V minulom čísle sme napísali, že z prostredia Ústavného súdu v Košiciach sme dostali výbušnú informáciu. Podľa nej hlas sudcu Horvátha, ktorý rozhodol o väčšinovom stanovisku súdu, bol ovplyvnený prezidentom Gašparovičom a predsedníčkou Ústavného súdu Macejkovou. Zistili sme, že takto to pred kolegami zo súdu formuloval samotný sudca Juraj Horváth, keď odôvodňoval zmenu svojho očakávaného hlasovania.
Samozrejme, ovplyvnení sme všetci všetkými, takže nejaký rozhovor, telefonát či hoci len mail Horváthovi nie je sám osebe problémom. Lenže toto je z troch dôvodov celkom iný prípad.
1. Ide o najvážnejšiu kauzu posledných rokov, v ktorej sa rozhoduje o povahe celej prokuratúry a tým aj o povahe celého štátu. To, čo sa pri voľbe generálneho prokurátora už dva roky deje, vyzerá na zúfalú snahu korupčných mafií na najvyšších úrovniach politiky a štátu za každú cenu nepripustiť zmenu. Preto je nevyhnutné informáciu o možnom ovplyvnení sudcu Horvátha a tým aj osudu prokuratúry posudzovať omnoho pozornejšie a s väčším podozrením, než nejaký bežný rozhovor či telefonát. V tejto kauze jednoducho nie sú žiadne bežné telefonáty, rozhovory a vplyvy.
2. Ak bolo kolegom na Ústavnom súde dlhobodo zrejmé, že sudca Horváth bude hlasovať za taký výrok, ktorý by prezidentovi neumožnil zvoleného Čentéša nevymenovať (a na to sa už dobre poznajú), a zrazu daj svoj hlas inému výroku, čo iné si možno pomyslieť než to, že vplyv prezidenta a predsedníčky súdu, o ktorom sám v prostredí súdu hovoril, nebol nevinný, ale naopak, brutálny? A že teda išlo o nátlak, vydieranie alebo niečo podobného rangu a podobnej temnoty?
3. Ak Horváth kolegom hovoril o vplyve tohto prezidenta, teda o prežívajúcom produkte temnej éry mečiarizmu, kriminálnej privatizácie, únosu a vraždy Róberta Remiáša, čo iné si možno pomyslieť, než to, že jeho vplyv bol práve v prospech mafií z najvyšších poschodí? Ak to tak bolo, potom je to jedna z najhorúcejších informácií za posledné roky.
Pre toto všetko sme výbušnú informáciu okamžite zverejnili. Chceli sme tým pripsieť k otvoreniu vážnej diskusie, k otázkam pre hlavných aktérov a k hľadaniu ich skrytých záujmov. Lenže nielenže nenastal výbuch, nastalo ticho...
Ticho bola celý týždeň opozícia, hoci jej akitvita je v takto citlivej kauze nenahraditeľná. Časť opozície radšej formulovala vykostené a obsahovo malátne memorandum o akejsi zodpovednosti.
Ale ticho boli aj takzvané elity. Nezaregistrovali sme žiadnu aktivitu médií, správu neprebrali noviny ani televízie, neprišlo žiadne vyhlásenie renomovaných právnikov, tretieho sektora, nikoho. Kričíme pri aktuálnych prešľapoch proti právu, ale keď sa rozhoduje o pôde pre takéto prešľapy na dlhé roky dopredu, mlčíme?
Uplynulé dni som strávil v New Yorku, kde som väčšinu času sledoval prácu médií a prejavy mienkotvorných skupín v čase po voľbách prezidenta. Bolo to úchvatné pozorovanie. Spôsob a kvalita amerického verejného diskurzu, schopnosť médií dotlačiť verejných činiteľov k odpovediam a ich absolútny spoločný ťah na bránu v prípade akejkoľvek kauzy (napríklad odstúpenie šéfa CIA) mi ukázal, v čom je Amerika stále veľmi silná.
Lenže potom som sa vrátil a našiel som naše ticho o takom vplyve na sudcu, ktorý môže na dlhé roky pochovať snahu o lepšie Slovensko. Neviem, čo si s tým mám počať.
Kde je naša a kde vaša chyba?
Samozrejme, ovplyvnení sme všetci všetkými, takže nejaký rozhovor, telefonát či hoci len mail Horváthovi nie je sám osebe problémom. Lenže toto je z troch dôvodov celkom iný prípad.
1. Ide o najvážnejšiu kauzu posledných rokov, v ktorej sa rozhoduje o povahe celej prokuratúry a tým aj o povahe celého štátu. To, čo sa pri voľbe generálneho prokurátora už dva roky deje, vyzerá na zúfalú snahu korupčných mafií na najvyšších úrovniach politiky a štátu za každú cenu nepripustiť zmenu. Preto je nevyhnutné informáciu o možnom ovplyvnení sudcu Horvátha a tým aj osudu prokuratúry posudzovať omnoho pozornejšie a s väčším podozrením, než nejaký bežný rozhovor či telefonát. V tejto kauze jednoducho nie sú žiadne bežné telefonáty, rozhovory a vplyvy.
2. Ak bolo kolegom na Ústavnom súde dlhobodo zrejmé, že sudca Horváth bude hlasovať za taký výrok, ktorý by prezidentovi neumožnil zvoleného Čentéša nevymenovať (a na to sa už dobre poznajú), a zrazu daj svoj hlas inému výroku, čo iné si možno pomyslieť než to, že vplyv prezidenta a predsedníčky súdu, o ktorom sám v prostredí súdu hovoril, nebol nevinný, ale naopak, brutálny? A že teda išlo o nátlak, vydieranie alebo niečo podobného rangu a podobnej temnoty?
3. Ak Horváth kolegom hovoril o vplyve tohto prezidenta, teda o prežívajúcom produkte temnej éry mečiarizmu, kriminálnej privatizácie, únosu a vraždy Róberta Remiáša, čo iné si možno pomyslieť, než to, že jeho vplyv bol práve v prospech mafií z najvyšších poschodí? Ak to tak bolo, potom je to jedna z najhorúcejších informácií za posledné roky.
Pre toto všetko sme výbušnú informáciu okamžite zverejnili. Chceli sme tým pripsieť k otvoreniu vážnej diskusie, k otázkam pre hlavných aktérov a k hľadaniu ich skrytých záujmov. Lenže nielenže nenastal výbuch, nastalo ticho...
Ticho bola celý týždeň opozícia, hoci jej akitvita je v takto citlivej kauze nenahraditeľná. Časť opozície radšej formulovala vykostené a obsahovo malátne memorandum o akejsi zodpovednosti.
Ale ticho boli aj takzvané elity. Nezaregistrovali sme žiadnu aktivitu médií, správu neprebrali noviny ani televízie, neprišlo žiadne vyhlásenie renomovaných právnikov, tretieho sektora, nikoho. Kričíme pri aktuálnych prešľapoch proti právu, ale keď sa rozhoduje o pôde pre takéto prešľapy na dlhé roky dopredu, mlčíme?
Uplynulé dni som strávil v New Yorku, kde som väčšinu času sledoval prácu médií a prejavy mienkotvorných skupín v čase po voľbách prezidenta. Bolo to úchvatné pozorovanie. Spôsob a kvalita amerického verejného diskurzu, schopnosť médií dotlačiť verejných činiteľov k odpovediam a ich absolútny spoločný ťah na bránu v prípade akejkoľvek kauzy (napríklad odstúpenie šéfa CIA) mi ukázal, v čom je Amerika stále veľmi silná.
Lenže potom som sa vrátil a našiel som naše ticho o takom vplyve na sudcu, ktorý môže na dlhé roky pochovať snahu o lepšie Slovensko. Neviem, čo si s tým mám počať.
Kde je naša a kde vaša chyba?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.