Popcorn Juraja Malíčka

Nerád sa opakujem, ale gramotnosť sa preceňuje. Všetci čítame a píšeme od základnej školy a čoraz menej ľudí jedno i druhé vie. Hŕstka v dave, pre ktorú čítanie (a písanie) vôbec nie sú rutinné schopnosti, ale čosi ako superhrdinská zručnosť, výsada, ktorú treba cibriť. Na čo? Aby sme vedeli zredukovať tisícstranový román na dve áštvorky? Žiadne rozvité vety, všetky opisy preč, všetky inotaje, len strohý obsah. Tá stretne toho, idú tam a tam, zaľúbia sa, ale nič z toho, lebo doba im nepraje? Načo by mal také čosi ktokoľvek čítať? Na nič, urobíme film.   
Lebo klasika dnes môže nudiť, nie každá a nie každého, ale v zásade je to tak. Aspoň popkultúra to predpokladá. Preto sa klasika sfilmováva, zas a znova. Málokto to číta, tak aspoň nech vieme presne, čo sme to nečítali.
Začiatkom decembra sa aj v našich kinách objaví Anna Karenina, niežeby sa ten román naživo čítal pred publikom, film príde. Veľký, veľkorozpočtový, výpravný, Hollywood, akurát nakrútený v britsko-francúzskej koprodukcii. Anna Karenina s Keirou Knightleyovou v titulnej úlohe. Jude Law tam hrá Karenina a Vronského chlapík, ktorého už sme kdesi videli, ale ani za ten svet si nebudeme vedieť spomenúť, kde (volá sa Aaron Taylor-Johnson).
Dych berúci film, výtvarný, nápadný, nekonečne popisný – presne ako román, čo je mu predlohou. Existenciálna ťažoba pravoslávia, vo vodke sa utopiť nedá, ale tiež by som to skúšal. Akurát filmovou optikou je zjavnejšie, aký veľký je to gýč. O románe si to netrúfnem povedať nahlas, hoci myslieť si to môžem. V každom prípade, jedno aj druhé je natoľko nudné, že dočítať, prípadne dopozerať to dokážu iba najväčší znalci. Česť ich pamiatke.