Tomáš Janovic je prvotriedny pinkáč. Toto konštatovanie môže na prvé počutie človeku pripomínať zlovoľnú prekáračku zo sákladnej školy, no nie je to tak. Pinkáč je totiž mimoriadne ocenenie. Lasica so Satinským sú pinkáči (druhému z nich je Pinkanie venované), aj Daniela Kapitáňová, ktorá smutné anekdoty Tomáša Janovica z deväťdesiatych rokov a (v druhej časti) z rokov 2011 – 2012 do tejto knihy vybrala, je pinkáčka. „Tomášovi do nás stačí pinknúť, nepotrebuje rozdávať pravé národné búchance," píše v úvode. A Tomáš pinká presne. Ako čínski majstri holistickej medicíny, aj Tomášovi stačí jemný dotyk a hlboké problémy, národné mindráky, do vznešených tóg cudne zahalené neresti sú odhalené. Nie je pritom zlomyseľný, z jeho úsmevu cítiť pochopenie pre slabosť pacienta, aj keď ten v niektorých prípadoch trpí nevyliečiteľnou chorobou hlúposti kombinovanej s malosťou zakrývanou do seba. Ako čitateľ .týždňa isto vie, Tomášova anekdota od vzniku tohto časopisu ani v jednom čísle nechýbala. Raz za dva týždne dostanem od Tomáša mail s dvoma krátkymi textami. Vždy ma prekvapí. Civilnosťou slov, presnosťou zásahu a vtipom. V knižnej podobe vytvárajú Tomášove pinknutia smutnokrásnu koláž o nás a o našej krajinke. Ilustrácie Miroslava Cipára a čistá typografia Fera Jablonovského im dodávajú ešte viac sily, krásy a prieraznosti. Lebo aj oni sú pinkáči.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.