Ak človek polemizuje s niekým, kto sa zjavne mýli, je to síce jednoduché, ale nie príliš zaujímavé. Oveľa zaujímavejšia je polemika, v ktorej je človek o svojom názore presvedčený síce výrazne, ale nie úplne. Vtedy má oveľa väčší význam položiť na misky váh čo najlepšie sformulované argumenty a pozrieť sa, na ktorú stranu sa váhy naklonia.
Priamym podnetom k dnešnej polemike bol blog Jána Žabku Nové učebnice sú plné chýb (zabka.blog.sme.sk). Píše v ňom o sťažnostiach viacerých učiteľov aj súčasného ministra školstva na to, že v nových reformných učebniciach a pracovných zošitoch z matematiky je veľa chýb.
O aké chyby ide? Ako príklad sa uvádza reakcia učiteľa na príklad „zaokrúhli na desiatky nahor číslo 721“ – vraj sa to nedá, a preto je to chyba. Nuž, samozrejme, že sa to dá (výsledok je 730) a rozhodne nejde o nijakú chybu. Lenže nie bezvýznamná časť učiteľov to za chybu považuje.
Ako je to možné? Je to možné tak, že ide o nové učivo, na ktoré učiteľov v rámci Mikolajovej brutálnej paródie na reformu nikto dostatočne hlasno neupozornil. A tak si to zrejme mnohí z nich jednoducho nevšimli. Za tento stav však nie sú zodpovední autori učebníc, ale prznitelia reformy, ktorí v podstate úplne odignorovali metodickú (a nielen tú) podporu učiteľov pri prechode na nový systém.
Pri čítaní toho blogu som si však opäť s trpkým zadosťučinením uvedomil, že istú zodpovednosť nesú aj autori učebníc, respektíve tvorcovia štátneho vzdelávacieho programu. Už mnoho rokov sa snažím v diskusiách o reforme presadzovať názor, že nevyhnutnú výraznú redukciu povinného učiva nemáme dopĺňať pridávaním malého množstva nového učiva, nech už by bolo akokoľvek užitočné. Moje dôvody sú čisto taktické.
Nijakú reformu nie je možné uskutočniť bez aktívnej účasti učiteľov. Aktívna účasť od nich bude celkom určite vyžadovať energiu, ktorej nemajú nazvyš. Pre úspech reformy je preto životne dôležité nezaťažovať učiteľov ani o trochu viac, než je absolútne nevyhnutné. A nové povinné učivo od učiteľov nesporne energiu aj čas vyžaduje.
Netvrdím, že nové učivo nemôže byť užitočné. Netvrdím ani, že sa nemá na školách učiť. Tvrdím len, že sa nemá dávať do povinného základu, nech už sa tento základ volá školské osnovy alebo štátny vzdelávací program.
Podľa mňa má najväčšie šance na úspech reforma, v ktorej učiteľom umožňujeme, ale nijako ich nenútime, učiť inak ako doteraz. Reforma, v ktorej necháme tých učiteľov, ktorí to chcú, učiť úplne po starom. Prečo? Pretože takých učiteľov je veľa a pridávaním ľubovoľného nového učiva z nich reformátori automaticky robia svojich protivníkov. A to je taktická chyba. Lebo čím viac protivníkov, tým krehkejšia reforma.
Priamym podnetom k dnešnej polemike bol blog Jána Žabku Nové učebnice sú plné chýb (zabka.blog.sme.sk). Píše v ňom o sťažnostiach viacerých učiteľov aj súčasného ministra školstva na to, že v nových reformných učebniciach a pracovných zošitoch z matematiky je veľa chýb.
O aké chyby ide? Ako príklad sa uvádza reakcia učiteľa na príklad „zaokrúhli na desiatky nahor číslo 721“ – vraj sa to nedá, a preto je to chyba. Nuž, samozrejme, že sa to dá (výsledok je 730) a rozhodne nejde o nijakú chybu. Lenže nie bezvýznamná časť učiteľov to za chybu považuje.
Ako je to možné? Je to možné tak, že ide o nové učivo, na ktoré učiteľov v rámci Mikolajovej brutálnej paródie na reformu nikto dostatočne hlasno neupozornil. A tak si to zrejme mnohí z nich jednoducho nevšimli. Za tento stav však nie sú zodpovední autori učebníc, ale prznitelia reformy, ktorí v podstate úplne odignorovali metodickú (a nielen tú) podporu učiteľov pri prechode na nový systém.
Pri čítaní toho blogu som si však opäť s trpkým zadosťučinením uvedomil, že istú zodpovednosť nesú aj autori učebníc, respektíve tvorcovia štátneho vzdelávacieho programu. Už mnoho rokov sa snažím v diskusiách o reforme presadzovať názor, že nevyhnutnú výraznú redukciu povinného učiva nemáme dopĺňať pridávaním malého množstva nového učiva, nech už by bolo akokoľvek užitočné. Moje dôvody sú čisto taktické.
Nijakú reformu nie je možné uskutočniť bez aktívnej účasti učiteľov. Aktívna účasť od nich bude celkom určite vyžadovať energiu, ktorej nemajú nazvyš. Pre úspech reformy je preto životne dôležité nezaťažovať učiteľov ani o trochu viac, než je absolútne nevyhnutné. A nové povinné učivo od učiteľov nesporne energiu aj čas vyžaduje.
Netvrdím, že nové učivo nemôže byť užitočné. Netvrdím ani, že sa nemá na školách učiť. Tvrdím len, že sa nemá dávať do povinného základu, nech už sa tento základ volá školské osnovy alebo štátny vzdelávací program.
Podľa mňa má najväčšie šance na úspech reforma, v ktorej učiteľom umožňujeme, ale nijako ich nenútime, učiť inak ako doteraz. Reforma, v ktorej necháme tých učiteľov, ktorí to chcú, učiť úplne po starom. Prečo? Pretože takých učiteľov je veľa a pridávaním ľubovoľného nového učiva z nich reformátori automaticky robia svojich protivníkov. A to je taktická chyba. Lebo čím viac protivníkov, tým krehkejšia reforma.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.