Morsího rivali zľava aj sprava, ale najmä saláfisti sprava, vyšli do ulíc a protestujú proti Izraelu. Morsí stiahol z Izraela egyptského veľvyslanca a egyptský premiér Hišám Kandíl cestoval v sprievode špeciálnej jednotky egyptskej armády do Gazy, aby tam Palestínčanom vyjadril svoju morálnu podporu. Ťažko povedať, ako ďaleko môže v tejto hre ešte vláda v Káhire zájsť.
Pozornosť prezidenta Morsího je totiž v týchto dňoch zameraná aj na úplne inú vec: zabezpečenie pôžičiek a humanitárnej pomoci od západných štátov a inštitúcií. Ide o 6,4 miliardy dolárov od Európskej únie a ďalších 4,8 miliardy od Medzinárodného menového fondu. V podstate ide o záruku zachovania stability v Egypte, čo do veľkej miery znamená zachovanie mieru s Izraelom.
Mnohí Egypťania – aby nedošlo k pochybám – samozrejme volajú po eskalácii vojny medzi Hamasom a Izraelom. Volá po tom napríklad aj minister egyptskej vlády pre náboženské záležitosti, ktorý navrhuje, aby Palestínci udreli hlboko v srdci izraelskej entity. Zdá sa však, že väčšina krajiny súhlasí skôr s Morsím a myslí si, že Egypt, ktorý stojí na hrane bankrotu, by sa mal sústrediť predovšetkým na seba. Riešiť vlastné problémy a neprovokovať vojnu s mocným susedom na severe. Domáci rivali však tlačia egyptského prezidenta do kúta a je otázka, či sa z neho tento muž, ale aj 80 miliónov ľudí, ktorých zastupuje, dokáže vymaniť.
V utorok minulý týždeň zástupcovia egyptskej vládnucej Strany pre slobodu a spravodlivosť (Moslimské bratstvo) vyhlásili, že pripravujú dodatok k mierovej zmluve medzi Izraelom a Egyptom z roku 1979. Hlavnou otázkou, ktorú má tento dodatok riešiť, je remilitarizácia Sinaja. Problémom nie je len to, že si egyptskú armádu na Sinajskom polostrove neželajú Izraelčania, ale aj to, že si to neželá samotná egyptská armáda.
Na polostrove žije asi polmiliónová komunita beduínov, do tejto populácie treba rátať aj saláfistických džihádistov, ktorí môžu mať väzby na al-Káidu. Polostrov je teda nebezpečné miesto, osobitne pre egyptské bezpečnostné zložky. Pri poslednom incidente pred dvoma týždňami tu zahynuli dvaja, predtým v auguste však až šestnásť egyptských pohraničných policajtov. Beduíni nenávidia egyptské jednotky a armáda si neželá, aby ich ostreľovali a zabíjali. Preto si ani neželá stálu vojenskú prítomnosť v tomto regióne: priniesla by totiž antagonizmus a možný nárast kmeňových vendet.
V minulosti, a tento systém prežil celú Mubarakovu vládu, si egyptská a izraelská vláda vychádzali v ústrety a v jednotlivých prípadoch súhlasili s prítomnosťou egyptskej armády na polostrove. Dokonca aj prezident Morsí v auguste tohto roku poslal na Sinaj armádu, aby zasiahla proti tamojším militantom, a tento krok ocenil aj Izrael.
Prečo potom Morsí riskuje a zahráva sa s mierovou zmluvou? V skutočnosti nie je vôbec jasné, o čo mu ide, či naozaj o zmenu zmluvy, alebo iba o politiku. Strana slobody a spravodlivosti tvrdí, že zmenu zmluvy by prerokúval až ďalší parlament, ktorý bude zvolený o rok. Morsí a Moslimské bratsvo robia okolo témy krik, pretože sa nechcú dostať pod tlak domácich rivalov, najmä saláfistov.
Morsí a Bratstvo môžu len ťažko obhajovať dobré vzťahy s Izraelom a zostať pri moci. Vo všeobecnosti sa Morsí snaží znížiť počet svojich výrokov o Izraeli na minimum, najmä teraz, keď zháňa peniaze po celom svete. Doma sa však nemôže nechať opozíciou vykresľovať ako Mubarak s bradou, ktorý podporuje status quo a kompromis so Západom. Morsí a Bratstvo potrebujú kontrolovať tému Sinaja preto, aby ju neovládla opozícia. Tomu zodpovedá aj návrh na dodatok k zmluve, ktorý najbližší rok nebude mať žiadny efekt. Problémom, samozrejme, je, že napriek Morsího zámerom sa z tejto témy môže stať reálna téma. Osud Egypta teda leží v rukách neskúseného muža, ktorý v zlom počasí naviguje svoju krajinu na medzinárodnom, regionálnom aj domácom fronte.
Autor je redaktor Weekly Standard, kde text pôvodne vyšiel.
Pozornosť prezidenta Morsího je totiž v týchto dňoch zameraná aj na úplne inú vec: zabezpečenie pôžičiek a humanitárnej pomoci od západných štátov a inštitúcií. Ide o 6,4 miliardy dolárov od Európskej únie a ďalších 4,8 miliardy od Medzinárodného menového fondu. V podstate ide o záruku zachovania stability v Egypte, čo do veľkej miery znamená zachovanie mieru s Izraelom.
Mnohí Egypťania – aby nedošlo k pochybám – samozrejme volajú po eskalácii vojny medzi Hamasom a Izraelom. Volá po tom napríklad aj minister egyptskej vlády pre náboženské záležitosti, ktorý navrhuje, aby Palestínci udreli hlboko v srdci izraelskej entity. Zdá sa však, že väčšina krajiny súhlasí skôr s Morsím a myslí si, že Egypt, ktorý stojí na hrane bankrotu, by sa mal sústrediť predovšetkým na seba. Riešiť vlastné problémy a neprovokovať vojnu s mocným susedom na severe. Domáci rivali však tlačia egyptského prezidenta do kúta a je otázka, či sa z neho tento muž, ale aj 80 miliónov ľudí, ktorých zastupuje, dokáže vymaniť.
V utorok minulý týždeň zástupcovia egyptskej vládnucej Strany pre slobodu a spravodlivosť (Moslimské bratstvo) vyhlásili, že pripravujú dodatok k mierovej zmluve medzi Izraelom a Egyptom z roku 1979. Hlavnou otázkou, ktorú má tento dodatok riešiť, je remilitarizácia Sinaja. Problémom nie je len to, že si egyptskú armádu na Sinajskom polostrove neželajú Izraelčania, ale aj to, že si to neželá samotná egyptská armáda.
Na polostrove žije asi polmiliónová komunita beduínov, do tejto populácie treba rátať aj saláfistických džihádistov, ktorí môžu mať väzby na al-Káidu. Polostrov je teda nebezpečné miesto, osobitne pre egyptské bezpečnostné zložky. Pri poslednom incidente pred dvoma týždňami tu zahynuli dvaja, predtým v auguste však až šestnásť egyptských pohraničných policajtov. Beduíni nenávidia egyptské jednotky a armáda si neželá, aby ich ostreľovali a zabíjali. Preto si ani neželá stálu vojenskú prítomnosť v tomto regióne: priniesla by totiž antagonizmus a možný nárast kmeňových vendet.
V minulosti, a tento systém prežil celú Mubarakovu vládu, si egyptská a izraelská vláda vychádzali v ústrety a v jednotlivých prípadoch súhlasili s prítomnosťou egyptskej armády na polostrove. Dokonca aj prezident Morsí v auguste tohto roku poslal na Sinaj armádu, aby zasiahla proti tamojším militantom, a tento krok ocenil aj Izrael.
Prečo potom Morsí riskuje a zahráva sa s mierovou zmluvou? V skutočnosti nie je vôbec jasné, o čo mu ide, či naozaj o zmenu zmluvy, alebo iba o politiku. Strana slobody a spravodlivosti tvrdí, že zmenu zmluvy by prerokúval až ďalší parlament, ktorý bude zvolený o rok. Morsí a Moslimské bratsvo robia okolo témy krik, pretože sa nechcú dostať pod tlak domácich rivalov, najmä saláfistov.
Morsí a Bratstvo môžu len ťažko obhajovať dobré vzťahy s Izraelom a zostať pri moci. Vo všeobecnosti sa Morsí snaží znížiť počet svojich výrokov o Izraeli na minimum, najmä teraz, keď zháňa peniaze po celom svete. Doma sa však nemôže nechať opozíciou vykresľovať ako Mubarak s bradou, ktorý podporuje status quo a kompromis so Západom. Morsí a Bratstvo potrebujú kontrolovať tému Sinaja preto, aby ju neovládla opozícia. Tomu zodpovedá aj návrh na dodatok k zmluve, ktorý najbližší rok nebude mať žiadny efekt. Problémom, samozrejme, je, že napriek Morsího zámerom sa z tejto témy môže stať reálna téma. Osud Egypta teda leží v rukách neskúseného muža, ktorý v zlom počasí naviguje svoju krajinu na medzinárodnom, regionálnom aj domácom fronte.
Autor je redaktor Weekly Standard, kde text pôvodne vyšiel.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.