Ozbrojené sily majú v Spojených štátoch vysoký spoločenský status, a prestíž generála Petraeusa bola ešte vyššia ako ostatných „bežných" vojakov a dôstojníkov. Petraeus bol ešte v roku 2007 prezidentom Bushom vymenovaný za šéfa amerických jednotiek v Iraku. Bolo to v čase, keď Spojené štáty po rýchlej porážke irackej armády ešte v roku 2003 nezvládli následnú irackú občiansku vojnu a útoky teroristických skupín. Samovražedné atentáty nielenže zabíjali amerických vojakov, ale ničili morálku Američanov v Iraku i v Spojených štátoch. Petraeus prišiel s novou taktikou, ktorá spočívala v prechodnom navýšení jednotiek na danom území, v udržaní miest a oblastí, vyčistených od povstalcov, a v spolupráci s miestnymi vodcami. Petraeus sa už v tom čase dostal do centra politických debát. Bolo to v čase demokratických primárok pred prezidentskými voľbami 2008, a generála ostro kritizovali viacerí uchádzači o kandidatúru, najmä Joe Biden a Hillary Clintonová. Jeho taktika sa však ukázala správna, pomohla znížiť počet útokov a z talentovaného generála urobila vojenskú hviezdu.
Po nástupe do funkcie v roku 2009 prezident Obama Petraeusa ponechal vo funkcii v Iraku, neskôr ho poslal ako veliteľa jednotiek do Afganistanu, a odtiaľ minulý rok za šéfa CIA vo Washingtone. Objavili sa dokonca úvahy, že by sa Petraeus mohol uchádzať o republikánsku nomináciu na prezidenta ‒ hoci sám generál tieto ambície nikdy nevyslovil, mnohí si to vedeli predstaviť. Prispela k tomu najmä Petraeusova charizma, kombinujúca profesionálne úspechy s osobnou disciplínou (denné ranné rozcvičky a behy) a so skvelým vzdelaním (Petraeus je absolventom vojenskej akadémie West Point i špičkovej univerzity v Princetone). Na konci jeho vojenskej kariéry v Kábule o ňom začala písať knihu o generáciu mladšia autorka s podobným životopisom. Paula Broadwellová je tiež absolventkou West Pointu a navyše Harvardu, a podobne ako Petraeus je vášnivou športovkyňou. Ich vzťah trval asi pol roka, ukončil sa pred pár mesiacmi, a odhalený bol v podstate náhodou, na základe nevraživosti Petraeusovej milenky a jeho priateľov na Floride, anonymne posielaných emailov a následného vyšetrovania týchto emailov FBI. Ak by nešlo o post šéfa CIA, kde pri takomto vzťahu vždy vzniká otázka úniku informácií a prípadnej vydierateľnosti, zrejme by Petraeusova nevera zostala v skrytosti, alebo by bola záležitosťou generála a jeho manželky. Po FBI sa o veci dozvedel Biely dom, a minulý týždeň generál podal prezidentovi svoju rezignáciu.
Po Petraeusovom páde zostala v Amerike väčšia diera ako neobsadený post šéfa CIA. Petraeus bol jedným z najväčších amerických hrdinov súčasnosti, mužom hodným obdivu, rešpektu, úcty. Nie je prvým ani posledným človekom, ktorý zlyhal, vec však má ešte iný rozmer. Odhalenie o Petraeusovom osobnom živote je typickým znakom dnešnej doby, keď sa vďaka technológiám a rýchlemu prenosu informácií takmer o každom človeku možno dozvedieť aj niečo, v čom je nedokonalý. Celé stáročia si ľudia pestujú príbehy hrdinov a svätcov, aby mali protiváhu profánneho rozmeru každodennosti, príklad čohosi, o čo sa oplatí usilovať. Dnes sme sa však ocitli v období, keď na každého hrdinu vieme niečo nájsť. A otázkou zostáva, ako sa tento svet bez hrdinov spätne premietne práve do našej každodennosti. Aj v tom je Petraeusov príbeh viac ako príbeh jedného generála.
Po nástupe do funkcie v roku 2009 prezident Obama Petraeusa ponechal vo funkcii v Iraku, neskôr ho poslal ako veliteľa jednotiek do Afganistanu, a odtiaľ minulý rok za šéfa CIA vo Washingtone. Objavili sa dokonca úvahy, že by sa Petraeus mohol uchádzať o republikánsku nomináciu na prezidenta ‒ hoci sám generál tieto ambície nikdy nevyslovil, mnohí si to vedeli predstaviť. Prispela k tomu najmä Petraeusova charizma, kombinujúca profesionálne úspechy s osobnou disciplínou (denné ranné rozcvičky a behy) a so skvelým vzdelaním (Petraeus je absolventom vojenskej akadémie West Point i špičkovej univerzity v Princetone). Na konci jeho vojenskej kariéry v Kábule o ňom začala písať knihu o generáciu mladšia autorka s podobným životopisom. Paula Broadwellová je tiež absolventkou West Pointu a navyše Harvardu, a podobne ako Petraeus je vášnivou športovkyňou. Ich vzťah trval asi pol roka, ukončil sa pred pár mesiacmi, a odhalený bol v podstate náhodou, na základe nevraživosti Petraeusovej milenky a jeho priateľov na Floride, anonymne posielaných emailov a následného vyšetrovania týchto emailov FBI. Ak by nešlo o post šéfa CIA, kde pri takomto vzťahu vždy vzniká otázka úniku informácií a prípadnej vydierateľnosti, zrejme by Petraeusova nevera zostala v skrytosti, alebo by bola záležitosťou generála a jeho manželky. Po FBI sa o veci dozvedel Biely dom, a minulý týždeň generál podal prezidentovi svoju rezignáciu.
Po Petraeusovom páde zostala v Amerike väčšia diera ako neobsadený post šéfa CIA. Petraeus bol jedným z najväčších amerických hrdinov súčasnosti, mužom hodným obdivu, rešpektu, úcty. Nie je prvým ani posledným človekom, ktorý zlyhal, vec však má ešte iný rozmer. Odhalenie o Petraeusovom osobnom živote je typickým znakom dnešnej doby, keď sa vďaka technológiám a rýchlemu prenosu informácií takmer o každom človeku možno dozvedieť aj niečo, v čom je nedokonalý. Celé stáročia si ľudia pestujú príbehy hrdinov a svätcov, aby mali protiváhu profánneho rozmeru každodennosti, príklad čohosi, o čo sa oplatí usilovať. Dnes sme sa však ocitli v období, keď na každého hrdinu vieme niečo nájsť. A otázkou zostáva, ako sa tento svet bez hrdinov spätne premietne práve do našej každodennosti. Aj v tom je Petraeusov príbeh viac ako príbeh jedného generála.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.