Napriek tomu, že noví čínski lídri patria k tej miernejšej frakcii, nedá sa povedať, že budú mať skutočne voľné ruky vo vládnutí. A ani „reformná“ frakcia skutočné zmeny v Číne neuskutočnila po celé desaťročie svojej vlády. Kým sa však v Číne skutočné reformy nevykonajú, táto komunistická krajina naďalej zostane v medzinárodnom spoločenstve nespoľahlivým partnerom, čo rozhodne nie je dobrá správa pre zvyšok sveta.
.hlasujete za toho, koho chcú zhora
Na straníckom zjazde sa predsa len uskutočnili nejaké hlasovania, avšak nemali veľa podobností so skutočnými slobodnými voľbami. Tento systém v Číne nazývajú „demokratický centralizmus“.
Čcheng Siao-nong, bývalý poradca v najvyšších kruhoch strany, o ňom povedal: „Hlasujete za osobu, ktorú chcú zhora. Ak poviete nie alebo uvediete nesprávne meno, je to problém. Niekto sa s vami porozpráva a bude vás varovať, že ak chcete prežiť, mali by ste urobiť správnu vec. Nemáte na výber.“
Obraz dotvárajú aj bezpečnostné opatrenia pri zjazde. Zatýkanie a domáce väznenie nepohodlných osôb sa začalo už v rámci „príprav“ na zjazd. Okrem toho niektorým aktivistom, ktorých nezatkli, „odporučili“ odísť na dovolenku mimo Pekingu. Boli zakázané divadelné predstavenia a koncerty, zatvorené telocvične. Zákaz sa dokonca dotkol aj predaja kuchynských nožov a vypúšťania šarkanov.
Komunisti však berú zjazd veľmi vážne, pretože jeho konanie a imidž v očiach čínskych občanov masírovaných vládnou propagandou musí vytvoriť dojem legitimity vlády jednej strany.
V súvislosti so zjazdom sa riešia dve hlavné témy. Prvou je povrchné prerozdelenie určitých postov v strane a to, ako sa strana naoko usporiada. Druhou témou, tou podstatnou, sú otázky reálneho rozdelenia moci v zákulisí strany. O týchto otázkach sa rozhodlo už pred zjazdom a bol to výsledok nevídane intenzívneho boja medzi dvoma znepriatelenými frakciami v rámci strany.
.krvavá frakcia sa drží
Prvú stranícku frakciu vedie Ťiang Ce-min, ktorý bol čínskym prezidentom v rokoch 1993 až 2002. Mocenská odnož pod jeho vedením si získala prezývku „tvrdá“ alebo „krvavá“, pretože stojí za najväčšími zločinmi komunistickej strany v súčasnosti, najmä prenasledovaním Falun Gongu.
Ťiang sa dostal do vrchných priečok strany vďaka svojmu tvrdému postoju pri potlačení demonštrácií na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Napriek jeho následnému nástupu na čelo komunistickej vlády si nezískal širokú podporu medzi kádrami a nestal sa veľkým lídrom, akým chcel byť. Hľadal teda cesty, ako svoju pozíciu upevniť.
V tom čase bola v Číne veľmi populárna meditačná prax Falun Gong, ktorej sa podľa straníckych odhadov v roku 1999 venovalo v Číne asi 100 miliónov ľudí. Ťiang však z principiálneho hľadiska netoleroval obľúbenosť čohokoľvek iného ako komunistickej strany. Zároveň videl, že označením Falun Gongu za triedneho nepriateľa by mohol naštartovať svoju vlastnú „kultúrnu revolúciu“ po vzore Maa, a tak si získať poslušnosť kádrov a zvyšku obyvateľstva.
Ťiang sa teda v lete 1999 rozhodol začať prenasledovať túto skupinu ľudí, aby cez teror a strach zvýšil svoj mocenský kredit. Akciu naštartoval proti vôli vtedajšieho premiéra a zvyšku stáleho výboru politbyra, chcel ju dovŕšiť do troch mesiacov.
Jeho plán však nevyšiel, pretože mnoho Číňanov sa postavilo proti tomuto bezpráviu. Napriek tomu ľudskoprávna kríza Falun Gongu trvá dodnes, keďže Ťiang má stále v strane svoj podiel moci. A práve tu je koreň vnútrostraníckeho konfliktu – tvrdá frakcia má na svojom konte začiatok prenasledovania, ktoré si vyžiadalo desiatky tisícov obetí a nepredstaviteľné porušovanie základných práv miliónov Číňanov. Tvrdá frakcia si teda nemôže dovoliť prísť o moc v zákulisí strany, inak by ju mohli brať na zodpovednosť.
.majú teraz umiernení výhodu?
Druhé mocenské centrum v strane zostáva pod vedením odchádzajúceho prezidenta Chu Ťin-tchaa a premiéra Wen Ťia-paa. Do tejto frakcie patria aj nastupujúci prezident a premiér. Mohlo by sa teda zdať, že je to víťazstvo miernejších komunistov, ktorí neboli priamo zapojení v zločinoch tvrdej frakcie. Mohla by to byť nádej na skutočnú reformu? Realita je komplikovanejšia.
Niektorí zástancovia miernejšej frakcie v zákulisí komunistickej strany už vystúpili proti prenasledovaniu Falun Gongu. Tlak na jeho zastavenie sa vystupňoval počas tohto roka, keď na verejnosť prenikli informácie, že čínski politici sú zapletení do obchodu s orgánmi popravených väzňov svedomia, najmä prívržencov Falun Gongu. V súvislosti s tým nedávno padol aj vysoký politik Po Si-laj, hlavná postava za čiernymi obchodmi.
Najväčší kritik bol odchádzajúci premiér Wen Ťia-pao. Na jednom stretnutí komunistického vedenia podľa vnútrostraníckych zdrojov povedal: „Teraz sa o tom dozvedel celý svet... záležitosť ohľadne Falun Gongu by mala byť vyriešená spolu s Po Si-lajom. Možnosti na to sú pred nami.“
Na druhej strane si zástancovia miernejšej frakcie uvedomujú, že plné odhalenie týchto zločinov by síce „krvavú“ frakciu zničilo, no pravdepodobne by zničilo aj samotnú stranu. Ak by sa tieto informácie dostali k Číňanom bez akejkoľvek cenzúry, strana by utrpela takú stratu dôvery a legitimity, že by jej hrozil rozpad.
Členovia miernej frakcie sa teda zatiaľ rozhodli túto chúlostivú záležitosť nezverejniť, a namiesto toho dohodli kompromis s tvrdou frakciou – zločiny neodhalia, a za odmenu presadia obmedzené reformy. Táto dohoda je však dosť krátkozraká a dáva možnosť tvrdej frakcii a jej zločinom pokračovať.
.občania sú čoraz nespokojnejší
Za nového prezidenta pôvodne ani jedna frakcia nechcela Si Ťin-pchinga. Bol však jedinou osobou, na ktorej sa dve mocenské centrá boli schopné dohodnúť. Si Ťin-pching má podľa vyjadrení viacerých ľudí z pozadia strany reformné tendencie a nenávidí maoistickú líniu a politiku. Údajne obhajuje politické a ekonomické zmeny.
Budúci prezident však nastupuje do nezávideniahodnej pozície. Na jednej strane by možno naozaj chcel politickú reformu, aj keď otázkou zostáva, akú hlbokú. Na druhej strane zdedí režim, ktorého súčasťou je aj tvrdá línia a jej temné stránky – pokiaľ sa s ňou nadobro nevyrovná, „krvavá frakcia“ stále bude mať mocenský vplyv aj naňho.
Ktovie, či bude mať Si Ťin-pching dosť odvahy a moci na to, aby presadil reformy rýchlejšie, ako sa naplno prejaví nespokojnosť Číňanov s komunistickou vládou. Podľa štatistík čínskych úradov sa v krajine už v roku 2009 uskutočnilo asi 230 000 hromadných protestov, pričom tendencia je len stúpajúca.
Veľa analytikov tvrdí, že bez reformy komunistická strana padne. Na druhej strane, skutočná reforma strany by si vyžadovala odstránenie tvrdej frakcie a odhalenie jej zločinov, čo by zase mohlo spôsobiť pád strany. Situácia sa pre komunistov javí takmer bezvýchodisková. Všimli si to už aj bežní Číňania, medzi ktorými koluje vtip: „Bez reformy strana zomrie – s reformou zomrie tiež, lebo po reforme už nebude existovať.“
.nespoľahlivý partner pre zahraničie
Čo znamená výsledok zjazdu a nové komunistické vedenie pre zvyšok sveta? Ľudia znalí pomerov vnútri strany povedia, že nič nové. Ani žiadne reálne reformy. Čína pod komunistickou autoritatívnou vládou bude aj naďalej nespoľahlivým partnerom v medzinárodných vzťahoch.
Bez ohľadu na to, koľko bude nová čínska vláda hovoriť o reformách, ťažko veriť slovám niekoho, kto je ochotný výmenou za moc nepotrestať a nezastaviť zločiny proti ľudskosti namierené voči Falun Gongu a veľkému počtu ďalších ľudí, ktorí sú z rôznych dôvodov prenasledovaní, či už sú to Tibeťania, Ujguri, demokratickí aktivisti, alebo kresťania.
Budúcnosť môže byť rovnaká ako s doterajším desaťročným pôsobením „reformnej“ frakcie. Môžu odznievať deklarácie o zlepšovaní stavu právneho štátu a posune k lepšiemu vo všetkých oblastiach spoločenského života, avšak bez skutočného výsledku. Práve za takéto konanie si odchádzajúci premiér vyslúžil prezývku „najlepší čínsky herec“.
Ilúzie si netreba robiť ani na poli ekonomických vzťahov. Pred prijatím Číny do Svetovej obchodnej organizácie komunisti sľubovali, že budú pravidlá dodržiavať. Teraz členmi sú, ale s dodržiavaním pravidiel medzinárodného obchodu to až také jasné nie je. Pozadie zvolenia nového čínskeho vedenia nedáva skutočnú nádej, že by sa veci mali zásadne zmeniť.
Nespoľahlivosť straníckeho vedenia potvrdzujú aj vyjadrenia Li Ke-čchianga, nastupujúceho premiéra. Ten už v roku 2007 povedal na súkromnom stretnutí americkému veľvyslancovi v Pekingu, že čísla hrubého domáceho produktu uvádzané čínskou vládou sú „nespoľahlivé“ a dajú sa použiť „len ako referencia“.
Jediným spôsobom, ako spraviť z Číny spoľahlivú mocnosť a priniesť pravé reformy, je presvedčiť nových lídrov, aby zabezpečili dodržiavanie základných práv pre vlastných ľudí, potrestali hlavných predstaviteľov krvavej frakcie a nastolili vládu práva – nie vládu strany.
Inak bude nové vedenie presne také, ako to opísal ľudskoprávny aktivista Wej Ťing-šeng o priebehu straníckeho zjazdu: „Nemôžu ísť starou, ľavicovou cestou Mao Ce-tunga, ale nemôžu ísť ani cestou takzvaného zla demokracie. Musia robiť malé zmeny a popri tom brániť stabilitu vlády jednej strany.“
Autor pracuje v periodiku Epoch Times.
.hlasujete za toho, koho chcú zhora
Na straníckom zjazde sa predsa len uskutočnili nejaké hlasovania, avšak nemali veľa podobností so skutočnými slobodnými voľbami. Tento systém v Číne nazývajú „demokratický centralizmus“.
Čcheng Siao-nong, bývalý poradca v najvyšších kruhoch strany, o ňom povedal: „Hlasujete za osobu, ktorú chcú zhora. Ak poviete nie alebo uvediete nesprávne meno, je to problém. Niekto sa s vami porozpráva a bude vás varovať, že ak chcete prežiť, mali by ste urobiť správnu vec. Nemáte na výber.“
Obraz dotvárajú aj bezpečnostné opatrenia pri zjazde. Zatýkanie a domáce väznenie nepohodlných osôb sa začalo už v rámci „príprav“ na zjazd. Okrem toho niektorým aktivistom, ktorých nezatkli, „odporučili“ odísť na dovolenku mimo Pekingu. Boli zakázané divadelné predstavenia a koncerty, zatvorené telocvične. Zákaz sa dokonca dotkol aj predaja kuchynských nožov a vypúšťania šarkanov.
Komunisti však berú zjazd veľmi vážne, pretože jeho konanie a imidž v očiach čínskych občanov masírovaných vládnou propagandou musí vytvoriť dojem legitimity vlády jednej strany.
V súvislosti so zjazdom sa riešia dve hlavné témy. Prvou je povrchné prerozdelenie určitých postov v strane a to, ako sa strana naoko usporiada. Druhou témou, tou podstatnou, sú otázky reálneho rozdelenia moci v zákulisí strany. O týchto otázkach sa rozhodlo už pred zjazdom a bol to výsledok nevídane intenzívneho boja medzi dvoma znepriatelenými frakciami v rámci strany.
.krvavá frakcia sa drží
Prvú stranícku frakciu vedie Ťiang Ce-min, ktorý bol čínskym prezidentom v rokoch 1993 až 2002. Mocenská odnož pod jeho vedením si získala prezývku „tvrdá“ alebo „krvavá“, pretože stojí za najväčšími zločinmi komunistickej strany v súčasnosti, najmä prenasledovaním Falun Gongu.
Ťiang sa dostal do vrchných priečok strany vďaka svojmu tvrdému postoju pri potlačení demonštrácií na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Napriek jeho následnému nástupu na čelo komunistickej vlády si nezískal širokú podporu medzi kádrami a nestal sa veľkým lídrom, akým chcel byť. Hľadal teda cesty, ako svoju pozíciu upevniť.
V tom čase bola v Číne veľmi populárna meditačná prax Falun Gong, ktorej sa podľa straníckych odhadov v roku 1999 venovalo v Číne asi 100 miliónov ľudí. Ťiang však z principiálneho hľadiska netoleroval obľúbenosť čohokoľvek iného ako komunistickej strany. Zároveň videl, že označením Falun Gongu za triedneho nepriateľa by mohol naštartovať svoju vlastnú „kultúrnu revolúciu“ po vzore Maa, a tak si získať poslušnosť kádrov a zvyšku obyvateľstva.
Ťiang sa teda v lete 1999 rozhodol začať prenasledovať túto skupinu ľudí, aby cez teror a strach zvýšil svoj mocenský kredit. Akciu naštartoval proti vôli vtedajšieho premiéra a zvyšku stáleho výboru politbyra, chcel ju dovŕšiť do troch mesiacov.
Jeho plán však nevyšiel, pretože mnoho Číňanov sa postavilo proti tomuto bezpráviu. Napriek tomu ľudskoprávna kríza Falun Gongu trvá dodnes, keďže Ťiang má stále v strane svoj podiel moci. A práve tu je koreň vnútrostraníckeho konfliktu – tvrdá frakcia má na svojom konte začiatok prenasledovania, ktoré si vyžiadalo desiatky tisícov obetí a nepredstaviteľné porušovanie základných práv miliónov Číňanov. Tvrdá frakcia si teda nemôže dovoliť prísť o moc v zákulisí strany, inak by ju mohli brať na zodpovednosť.
.majú teraz umiernení výhodu?
Druhé mocenské centrum v strane zostáva pod vedením odchádzajúceho prezidenta Chu Ťin-tchaa a premiéra Wen Ťia-paa. Do tejto frakcie patria aj nastupujúci prezident a premiér. Mohlo by sa teda zdať, že je to víťazstvo miernejších komunistov, ktorí neboli priamo zapojení v zločinoch tvrdej frakcie. Mohla by to byť nádej na skutočnú reformu? Realita je komplikovanejšia.
Niektorí zástancovia miernejšej frakcie v zákulisí komunistickej strany už vystúpili proti prenasledovaniu Falun Gongu. Tlak na jeho zastavenie sa vystupňoval počas tohto roka, keď na verejnosť prenikli informácie, že čínski politici sú zapletení do obchodu s orgánmi popravených väzňov svedomia, najmä prívržencov Falun Gongu. V súvislosti s tým nedávno padol aj vysoký politik Po Si-laj, hlavná postava za čiernymi obchodmi.
Najväčší kritik bol odchádzajúci premiér Wen Ťia-pao. Na jednom stretnutí komunistického vedenia podľa vnútrostraníckych zdrojov povedal: „Teraz sa o tom dozvedel celý svet... záležitosť ohľadne Falun Gongu by mala byť vyriešená spolu s Po Si-lajom. Možnosti na to sú pred nami.“
Na druhej strane si zástancovia miernejšej frakcie uvedomujú, že plné odhalenie týchto zločinov by síce „krvavú“ frakciu zničilo, no pravdepodobne by zničilo aj samotnú stranu. Ak by sa tieto informácie dostali k Číňanom bez akejkoľvek cenzúry, strana by utrpela takú stratu dôvery a legitimity, že by jej hrozil rozpad.
Členovia miernej frakcie sa teda zatiaľ rozhodli túto chúlostivú záležitosť nezverejniť, a namiesto toho dohodli kompromis s tvrdou frakciou – zločiny neodhalia, a za odmenu presadia obmedzené reformy. Táto dohoda je však dosť krátkozraká a dáva možnosť tvrdej frakcii a jej zločinom pokračovať.
.občania sú čoraz nespokojnejší
Za nového prezidenta pôvodne ani jedna frakcia nechcela Si Ťin-pchinga. Bol však jedinou osobou, na ktorej sa dve mocenské centrá boli schopné dohodnúť. Si Ťin-pching má podľa vyjadrení viacerých ľudí z pozadia strany reformné tendencie a nenávidí maoistickú líniu a politiku. Údajne obhajuje politické a ekonomické zmeny.
Budúci prezident však nastupuje do nezávideniahodnej pozície. Na jednej strane by možno naozaj chcel politickú reformu, aj keď otázkou zostáva, akú hlbokú. Na druhej strane zdedí režim, ktorého súčasťou je aj tvrdá línia a jej temné stránky – pokiaľ sa s ňou nadobro nevyrovná, „krvavá frakcia“ stále bude mať mocenský vplyv aj naňho.
Ktovie, či bude mať Si Ťin-pching dosť odvahy a moci na to, aby presadil reformy rýchlejšie, ako sa naplno prejaví nespokojnosť Číňanov s komunistickou vládou. Podľa štatistík čínskych úradov sa v krajine už v roku 2009 uskutočnilo asi 230 000 hromadných protestov, pričom tendencia je len stúpajúca.
Veľa analytikov tvrdí, že bez reformy komunistická strana padne. Na druhej strane, skutočná reforma strany by si vyžadovala odstránenie tvrdej frakcie a odhalenie jej zločinov, čo by zase mohlo spôsobiť pád strany. Situácia sa pre komunistov javí takmer bezvýchodisková. Všimli si to už aj bežní Číňania, medzi ktorými koluje vtip: „Bez reformy strana zomrie – s reformou zomrie tiež, lebo po reforme už nebude existovať.“
.nespoľahlivý partner pre zahraničie
Čo znamená výsledok zjazdu a nové komunistické vedenie pre zvyšok sveta? Ľudia znalí pomerov vnútri strany povedia, že nič nové. Ani žiadne reálne reformy. Čína pod komunistickou autoritatívnou vládou bude aj naďalej nespoľahlivým partnerom v medzinárodných vzťahoch.
Bez ohľadu na to, koľko bude nová čínska vláda hovoriť o reformách, ťažko veriť slovám niekoho, kto je ochotný výmenou za moc nepotrestať a nezastaviť zločiny proti ľudskosti namierené voči Falun Gongu a veľkému počtu ďalších ľudí, ktorí sú z rôznych dôvodov prenasledovaní, či už sú to Tibeťania, Ujguri, demokratickí aktivisti, alebo kresťania.
Budúcnosť môže byť rovnaká ako s doterajším desaťročným pôsobením „reformnej“ frakcie. Môžu odznievať deklarácie o zlepšovaní stavu právneho štátu a posune k lepšiemu vo všetkých oblastiach spoločenského života, avšak bez skutočného výsledku. Práve za takéto konanie si odchádzajúci premiér vyslúžil prezývku „najlepší čínsky herec“.
Ilúzie si netreba robiť ani na poli ekonomických vzťahov. Pred prijatím Číny do Svetovej obchodnej organizácie komunisti sľubovali, že budú pravidlá dodržiavať. Teraz členmi sú, ale s dodržiavaním pravidiel medzinárodného obchodu to až také jasné nie je. Pozadie zvolenia nového čínskeho vedenia nedáva skutočnú nádej, že by sa veci mali zásadne zmeniť.
Nespoľahlivosť straníckeho vedenia potvrdzujú aj vyjadrenia Li Ke-čchianga, nastupujúceho premiéra. Ten už v roku 2007 povedal na súkromnom stretnutí americkému veľvyslancovi v Pekingu, že čísla hrubého domáceho produktu uvádzané čínskou vládou sú „nespoľahlivé“ a dajú sa použiť „len ako referencia“.
Jediným spôsobom, ako spraviť z Číny spoľahlivú mocnosť a priniesť pravé reformy, je presvedčiť nových lídrov, aby zabezpečili dodržiavanie základných práv pre vlastných ľudí, potrestali hlavných predstaviteľov krvavej frakcie a nastolili vládu práva – nie vládu strany.
Inak bude nové vedenie presne také, ako to opísal ľudskoprávny aktivista Wej Ťing-šeng o priebehu straníckeho zjazdu: „Nemôžu ísť starou, ľavicovou cestou Mao Ce-tunga, ale nemôžu ísť ani cestou takzvaného zla demokracie. Musia robiť malé zmeny a popri tom brániť stabilitu vlády jednej strany.“
Autor pracuje v periodiku Epoch Times.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.