Kto vládne našej politike

.tohtoročné zápolenie strán o hlasy slovenských voličov vykázali ich pokladnici oficiálne „len“ na niekoľko desiatok miliónov eur. Čoraz nákladnejšie, no imidžovo zvládnuté politické marketingové kampane sa však veľmi nepriamo úmerne premietajú do reálneho záujmu voličov o názory ich budúcich zástupcov. Legitimita vyvolených poslancov, ministrov je tak pri aktuálnych volebných účastiach čoraz spochybniteľnejšia. Či si to niekto chce, alebo nechce priznať, zastupiteľská demokracia na začiatku druhého desaťročia 21. storočia má vážny problém. Niečo v jej samotných základoch sa otriasa.
K prehnitiu zastupiteľského princípu demokracie výraznou mierou prispelo to, čo – parafrázujúc úradujúceho českého prezidenta – nesmrdí: peniaze. Strany a ich reprezentanti sa postupne stali čoraz viac závislými nie od svojich voličov, ale od utajených sponzorov. Samozrejme, má to svoje dôvody. Náklady na chod straníckych centrál a najmä výdaje na čoraz nákladnejšie mediálne kampane. Stranícke pokladne vďaka tomu dlhodobo zívajú prázdnotou. Preto sa korupcia v politike stáva nielen všadeprítomnou, ale aj systémovou.
Napriek tomu, že naše hospodárske systémy čelia kríze a stav politického systému sa zhoršuje, naše politické elity v tejto situácii naučene obhajujú prekonané ideologické dogmy. Ľavičiari chcú z popola vzkriesiť základy sociálneho štátu, spravodlivo prerozdeľovať niečo, nad čím už dávno stratili kontrolu. Pravičiari zase do úmoru opakujú, ako iba zázračná, neviditeľná ruka trhu skrotí nenažraté banky, umravní biznis a zmení maximálne spochybnené finančné trhy.
Problémom upadajúcej zastupiteľskej demokracie sú, samozrejme, aj samotní politici. Namiesto toho, aby sa pokúsili o zatiahnutie záchrannej brzdy, tvrdia, že nemajú šancu nič urobiť. Príčinou je, že z verejného života sa vytrácajú osobnosti žijúce pre politiku, a teda osobnosti s presvedčením, schopné niesť zodpovednosť za svoje politické rozhodnutia. Existencia takýchto politikov je prepojená s existenciou verejného záujmu. Alternatívou je, že hlavnou prioritou politikov žijúcich z politiky je obhájiť osobný alebo sponzorský záujem. A to je rozklad zastupiteľskej demokracie od základov. Preto pojmy ako verejné blaho, verejný záujem alebo spoločné dobro dnes nenájdeme v reálnej politike, ale len politickej literatúre.
Záchranný, aj keď nie spásonosný krok, sa v tejto vážnej situácii môže volať participatívna demokracia. To znamená aktívne zapájanie občanov do spolurozhodovania o otázkach ovplyvňujúcich smerovanie spoločnosti. Tá však môže nastúpiť až po tom, ako neomylní a dokonalí zastupitelia dostanú červenú a sprivatizované politické strany stratia neohraničenú moc nad ľuďmi a verejnými financiami.

Autor je hovorca primátora Bratislavy a bývalý poslanec SDĽ.