Film Zuzany Piussi je vynikajúci dokument o štáte, v ktorom práve žijeme. Nehrá sa na umenie, nepózuje, nezdôrazňuje formu. Ide priamo po veci. Možno v závere trochu preháňa nebezpečnosť Fica, čím podceňuje nebezpečnosť Dzurindu a všetkých, ktorí dnešnú vládu umožnili. Ale aj z tohto preháňania a podcenenia cítiť vášnivú autorskú dušu, s ktorou sa dá nesúhlasiť, ale nedá sa ostať chladným. Tlieskam aspoň teraz.
Už samotný fakt, že práve tento film odmietli veľké multiplexy v bratislavských obchodných centrách premietať, hoci peniaze za prenájom a vlastné náklady mali dostať vopred, je obžalobou doby, v ktorej žijeme. Je to doba sráčov, strachu a prázdnoty medzi veľkou časťou podnikateľov.
Ale tým sa problém nekončí. Kdesi na sociálnych sieťach som si prečítal, že ešte aj človek z vedenia SME Zuzanin film nepotrebuje, pretože sa mu jej filmy nepáčia (v poriadku), má škrekľavý hlas (sic!) a vôbec, patrí do skupiny, ktorá si zasa robí iba marketing (...). Naše postavenie sa za filmárku v spore s predposratým multiplexom bolo dokonca výborným karikaturistom označené za pateticko-hysterické. Toto už nie je o dobe a biznise, ale o elementárnej prajnosti, rozhľade a pohľade na svet, skazený závisťou (v prvom prípade) a cynizmom (v prípade druhom).
Ale ani to sa mi nezdá podstatné. Film Od Fica do Fica ukázal oveľa vážnejšiu trhlinu. Je ňou svet, ktorý nesúhlasí s gorilami, ale správa sa omnoho hlúpejšie a väčšinou rovnako egoisticky, ako kritizovaní korupčníci a zlodeji. Ak bolo v časoch začínajúceho mečiarizmu Slovensko rozdelenou krajinou, deliaca čiara bežala medzi civilizovanou menšinou a charakterovo degenerovanou väčšinou. A hoci to bolo často zúfalé, práve povaha deliacej čiary dávala nádej na skutočnú zmenu. Lenže aká je a kde leží deliaca čiara dnes? Zuzana Piussi dáva jednu z možných odpovedí. Je to temná odpoveď, ako ešte nikdy od roku 1989: mocní kradnú a klamú, vľavo aj vpravo, a ich kritici blúznia, tvoria nebezpečné utópie a najmä predvádzajú svoje neskrotené, infantilné egá, ktorých dôsledkom nie je oslabenie, ale posilnenie akýchsi goríl.
Svetlo na konci tunela spočíva v podmienkach vzniku filmu. Zuzana Piussi dva roky točila, aj keď nemala žiadne peniaze od štátnych fondov či televízie. Mala len zopár priateľov, ktorí v tom videli zmysel a nenechali ju osamote. Tým nastavili latku veľmi vysoko – ukázali všetkým ufňukaným tvorcom, že aj na takom malom trhu a v tak málo kultúrnom štáte môžu vznikať silné veci.
Zuzana, Mário, Marek, nie protesty, ale až vy ste čímsi pohli. .vyšla naša prvá kniha!
Dlho sme o tom uvažovali, dnes je to konečne realita. S radosťou Vám oznamujem, že ako prvú knihu nášho vydavateľstva sme práve vydali texty Martina Mojžiša o vede.
Knihu Jeden výdych koňa si za zvýhodnenú cenu 8,99 eur môžete objednať na podstránke knihy.tyzden.sk, pričom Vám ju pošleme aj s Martinovym vlastnoručným podpisom. Navyše: ku každej objednanej knihe dostanete od nás ako bonus ešte aj malý predvianočný darček: DVD s témou Sedem úžasných vecí Martina Mojžiša.
Knihu si tiež môžete kúpiť v knihkupectvách siete Artforum a Panta Rhei za 9,99 eura.
Už samotný fakt, že práve tento film odmietli veľké multiplexy v bratislavských obchodných centrách premietať, hoci peniaze za prenájom a vlastné náklady mali dostať vopred, je obžalobou doby, v ktorej žijeme. Je to doba sráčov, strachu a prázdnoty medzi veľkou časťou podnikateľov.
Ale tým sa problém nekončí. Kdesi na sociálnych sieťach som si prečítal, že ešte aj človek z vedenia SME Zuzanin film nepotrebuje, pretože sa mu jej filmy nepáčia (v poriadku), má škrekľavý hlas (sic!) a vôbec, patrí do skupiny, ktorá si zasa robí iba marketing (...). Naše postavenie sa za filmárku v spore s predposratým multiplexom bolo dokonca výborným karikaturistom označené za pateticko-hysterické. Toto už nie je o dobe a biznise, ale o elementárnej prajnosti, rozhľade a pohľade na svet, skazený závisťou (v prvom prípade) a cynizmom (v prípade druhom).
Ale ani to sa mi nezdá podstatné. Film Od Fica do Fica ukázal oveľa vážnejšiu trhlinu. Je ňou svet, ktorý nesúhlasí s gorilami, ale správa sa omnoho hlúpejšie a väčšinou rovnako egoisticky, ako kritizovaní korupčníci a zlodeji. Ak bolo v časoch začínajúceho mečiarizmu Slovensko rozdelenou krajinou, deliaca čiara bežala medzi civilizovanou menšinou a charakterovo degenerovanou väčšinou. A hoci to bolo často zúfalé, práve povaha deliacej čiary dávala nádej na skutočnú zmenu. Lenže aká je a kde leží deliaca čiara dnes? Zuzana Piussi dáva jednu z možných odpovedí. Je to temná odpoveď, ako ešte nikdy od roku 1989: mocní kradnú a klamú, vľavo aj vpravo, a ich kritici blúznia, tvoria nebezpečné utópie a najmä predvádzajú svoje neskrotené, infantilné egá, ktorých dôsledkom nie je oslabenie, ale posilnenie akýchsi goríl.
Svetlo na konci tunela spočíva v podmienkach vzniku filmu. Zuzana Piussi dva roky točila, aj keď nemala žiadne peniaze od štátnych fondov či televízie. Mala len zopár priateľov, ktorí v tom videli zmysel a nenechali ju osamote. Tým nastavili latku veľmi vysoko – ukázali všetkým ufňukaným tvorcom, že aj na takom malom trhu a v tak málo kultúrnom štáte môžu vznikať silné veci.
Zuzana, Mário, Marek, nie protesty, ale až vy ste čímsi pohli. .vyšla naša prvá kniha!
Dlho sme o tom uvažovali, dnes je to konečne realita. S radosťou Vám oznamujem, že ako prvú knihu nášho vydavateľstva sme práve vydali texty Martina Mojžiša o vede.
Knihu Jeden výdych koňa si za zvýhodnenú cenu 8,99 eur môžete objednať na podstránke knihy.tyzden.sk, pričom Vám ju pošleme aj s Martinovym vlastnoručným podpisom. Navyše: ku každej objednanej knihe dostanete od nás ako bonus ešte aj malý predvianočný darček: DVD s témou Sedem úžasných vecí Martina Mojžiša.
Knihu si tiež môžete kúpiť v knihkupectvách siete Artforum a Panta Rhei za 9,99 eura.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.