Nezáujem

Taxa prepočítaná na eurá, peniaze nás pritom teraz dosť unášajú. Srdce nás nebolí ani pre zabíjanie mŕtvych. Ani ten nechutný trend medzi povstalcami, obchodovať s orgánmi nebožtíkov. Zatvárame oči aj pred neprehľadnými vecami okolo al-Káidy. Prečo sú vlastne v Sýrii našimi spojencami? A čo tam robí Hizballáh, keď sú z Libanonu? Asi hľadajú chemické zbrane. A al-Káida má o čo záujem? Nezáujem.
Odignorovali sme aj zabitie posledného kresťana z mesta väčšieho ako Bratislava. V Homse pred časom žila tretina sunnitov, tretina alavitov a tretina kresťanov. Tomu je koniec, tí posledne menovaní tam už nežijú. Tak ako osemdesiatročný Elias Mansour. On bol ten posledný v tejto bašte povstalcov. Odmietol opustiť svoj dom, kvôli postihnutému synovi, o ktorého sa staral. Iní utiekli, on odmietol.
Podľa antiochijského patriarchu Gregoriosa III. bolo už vyhnaných deväťdesiat percent všetkých sýrskych kresťanov. Pre násilnú konfiškáciu domov a atentáty na kresťanské obydlia. Koho to zaujíma? A načo si drať jazyk nadarmo rečami o tom, že veľká časť z nich hovorí jazykom Ježiša či Mojžiša. Aramejsky. Ako poslední na tomto svete. Hádam by ešte zabrala informácia, že sýrski Aramejci na futbalových majstrovstvách sveta neuznaných krajín a etnických menšín raz skončili na druhom mieste. Pred štyrmi rokmi v Laponsku, keď vo finále podľahli Padánii dva nula. Ale nejaký Ježiš a Aramejci, Ján Krstiteľ, Šavel, Pavel a Damašk, Elias Mansour a Homs? Nezáujem.

Autor je kreatívny riaditeľ časopisu .týždeň a amatérsky historik. V Damašku sa v moslimsko-aramejskom prostredí stal starokresťanom. Žije striedavo v Maďarsku a na Slovensku.