.znamená to, že Gréci budú mať čas až do roku 2016, aby znížili deficit pod 2 percentá HDP. Jean-Claude Juncker tiež – na viditeľné zdesenie šéfky MMF Christiny Lagarde – povedal, že Troika dospela k záveru, že Gréci budú mať čas až do roku 2022, aby znížili svoj verejný dlh na „udržateľnú“ úroveň 120 percent HDP.
Zmierlivý postoj ku gréckej vláde je odpoveďou na to, že si Gréci schválili, napriek masovým protestom, veľmi ambiciózny rozpočet na budúci rok, ktorý počíta so schodkom len vo výške 5,2 percenta HDP. Rozpočet je výsledkom úprimnej snahy konsolidovať verejné financie, ale i účtovných trikov – rozpočet tak nezahŕňa výdaje spoločností vo verejnom vlastníctve.
.ilúzia o záchrane
V konečnom dôsledku úspech gréckej konsolidácie závisí od dvoch faktorov. Po prvé, podarí sa krajine naštartovať ekonomický rast? Po druhé, sú grécke škrty a snaha o reformy kredibilné, alebo sa dá očakávať, že Gréci v istom bode stratia trpezlivosť? Odpovede ani na jednu z týchto otázok nie sú povzbudivé, čo naznačuje, že onen „pokrok“ v konsolidácii gréckych verejných financií je len iluzórny.
Grécka ekonomika je v recesii od roku 2009. Budúci rok sa očakáva ekonomický pokles o 4,5 percenta. Nezamestnanosť dosiahla rekordných 25,4 percenta a alarmujúca je jej úroveň medzi mladými ľuďmi (58 percent). Budovať armádu dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí bez perspektívy je pomerne vysoká cena, aj keby grécka konsolidácia mala byť úspešná.
Ona však úspešná nie je. Budúci rok dosiahne grécky verejný dlh v najlepšom prípade 179 percent HDP. Poznamenajme, že pomer dlhu k HDP v Grécku počas celej fiškálnej „konsolidácie“ od roku 2010 bez prestania rastie – a to napriek opakovaným záchranným balíkom a úprimnej snahe gréckej vlády osekať verejné výdaje a zvýšiť vládne príjmy.
Zdá sa tak, že účastníci summitov eurozóny žijú v akejsi paralelnej realite, v ktorej Grécko dosahuje postupný pokrok na ceste k stabilizovaným verejným financiám. Cieľ sa síce neustále vzďaľuje, ale napriek tomu je každý summit, záchranný balík či hlasovanie o rozpočte prezentované ako krok k riešeniu gréckeho problému. Situácia v eurozóne je tak podobná starému vtipu z čias Sovietskeho zväzu, podľa ktorého „je budúcnosť stále rovnaká, len minulosť sa neustále mení“.
.poučenie z Ruska
Hospodárske a sociálne náklady súčasnej „konsolidácie“ sa Grékom raz prejedia. A v tom spočíva druhý problém so súčasnou európskou stratégiou – chýba jej kredibilita. Je pravda, že Gréci potrebujú dôsledné fiškálne a štrukturálne reformy. Ponechajme stranou to, že strana premiéra Samara krajinu riadila aj pred desiatimi rokmi, keď sa Gréci v začiatkoch Európskej menovej únie dopúšťali najväčších hospodárskych prešľapov. Je pravda, že grécka vláda sa teraz o mnohé reformy pod tlakom zvonka snaží. To však nestačí.
História je plná príkladov, keď zvonku nanútené reformy boli naprv prijaté, a potom zrušené, alebo uchvátené záujmovými skupinami s často katastrofálnymi dôsledkami. Gajdarov reformný program na začiatku 90. rokov v Rusku nebol veľmi odlišný od programu Klausovho či Balcerowiczovho – viedol však k radikálne iným výsledkom, pretože sa u Rusov nikdy nestretol s pochopením. Poučenie z reformnej skúsenosti, či už tranzitívnych ekonomík, alebo krajín, ktoré prijali úspešné a udržateľné ekonomické reformy, je také, že štrukturálne reformy majú podstatne väčšiu šancu na prežitie a úspech, pokiaľ je ich pôvod organický a pokiaľ sú v súlade s existujúcimi neformálnymi pravidlami a očakávaniami obyvateľstva. A to nie je grécky prípad.
.kult eura
Je preto ťažko predstaviteľné, že sa súčasná reformná snaha udrží, pokiaľ ju neschvaľuje a nerozumie jej kritická masa gréckej populácie. Nezmýšľaným dôsledkom reforiem je tak nárast politického extrémizmu. Extrémne ľavicová strana Syriza, ktorá nepodporuje škrty a pomoc zvonka, je už teraz najpopulárnejšou stranou v krajine.
Z eura a európskej integrácie vznikol kult, ktorý bráni inak rozumným ľuďom vnímať skutočný stav gréckej ekonomiky a prísť s pragmatickým riešením, ktoré by umožnili Grécku znovu získať stratenú súťaživosť a prijímať ekonomické reformy gréckym tempom. Tým, že európski lídri a Troika zotrvávajú vo svojej paralelnej realite, v ktorej grécka vláda údajne robí každodenné reformné pokroky a postupne dostáva grécke verejné financie pod kontrolu, však prikladajú do ohňa sociálnej a ekonomickej katastrofy, ktorú dnes v Grécku vidíme. Je dosť dobre možné, že sme z nej ešte nevideli všetko.
Autor je ekonóm Legatum Institute v Londýne, tweetuje na @daliborrohac.
Zmierlivý postoj ku gréckej vláde je odpoveďou na to, že si Gréci schválili, napriek masovým protestom, veľmi ambiciózny rozpočet na budúci rok, ktorý počíta so schodkom len vo výške 5,2 percenta HDP. Rozpočet je výsledkom úprimnej snahy konsolidovať verejné financie, ale i účtovných trikov – rozpočet tak nezahŕňa výdaje spoločností vo verejnom vlastníctve.
.ilúzia o záchrane
V konečnom dôsledku úspech gréckej konsolidácie závisí od dvoch faktorov. Po prvé, podarí sa krajine naštartovať ekonomický rast? Po druhé, sú grécke škrty a snaha o reformy kredibilné, alebo sa dá očakávať, že Gréci v istom bode stratia trpezlivosť? Odpovede ani na jednu z týchto otázok nie sú povzbudivé, čo naznačuje, že onen „pokrok“ v konsolidácii gréckych verejných financií je len iluzórny.
Grécka ekonomika je v recesii od roku 2009. Budúci rok sa očakáva ekonomický pokles o 4,5 percenta. Nezamestnanosť dosiahla rekordných 25,4 percenta a alarmujúca je jej úroveň medzi mladými ľuďmi (58 percent). Budovať armádu dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí bez perspektívy je pomerne vysoká cena, aj keby grécka konsolidácia mala byť úspešná.
Ona však úspešná nie je. Budúci rok dosiahne grécky verejný dlh v najlepšom prípade 179 percent HDP. Poznamenajme, že pomer dlhu k HDP v Grécku počas celej fiškálnej „konsolidácie“ od roku 2010 bez prestania rastie – a to napriek opakovaným záchranným balíkom a úprimnej snahe gréckej vlády osekať verejné výdaje a zvýšiť vládne príjmy.
Zdá sa tak, že účastníci summitov eurozóny žijú v akejsi paralelnej realite, v ktorej Grécko dosahuje postupný pokrok na ceste k stabilizovaným verejným financiám. Cieľ sa síce neustále vzďaľuje, ale napriek tomu je každý summit, záchranný balík či hlasovanie o rozpočte prezentované ako krok k riešeniu gréckeho problému. Situácia v eurozóne je tak podobná starému vtipu z čias Sovietskeho zväzu, podľa ktorého „je budúcnosť stále rovnaká, len minulosť sa neustále mení“.
.poučenie z Ruska
Hospodárske a sociálne náklady súčasnej „konsolidácie“ sa Grékom raz prejedia. A v tom spočíva druhý problém so súčasnou európskou stratégiou – chýba jej kredibilita. Je pravda, že Gréci potrebujú dôsledné fiškálne a štrukturálne reformy. Ponechajme stranou to, že strana premiéra Samara krajinu riadila aj pred desiatimi rokmi, keď sa Gréci v začiatkoch Európskej menovej únie dopúšťali najväčších hospodárskych prešľapov. Je pravda, že grécka vláda sa teraz o mnohé reformy pod tlakom zvonka snaží. To však nestačí.
História je plná príkladov, keď zvonku nanútené reformy boli naprv prijaté, a potom zrušené, alebo uchvátené záujmovými skupinami s často katastrofálnymi dôsledkami. Gajdarov reformný program na začiatku 90. rokov v Rusku nebol veľmi odlišný od programu Klausovho či Balcerowiczovho – viedol však k radikálne iným výsledkom, pretože sa u Rusov nikdy nestretol s pochopením. Poučenie z reformnej skúsenosti, či už tranzitívnych ekonomík, alebo krajín, ktoré prijali úspešné a udržateľné ekonomické reformy, je také, že štrukturálne reformy majú podstatne väčšiu šancu na prežitie a úspech, pokiaľ je ich pôvod organický a pokiaľ sú v súlade s existujúcimi neformálnymi pravidlami a očakávaniami obyvateľstva. A to nie je grécky prípad.
.kult eura
Je preto ťažko predstaviteľné, že sa súčasná reformná snaha udrží, pokiaľ ju neschvaľuje a nerozumie jej kritická masa gréckej populácie. Nezmýšľaným dôsledkom reforiem je tak nárast politického extrémizmu. Extrémne ľavicová strana Syriza, ktorá nepodporuje škrty a pomoc zvonka, je už teraz najpopulárnejšou stranou v krajine.
Z eura a európskej integrácie vznikol kult, ktorý bráni inak rozumným ľuďom vnímať skutočný stav gréckej ekonomiky a prísť s pragmatickým riešením, ktoré by umožnili Grécku znovu získať stratenú súťaživosť a prijímať ekonomické reformy gréckym tempom. Tým, že európski lídri a Troika zotrvávajú vo svojej paralelnej realite, v ktorej grécka vláda údajne robí každodenné reformné pokroky a postupne dostáva grécke verejné financie pod kontrolu, však prikladajú do ohňa sociálnej a ekonomickej katastrofy, ktorú dnes v Grécku vidíme. Je dosť dobre možné, že sme z nej ešte nevideli všetko.
Autor je ekonóm Legatum Institute v Londýne, tweetuje na @daliborrohac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.