úsilia, ktoré vyvinuli členské štáty, aby dostali svoje verejné financie pod kontrolu“. Európske ciele by sa podľa tohto listu „mali dosahovať efektívnejším využívaním spoločných financií, nie ich navyšovaním“.
Amen!
Autor je analytik INESS.
.gréci pod gilotínou
Tamojší parlament totiž nemal inú možnosť. Alternatívou je len bankrot, ktorý by okamžite odrezal túto krajinu od zahraničných zdrojov, čo by znamenalo ešte drastickejšie škrty s cieľom vyrovnať výdavky verejným príjmom. Aj keď veľmi tesné, ale predsa úspešné grécke hlasovanie znamená, že Európa môže ešte chvíľu predstierať vieru, že Grécko niekedy svoj gigantický štátny dlh splatí. V budúcom roku má presiahnuť 190 percent HDP, pričom dlhopisy Grécka ležia takmer výhradne na pleciach štátov, to jest európskych daňových poplatníko. Teda uvedené treba predstierať aspoň do nadchádzajúcich nemeckých volieb, aby sme to Angele Merkelovej nepokazili.
Balík obsahuje škrty v dôchodkoch, platoch a výdavkoch sociálneho systému. Opäť sa zvýšia dane a Gréci pôjdu do dôchodku o dva roky neskôr, tak ako je to v Nemecku, teda v 67 rokoch. Grécky ľud privítal toto rozhodnutie nepokojmi a demonštráciou s takmer 100-tisícovou účasťou. Štrajkovali aj zamestnanci parlamentu, ktorých platy balík tiež neušetril. A do predčasného dôchodku odišlo 45 zamestnancov gréckej centrálnej banky. Kto by v banke drel za novonastavené mzdové maximum pre štátnych zamestnancov 5 000 eur mesačne?
.šetriť na matke Únii?
To takým Španielom sa šetriť podľa scenára Trojky naozaj nechce. Tak si vymysleli vlastný úsporný balík, ktorý má presvedčiť trhy, že ich štátne dlhopisy nie sú toxickým cenným papierom. Nižšie úroky majú krajine zabezpečiť šancu vyhnúť sa v najbližšom období potupnej žiadosti o pomoc. No na rovinu treba povedať, že za momentálne priaznivé španielske úroky treba ďakovať najmä Mariovi Draghimu, prezidentovi Európskej centrálnej banky. Ten nešetril sľubmi v tom, čo všetko a v akých objemoch nakúpi za novovytvorené eurá, aby zabezpečil nezvratnosť projektu európskej meny. Prvá žiadosť o pomoc však otestuje, či má tento odvážny Talian ošetrené, ako postupovať v prípade zamietavého stanoviska nemeckého parlamentu k žiadosti problémovej krajiny. Ako ryba smrdí od hlavy, tak sa Únii nechce šetriť od centra. David Cameron, ktorému sa doma v Spojenom kráľovstve šetriť vôbec nedarí, si to chce vynahradiť na rozpočtovom rámci Európskej únie na roky 2014 ‒ 2020. Kríza ‒ nekríza, toto je priveľa. Šetriť na matke Únii? Úradníci sú pobúrení a štrajkujú. Tabu bolo porušené. Predseda Európskeho parlamentu a kamarát slovenského premiéra Martin Schulz odkazuje, že europoslanci sú „pripravení na boj“. Pritom pôvodný britský návrh ani nebol ozajstným šetrením, tak ako ho poznáme my, jednoduchí ľudia. Išlo len o takzvaný slovenský úsporný blaf. Šetrenie pro forma, na efekt a bez bolesti. Výdavky síce porastú, no vy s čistým svedomím môžete tvrdiť, že šetríte, lebo nerastú tak rýchlo, ako by mohli!
.spomínate si na List piatich?
Británia sa z Únie vyhadzuje ťažko. Veď už dnes má Únia toľko rýchlostí ako cestný ťahač. Treba im teda dohovoriť. Pred odletom do Londýna Angela Merkelová vyhlásila, že spraví „všetko“ pre to, aby udržala Spojené kráľovstvo v Únii ako „dobrého partnera“. A najmä platiaceho. Pritom samej Merkelovej by sa možno zišlo vyšetrenie pamäti. Ani nie dva roky dozadu totiž spolu s Cameronom, vtedajším francúzskym prezidentom Sarkozym a premiérmi Holandska a Fínska podpísali „List piatich“ predsedovi Európskej komisie, v ktorom tvrdia, že „európske verejné výdavky nemožno vynechať zo značného úsilia, ktoré vyvinuli členské štáty, aby dostali svoje verejné financie pod kontrolu“. Európske ciele by sa podľa tohto listu „mali dosahovať efektívnejším využívaním spoločných financií, nie ich navyšovaním“.
Amen!
Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.