Správa, že vo viedenskom Gasometri bude koncertovať Nick Cave, nás zasiahla. Síce bez Blixu Bargelda a Bad Seeds, ale zato s bizarnou bradatou partičkou a s novým pseudonymom GRINDERMAN. Ikona má už svoje roky, treba ho aspoň raz za život vidieť, nuž pre istotu sme hneď bežali do Dr. Horáka po lístky aj po nové CD. Koncert si totiž človek vždy lepšie užije, keď má takzvané „ písně z nového alba“ vopred napočúvané, to je overený trik.
Tak som sa teda dostal k exkluzívne pôsobiacemu albumu ‒limitovaná edícia. Pevný kartónový obal a v ňom mnohostranový booklet, ilustrovaný samotným maestrom, s textami. Dielo samo osebe. Uchomalebné tituly Mickey Mouse an the Goodbye Man, jasný Evil s množstvom okomalebných kresieb. Temné výkriky v menších písmenách: „Oh Baby, Baby, Who needs the Moon!“. Skvelé , to je Nick Cave! Ha, vlastne som ešte nevložil CD médium do prehrávača. To je dnešná doba. CD-čko, technicky vzaté, ako nosič hudobných dát už fakt nemá žiadny zmysel. Keď začína hrať samotný album, vypadol na mňa z krabice poskladaný kus čisto čierneho papiera, z ktorého sa vykľul vtipný plagátik protagonistov v akýchsi rímskych vojenských brneniach, posedávajúcich na porozhadzovaných téglikoch od starbucks kávy. „Twenny -six! Twenny-nine! Come on Baby, blow my Mind!“
Čo napísať o hudbe ako takej? Vlastne nič. Nájdite si ju niekde na youtube a vypočujte si. Ale bez listovania spomenutou knižočkou, bez očného kontaktu s textami to aj tak podľa mňa nebude ono. Zboostrované hammondy, wah-wah gitary, betónové basové linky a superimpresívny líder ‒ to všetko tam je, ale celá poézia tohto diela leží záhadne metafyzicky mimo.
A ešte ten koncert – bol vážne jeden z najlepších, aké som kedy zažil. Šiestu hviezdičku z piatich štúdiovému albumu neudelím len preto, lebo nie je až taký dokonalý, ako bol naživo.
Pavol Murín je gitarista skupiny Tornádo Lue.
Tak som sa teda dostal k exkluzívne pôsobiacemu albumu ‒limitovaná edícia. Pevný kartónový obal a v ňom mnohostranový booklet, ilustrovaný samotným maestrom, s textami. Dielo samo osebe. Uchomalebné tituly Mickey Mouse an the Goodbye Man, jasný Evil s množstvom okomalebných kresieb. Temné výkriky v menších písmenách: „Oh Baby, Baby, Who needs the Moon!“. Skvelé , to je Nick Cave! Ha, vlastne som ešte nevložil CD médium do prehrávača. To je dnešná doba. CD-čko, technicky vzaté, ako nosič hudobných dát už fakt nemá žiadny zmysel. Keď začína hrať samotný album, vypadol na mňa z krabice poskladaný kus čisto čierneho papiera, z ktorého sa vykľul vtipný plagátik protagonistov v akýchsi rímskych vojenských brneniach, posedávajúcich na porozhadzovaných téglikoch od starbucks kávy. „Twenny -six! Twenny-nine! Come on Baby, blow my Mind!“
Čo napísať o hudbe ako takej? Vlastne nič. Nájdite si ju niekde na youtube a vypočujte si. Ale bez listovania spomenutou knižočkou, bez očného kontaktu s textami to aj tak podľa mňa nebude ono. Zboostrované hammondy, wah-wah gitary, betónové basové linky a superimpresívny líder ‒ to všetko tam je, ale celá poézia tohto diela leží záhadne metafyzicky mimo.
A ešte ten koncert – bol vážne jeden z najlepších, aké som kedy zažil. Šiestu hviezdičku z piatich štúdiovému albumu neudelím len preto, lebo nie je až taký dokonalý, ako bol naživo.
Pavol Murín je gitarista skupiny Tornádo Lue.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.