.čo je však obzvlášť znepokojivé, svoj názorový obrat pred prekvapenými kolegami vysvetlil tým, že ho v tejto veci kontaktoval Ivan Gašparovič a na koberček si ho pozvala aj predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Túto informáciu nám potvrdili tri dôveryhodné zdroje.
Ešte stručné zhrnutie: pôvodne malo v tajnom hlasovaní sedem ústavných sudcov (podľa našich informácií Orosz, Mészáros, Luby, Gajdošíková, Kohut, Tkáčik a Juraj Horváth) prehlasovať šesticu ostatných sudcov a v mene Ústavného súdu rozhodnúť, že prezident Ivan Gašparovič môže odmietnuť vymenovanie zvoleného generálneho prokurátora, ale len za striktných zákonných podmienok. Naopak, šestica sudcov na čele s predsedníčkou ÚS Ivettou Macejkovou chcela dôvody pre nevymenovanie vyložiť omnoho širšie, a umožniť tak Gašparovičovi nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Keďže sedem je viac než šesť, blížil sa kľúčový verdikt Ústavného súdu, ktorý by bol konformný s dnešnou Ústavou, no zároveň by bol prehrou Ivetty Macejkovej a najmä Ivana Gašparoviča.
Juraj Horváth, pôvodne nominant SMK, však v poslednej chvíli zmenil svoje rozhodnutie a pridal sa na druhú stranu.
.prvé reakcie
Ústavný sudca Juraj Horváth v prvej reakcii odmietol priamo odpovedať, či s ním pred hlasovaním komunikovali Gašparovič aj Macejková. „Nehovorím, že popieram, alebo nepopieram, nevyjadrujem sa k tejto veci.“ Odmietol však, že by bol na neho pri rozhodovaní vyvíjaný nátlak. Prezident Ivan Gašparovič tvrdí, že so sudcom Horváthom v spomínanej veci nehovoril ani netelefonoval. „Zrejme sa váš informátor sekol,“ odkázal nám minulý týždeň na naše dodatočné otázky. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková zas naše otázky označila v písomnej reakcii za provokáciu. Priamej odpovedi sa však vyhla. „Je prirodzené a nanajvýš potrebné, aby sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky viedli odbornú diskusiu k aktuálnym problémom. Súčasne je aj prirodzené, že sa na rovnakom fóre rozprávame o mimopracovných ľudských vzťahoch. Predpokladám, že to tak prebieha aj v redakcii týždenníka Týždeň,“ napísala vo svojej odpovedi Macejková.
.čo hovoria politici právnici?
V tejto súvislosti sme oslovili politikov, ktorých agendou je právo a spravodlivosť. Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nechcela priamo komentovať kauzu Horvátha. „V tejto chvíli sa k tomu nechcem vyjadrovať, pretože ide zatiaľ o zákulisné informácie. Vždy sa snažím držať faktov a fakt je, že väčšina na Ústavnom súde sa vytvorila za vlády Roberta Fica v parlamente. V tomto období sa nedá nevnímať niekoľko vecí. Po prvé, o obdobných veciach sa rozhoduje rôzne. Napríklad o veci, ktorá sa týkala zdravotných sestričiek, sa na Ústavnom súde rozhodovalo extrémne rýchlo, kým rozhodovanie o vyvlastňovaní pri diaľniciach trvalo extrémne dlho. Je úplne evidentné, že Ústavný súd sa vždy nepridŕža ani predchádzajúceho rozhodovania. To je aj prípad posledného rozhodnutia, ktoré sa týka právomoci prezidenta. A faktom je, že opakovaná medializácia prípadu sudcu Orosza zo strany predsedníčky Ústavného súdu je absolútne nepochopiteľná a neštandardná.”
Poslanec Radoslav Procházka, ústavný právnik, ktorý v minulosti pôsobil aj ako poradca na ÚS, odpovedal vo všeobecnej rovine: „Najväčším problémom je podľa mňa fakt, že pomery na Ústavnom súde sa zdajú verným odrazom celkových pomerov v štáte a v spoločnosti. Na Slovensku chýba vedomie stavovskej cti takmer všade. Taký ten vnútorný morálny záväzok, konať čo najpoctivejšie a len na prospech tých, ktorým poskytujem službu, aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Možno sme dúfali, že nevadí, ak tú schopnosť nebudeme pestovať v taxikároch, inštalatéroch a pumpároch a v sebe samých, lebo úradníci, učitelia, politici to, na rozdiel od nás, robiť budú. Nebudú, nemáme to zatiaľ v sebe, a plnenie klanových záväzkov oceňujeme viac ako plnenie tých stavovských. Nie verbálne, samozrejme, tam sme hustí, ale v každodennej realite. Vo svojej podstate sme balkánska spoločnosť a balkánsky máme aj štát.“
Bývalý minister spravodlivosti a vnútra Daniel Lipšic v tejto chvíli takisto nechcel priamo komentovať hlasovanie Juraja Horvátha: „O celej veci týkajucej sa sudcu Horvátha mám informácie iba z vášho článku, takže by som sa k tomu zatiaľ nechcel vyjadrovať. Myslím si však, že Ústavný súd je rozdelený, a to na sudcov, ktorí sa snažia verne interpretovať text Ústavy bez ohľadu na to, či sa im výsledok interpretácie páči, alebo nie a na sudcov, ktorí Ústavu interpretujú účelovo. To znamená, že si stanovia, aký chcú dosiahnuť výsledok v nejakom konkrétnom spore a tomu prispôsobujú výklad Ústavy. Už som povedal, že výklad Ústavy v tejto konkrétnej veci, o ktorej píšete, išiel nad jej rámec, posúva náš politický systém smerom k prezidentskému systému a je v rozpore s judikatúrou pléna toho istého Ústavného súdu, keď plénum rozhodovalo o kompetencii prezidenta pri menovaní viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Jednoducho existuje časť sudcov Ústavného súdu, ktorá sa necíti viazaná textom Ústavy, a to je pre demokraciu obrovské ohrozenie.”
Ešte stručné zhrnutie: pôvodne malo v tajnom hlasovaní sedem ústavných sudcov (podľa našich informácií Orosz, Mészáros, Luby, Gajdošíková, Kohut, Tkáčik a Juraj Horváth) prehlasovať šesticu ostatných sudcov a v mene Ústavného súdu rozhodnúť, že prezident Ivan Gašparovič môže odmietnuť vymenovanie zvoleného generálneho prokurátora, ale len za striktných zákonných podmienok. Naopak, šestica sudcov na čele s predsedníčkou ÚS Ivettou Macejkovou chcela dôvody pre nevymenovanie vyložiť omnoho širšie, a umožniť tak Gašparovičovi nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Keďže sedem je viac než šesť, blížil sa kľúčový verdikt Ústavného súdu, ktorý by bol konformný s dnešnou Ústavou, no zároveň by bol prehrou Ivetty Macejkovej a najmä Ivana Gašparoviča.
Juraj Horváth, pôvodne nominant SMK, však v poslednej chvíli zmenil svoje rozhodnutie a pridal sa na druhú stranu.
.prvé reakcie
Ústavný sudca Juraj Horváth v prvej reakcii odmietol priamo odpovedať, či s ním pred hlasovaním komunikovali Gašparovič aj Macejková. „Nehovorím, že popieram, alebo nepopieram, nevyjadrujem sa k tejto veci.“ Odmietol však, že by bol na neho pri rozhodovaní vyvíjaný nátlak. Prezident Ivan Gašparovič tvrdí, že so sudcom Horváthom v spomínanej veci nehovoril ani netelefonoval. „Zrejme sa váš informátor sekol,“ odkázal nám minulý týždeň na naše dodatočné otázky. Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková zas naše otázky označila v písomnej reakcii za provokáciu. Priamej odpovedi sa však vyhla. „Je prirodzené a nanajvýš potrebné, aby sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky viedli odbornú diskusiu k aktuálnym problémom. Súčasne je aj prirodzené, že sa na rovnakom fóre rozprávame o mimopracovných ľudských vzťahoch. Predpokladám, že to tak prebieha aj v redakcii týždenníka Týždeň,“ napísala vo svojej odpovedi Macejková.
.čo hovoria politici právnici?
V tejto súvislosti sme oslovili politikov, ktorých agendou je právo a spravodlivosť. Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nechcela priamo komentovať kauzu Horvátha. „V tejto chvíli sa k tomu nechcem vyjadrovať, pretože ide zatiaľ o zákulisné informácie. Vždy sa snažím držať faktov a fakt je, že väčšina na Ústavnom súde sa vytvorila za vlády Roberta Fica v parlamente. V tomto období sa nedá nevnímať niekoľko vecí. Po prvé, o obdobných veciach sa rozhoduje rôzne. Napríklad o veci, ktorá sa týkala zdravotných sestričiek, sa na Ústavnom súde rozhodovalo extrémne rýchlo, kým rozhodovanie o vyvlastňovaní pri diaľniciach trvalo extrémne dlho. Je úplne evidentné, že Ústavný súd sa vždy nepridŕža ani predchádzajúceho rozhodovania. To je aj prípad posledného rozhodnutia, ktoré sa týka právomoci prezidenta. A faktom je, že opakovaná medializácia prípadu sudcu Orosza zo strany predsedníčky Ústavného súdu je absolútne nepochopiteľná a neštandardná.”
Poslanec Radoslav Procházka, ústavný právnik, ktorý v minulosti pôsobil aj ako poradca na ÚS, odpovedal vo všeobecnej rovine: „Najväčším problémom je podľa mňa fakt, že pomery na Ústavnom súde sa zdajú verným odrazom celkových pomerov v štáte a v spoločnosti. Na Slovensku chýba vedomie stavovskej cti takmer všade. Taký ten vnútorný morálny záväzok, konať čo najpoctivejšie a len na prospech tých, ktorým poskytujem službu, aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Možno sme dúfali, že nevadí, ak tú schopnosť nebudeme pestovať v taxikároch, inštalatéroch a pumpároch a v sebe samých, lebo úradníci, učitelia, politici to, na rozdiel od nás, robiť budú. Nebudú, nemáme to zatiaľ v sebe, a plnenie klanových záväzkov oceňujeme viac ako plnenie tých stavovských. Nie verbálne, samozrejme, tam sme hustí, ale v každodennej realite. Vo svojej podstate sme balkánska spoločnosť a balkánsky máme aj štát.“
Bývalý minister spravodlivosti a vnútra Daniel Lipšic v tejto chvíli takisto nechcel priamo komentovať hlasovanie Juraja Horvátha: „O celej veci týkajucej sa sudcu Horvátha mám informácie iba z vášho článku, takže by som sa k tomu zatiaľ nechcel vyjadrovať. Myslím si však, že Ústavný súd je rozdelený, a to na sudcov, ktorí sa snažia verne interpretovať text Ústavy bez ohľadu na to, či sa im výsledok interpretácie páči, alebo nie a na sudcov, ktorí Ústavu interpretujú účelovo. To znamená, že si stanovia, aký chcú dosiahnuť výsledok v nejakom konkrétnom spore a tomu prispôsobujú výklad Ústavy. Už som povedal, že výklad Ústavy v tejto konkrétnej veci, o ktorej píšete, išiel nad jej rámec, posúva náš politický systém smerom k prezidentskému systému a je v rozpore s judikatúrou pléna toho istého Ústavného súdu, keď plénum rozhodovalo o kompetencii prezidenta pri menovaní viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Jednoducho existuje časť sudcov Ústavného súdu, ktorá sa necíti viazaná textom Ústavy, a to je pre demokraciu obrovské ohrozenie.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.