Okrem jahôd so šľahačkou, farebne ladeného patriotického dezertu, mi z tých večerov utkveli v spomienkach vety, v ktorých Jaroslaw Kaczynski burcoval spolustraníkov, že síce tentoraz nezvíťazili, ale že budúce voľby nielenže vyhrajú, ale jednoducho zmetú. Podobne ako zmietol osem rokov vládnucich socialistov vodca maďarskej pravice Viktor Orbán. „Varšava bude Budapešťou,“ volal Kaczynski.
Na Kaczynského vystúpenie som si spomenul začiatkom minulého týždňa, keď som sa pozeral na zábery z bitiek vo varšavských uliciach, ktoré 11. novembra, v deň na pamiatku založenia Poľskej republiky v roku 1918, rozpútali v metropole ultranacionalistické skupiny. To by samo osebe nebolo nič zvláštne, náckovia a ich verní druhovia anarchisti sa obyčajne pobijú aj na väčšine podobných sviatkov v Česku. Lenže vo Varšave nešlo o pár stoviek holohlavcov a ich opačne orientovaných kamošov dredárov. V poľskom hlavnom meste pochodovali pod nacionalistickými heslami a vlajkami desiatky tisícov ľudí.
Zábery z Varšavy tej noci zo soboty na nedeľu mi pripomenuli Budapešť pamätnej jesene 2006, keď horela budova maďarskej televízie a v centre spolu bojovali skupiny neonacistov a polície. Atmosféru vtedy vybičovala dnes už legendárna nahrávka vtedajšieho socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý na uzavretom zasadaní vedenia strany presviedčal svojich spolustraníkov o nutnosti reforiem. „Klamali sme večer aj ráno,“ priznal pred nimi premiér s tým, že situácia v krajine je oveľa dramatickejšia, než jeho strana priznala vo voľbách, ktoré vyhrala.
Áno, Gyurcsány bol dramatický a vulgárny a priznal, že voličom nepovedala strana pred voľbami pravdu o stave krajiny. Ale priznajme si, ktorá strana ju hovorí a kto sa občas verejne nerozčúli, a predsa hlása správnu vec. To isté v lete 2006 robil aj maďarský premiér. Lenže nahrávku vyniesli, odvysielali a zneužili na Orbánov pokus zvrhnúť vládu socialistov pouličnými protestmi – pol roka po voľbách.
O niečo podobné sa v Poľsku rok po parlamentných voľbách, ktoré znovu prehral, pokúša vodca opozície Jaroslaw Kaczynski. Namiesto tajne získanej nahrávky premiér rozohráva ešte nebezpečnejšiu hru. Haváriu poľského prezidentského špeciálu pri ruskom Smolensku označoval najprv nepriamo, teraz už však úplne otvorene za atentát. Podľa jeho posledného vyjadrenia dokonca za atentát na 99 percent. Záujem na ňom, samozrejme, podľa Kaczynského mala poľská vláda a Kremeľ.
Čože o to, to druhé by človek s vedomím toho, že v Moskve vládne partia bývalých kágebákov, azda aj pripustil. Všetky okolnosti však svedčia o tom, že to jednoducho bola obyčajná havária starého lietadla na mizernom ruskom letisku za strašného počasia. Mŕtvych bola takmer stovka a po havárii z nich veľa nezostalo. Niekoľko tiel tak nesprávne identifikovali a uložili do nesprávnych hrobov. Ďalší dôvod na posilnenie mýtu. No a potom stačilo pustiť do novín kačicu o zvyškoch výbušnín na šatách obetí a konšpirácia bola „odhalená“. Teraz už stačí, aby sa ešte trochu zhoršila ekonomika, napokon, už teraz je v Poľsku takmer trinásť percent nezamestnaných, a bude to v lete roku 2013 vo Varšave vyzerať ako v Budapešti 2006.
Lenže ako naznačil ten druhý novembrový víkend, môže to byť ako v Maďarsku, a možno aj v Poľsku naberie silu ultranacionalistická extrémne protieurópska pravica, podobná maďarskému Jobbiku. A Poľskom budú pod vlajkami Národného hnutia pochodovať nejaké Poľské národné gardy. Len pri počte Rómov v Poľsku je otázne, kto sa stane cieľom ich xenofóbnej nenávisti. Možno tých pár posledných Židov, ktorí v Poľsku ešte zostali. Neviem, či toto Kaczynski chce, ale rozhodne tomu pomáha.
Na Kaczynského vystúpenie som si spomenul začiatkom minulého týždňa, keď som sa pozeral na zábery z bitiek vo varšavských uliciach, ktoré 11. novembra, v deň na pamiatku založenia Poľskej republiky v roku 1918, rozpútali v metropole ultranacionalistické skupiny. To by samo osebe nebolo nič zvláštne, náckovia a ich verní druhovia anarchisti sa obyčajne pobijú aj na väčšine podobných sviatkov v Česku. Lenže vo Varšave nešlo o pár stoviek holohlavcov a ich opačne orientovaných kamošov dredárov. V poľskom hlavnom meste pochodovali pod nacionalistickými heslami a vlajkami desiatky tisícov ľudí.
Zábery z Varšavy tej noci zo soboty na nedeľu mi pripomenuli Budapešť pamätnej jesene 2006, keď horela budova maďarskej televízie a v centre spolu bojovali skupiny neonacistov a polície. Atmosféru vtedy vybičovala dnes už legendárna nahrávka vtedajšieho socialistického premiéra Ferenca Gyurcsánya, ktorý na uzavretom zasadaní vedenia strany presviedčal svojich spolustraníkov o nutnosti reforiem. „Klamali sme večer aj ráno,“ priznal pred nimi premiér s tým, že situácia v krajine je oveľa dramatickejšia, než jeho strana priznala vo voľbách, ktoré vyhrala.
Áno, Gyurcsány bol dramatický a vulgárny a priznal, že voličom nepovedala strana pred voľbami pravdu o stave krajiny. Ale priznajme si, ktorá strana ju hovorí a kto sa občas verejne nerozčúli, a predsa hlása správnu vec. To isté v lete 2006 robil aj maďarský premiér. Lenže nahrávku vyniesli, odvysielali a zneužili na Orbánov pokus zvrhnúť vládu socialistov pouličnými protestmi – pol roka po voľbách.
O niečo podobné sa v Poľsku rok po parlamentných voľbách, ktoré znovu prehral, pokúša vodca opozície Jaroslaw Kaczynski. Namiesto tajne získanej nahrávky premiér rozohráva ešte nebezpečnejšiu hru. Haváriu poľského prezidentského špeciálu pri ruskom Smolensku označoval najprv nepriamo, teraz už však úplne otvorene za atentát. Podľa jeho posledného vyjadrenia dokonca za atentát na 99 percent. Záujem na ňom, samozrejme, podľa Kaczynského mala poľská vláda a Kremeľ.
Čože o to, to druhé by človek s vedomím toho, že v Moskve vládne partia bývalých kágebákov, azda aj pripustil. Všetky okolnosti však svedčia o tom, že to jednoducho bola obyčajná havária starého lietadla na mizernom ruskom letisku za strašného počasia. Mŕtvych bola takmer stovka a po havárii z nich veľa nezostalo. Niekoľko tiel tak nesprávne identifikovali a uložili do nesprávnych hrobov. Ďalší dôvod na posilnenie mýtu. No a potom stačilo pustiť do novín kačicu o zvyškoch výbušnín na šatách obetí a konšpirácia bola „odhalená“. Teraz už stačí, aby sa ešte trochu zhoršila ekonomika, napokon, už teraz je v Poľsku takmer trinásť percent nezamestnaných, a bude to v lete roku 2013 vo Varšave vyzerať ako v Budapešti 2006.
Lenže ako naznačil ten druhý novembrový víkend, môže to byť ako v Maďarsku, a možno aj v Poľsku naberie silu ultranacionalistická extrémne protieurópska pravica, podobná maďarskému Jobbiku. A Poľskom budú pod vlajkami Národného hnutia pochodovať nejaké Poľské národné gardy. Len pri počte Rómov v Poľsku je otázne, kto sa stane cieľom ich xenofóbnej nenávisti. Možno tých pár posledných Židov, ktorí v Poľsku ešte zostali. Neviem, či toto Kaczynski chce, ale rozhodne tomu pomáha.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.