TLAČ Druhý bezplatný pokus
Minulý týždeň začal v Bratislave vychádzať bezplatný Denník 24. Obsah novín vychádzajúcich v tabloidovom formáte tvorí z deväťdesiatich percent servis agentúry SITA. Aj ten by však bolo možné, napriek takmer úplnej absencii vlastných textov, podať atraktívnejšie. Nemoderne pôsobiaca grafická úprava a nudne spracované titulné strany nie sú príznakmi ideálneho štartu. Stranový rozsah denníka je 16, v piatok 24 strán, cez víkend noviny nevychádzajú. Denník 24 tlačí v náklade 30-tisíc a viac kusov tlačiareň spoločnosti Petit Press, ktorá vydáva denník SME. Novozaložené vydavateľstvo Denník 24 svoje rovnomenné noviny distribuuje prostredníctvom kolportérov od 6.30 do 9.30 na najrušnejších miestach Bratislavy, k dispozícii je aj vo vlastných stojanoch v obchodných centrách. Pomerne nelogicky sa mali bezplatné noviny za cenu 5 korún objaviť aj v novinových stánkoch, od tohto zámeru však vydavateľstvo napokon upustilo. Noviny chcú prežiť výlučne vďaka inzercii, ktorú vydavateľstvo garantuje uverejniť do 24 hodín od zadania. Na rýchlej a efektívnej inzercii chcel stavať aj prvý slovenský pokus o bezplatne rozdávaný denník nazvaný Ranný rýchlik, ktorý vychádzal v hlavnom meste od novembra 2004. Noviny mali takisto formát tabloidu a počiatočný náklad až 60-tisíc kusov, pričom chceli expandovať aj do ďalších miest. Potenciál sa však nepotvrdil, Ranný rýchlik sa vrátil späť do depa už v januári 2005.
Veľké vydavateľské domy Ringier Slovakia a Petit Press v minulosti deklarovali, že projekt bezplatného denníka na Slovensku zatiaľ nie je rentabilný. Napriek tomu na štart Denníka 24 reaguje vydavateľstvo inzertnej tlače Regionpress, ktoré urýchľuje spustenie vlastného bezplatného denníka.
.lukáš Kočišek, Medialne.sk
TELEVÍZIA Verejnoprávna blamáž
Čím viac komisií a rád skúma, čo sa deje v spravodajstve STV pod vedením Jána Šmihulu, tým je situácia bizarnejšia a tým viac ľudí sa kompromituje. Napríklad pri hre na odborné rozlišovanie cenzúry a editovania alebo pri pokuse o analýzu fungovania spravodajstva. Do tejto hry už bola zapojená mediálna odborníčka Stanislava Benická (jej analýza nič neovplyvnila) a najnovšie aj akási komisia expertov (Krútka, Füle, Brečka, Chmelár), ktorá skúmala, či ozaj dochádzalo k cenzúre. Celá hra na expertov má svoju neodolateľnú pointu vo vyhlásení riaditeľa STV Radima Hrehu: „Ja Jánovi Šmihulovi ako charakternému človeku dôverujem.“ Z tohto jednoznačného vyhlásenia je jasné, že ak by sa aj všetci slovenskí mediálni experti (máme vôbec niekoho takého na Slovensku?) zhodli, že Ján Šmihula nemôže stáť na čele spravodajstva, Radim Hreha ho bude držať. Napokon, ak by bol Hreha naozaj presvedčený, že Šmihula je človek na svojom mieste a stál by preto za ním proti všetkým „expertom“, bolo by to správne. Ale ono je to všetko zrejme inak: Radim Hreha nie je ten zásadový riaditeľ, ktorý drží svojho človeka. Je to skôr typ, ktorý odhodlane bráni toho, ktorého mu dodali a s ktorým sú vládnuci politici spokojní. A možno ho bráni aj preto, že tuší: ktorý slušný a kompetentný človek by v týchto pomeroch bol ochotný zachraňovať verejnoprávne spravodajstvo?
.eva Čobejová
MÉDIÁ Murdoch chystá boj
Rupert Murdoch má síce 76 rokov, ale do dôchodku tak skoro neodíde. Naopak, plánuje tam poslať konkurentov. Na konferencii Web 2.0 Summit v San Franciscu vyhlásil, že noviny Wall Street Journal, ktoré odkupuje aj s ich vydavateľstvom Dow Jones, sa pod jeho vedením zmenia. Ukončil tak špekulácie o tom, aké sú jeho skutočné úmysly spojené s kúpou starého a váženého finančného periodika. Pôvodne sa zdalo, že možno posunie politickú orientáciu Wall Street Journalu doľava, a pokúsi sa tak poraziť konkurenčné Financial Times na ich vlastnej pôde. Podľa toho, čo uviedol v San Franciscu, to však na politické presuny nevyzerá. Aspoň nie na výrazné. Murdoch chce niečo iné: aby sa WSJ z prevažne ekonomicky orientovaného denníka stal denníkom mainstreamovým. Jeho stratégiou je najmä rozšíriť písanie WSJ o kultúru a umenie a zahrnúť doň aj viac bežných amerických a medzinárodných správ. Ak by sa mu jeho zámer podaril, Wall Street Journal by dostal novú šancu zápasiť o priazeň masy čitateľov s dávnym obchodným aj názorovým protivníkom, denníkom The New York Times. Rupert Murdoch vyhlásením o zmenách vo WSJ upozornil práve na túto líniu svojho strategického plánovania. A celkom vedome. Na zvedavú novinársku otázku, či mieni „zabiť New York Times“, totiž odpovedal v San Franciscu lakonicky: „To by bolo fajn.“ New York Times dostali včasnú výstrahu – teraz sa čaká, či aj ony predstavia nejaké zmeny.
.marína Gálisová
Minulý týždeň začal v Bratislave vychádzať bezplatný Denník 24. Obsah novín vychádzajúcich v tabloidovom formáte tvorí z deväťdesiatich percent servis agentúry SITA. Aj ten by však bolo možné, napriek takmer úplnej absencii vlastných textov, podať atraktívnejšie. Nemoderne pôsobiaca grafická úprava a nudne spracované titulné strany nie sú príznakmi ideálneho štartu. Stranový rozsah denníka je 16, v piatok 24 strán, cez víkend noviny nevychádzajú. Denník 24 tlačí v náklade 30-tisíc a viac kusov tlačiareň spoločnosti Petit Press, ktorá vydáva denník SME. Novozaložené vydavateľstvo Denník 24 svoje rovnomenné noviny distribuuje prostredníctvom kolportérov od 6.30 do 9.30 na najrušnejších miestach Bratislavy, k dispozícii je aj vo vlastných stojanoch v obchodných centrách. Pomerne nelogicky sa mali bezplatné noviny za cenu 5 korún objaviť aj v novinových stánkoch, od tohto zámeru však vydavateľstvo napokon upustilo. Noviny chcú prežiť výlučne vďaka inzercii, ktorú vydavateľstvo garantuje uverejniť do 24 hodín od zadania. Na rýchlej a efektívnej inzercii chcel stavať aj prvý slovenský pokus o bezplatne rozdávaný denník nazvaný Ranný rýchlik, ktorý vychádzal v hlavnom meste od novembra 2004. Noviny mali takisto formát tabloidu a počiatočný náklad až 60-tisíc kusov, pričom chceli expandovať aj do ďalších miest. Potenciál sa však nepotvrdil, Ranný rýchlik sa vrátil späť do depa už v januári 2005.
Veľké vydavateľské domy Ringier Slovakia a Petit Press v minulosti deklarovali, že projekt bezplatného denníka na Slovensku zatiaľ nie je rentabilný. Napriek tomu na štart Denníka 24 reaguje vydavateľstvo inzertnej tlače Regionpress, ktoré urýchľuje spustenie vlastného bezplatného denníka.
.lukáš Kočišek, Medialne.sk
TELEVÍZIA Verejnoprávna blamáž
Čím viac komisií a rád skúma, čo sa deje v spravodajstve STV pod vedením Jána Šmihulu, tým je situácia bizarnejšia a tým viac ľudí sa kompromituje. Napríklad pri hre na odborné rozlišovanie cenzúry a editovania alebo pri pokuse o analýzu fungovania spravodajstva. Do tejto hry už bola zapojená mediálna odborníčka Stanislava Benická (jej analýza nič neovplyvnila) a najnovšie aj akási komisia expertov (Krútka, Füle, Brečka, Chmelár), ktorá skúmala, či ozaj dochádzalo k cenzúre. Celá hra na expertov má svoju neodolateľnú pointu vo vyhlásení riaditeľa STV Radima Hrehu: „Ja Jánovi Šmihulovi ako charakternému človeku dôverujem.“ Z tohto jednoznačného vyhlásenia je jasné, že ak by sa aj všetci slovenskí mediálni experti (máme vôbec niekoho takého na Slovensku?) zhodli, že Ján Šmihula nemôže stáť na čele spravodajstva, Radim Hreha ho bude držať. Napokon, ak by bol Hreha naozaj presvedčený, že Šmihula je človek na svojom mieste a stál by preto za ním proti všetkým „expertom“, bolo by to správne. Ale ono je to všetko zrejme inak: Radim Hreha nie je ten zásadový riaditeľ, ktorý drží svojho človeka. Je to skôr typ, ktorý odhodlane bráni toho, ktorého mu dodali a s ktorým sú vládnuci politici spokojní. A možno ho bráni aj preto, že tuší: ktorý slušný a kompetentný človek by v týchto pomeroch bol ochotný zachraňovať verejnoprávne spravodajstvo?
.eva Čobejová
MÉDIÁ Murdoch chystá boj
Rupert Murdoch má síce 76 rokov, ale do dôchodku tak skoro neodíde. Naopak, plánuje tam poslať konkurentov. Na konferencii Web 2.0 Summit v San Franciscu vyhlásil, že noviny Wall Street Journal, ktoré odkupuje aj s ich vydavateľstvom Dow Jones, sa pod jeho vedením zmenia. Ukončil tak špekulácie o tom, aké sú jeho skutočné úmysly spojené s kúpou starého a váženého finančného periodika. Pôvodne sa zdalo, že možno posunie politickú orientáciu Wall Street Journalu doľava, a pokúsi sa tak poraziť konkurenčné Financial Times na ich vlastnej pôde. Podľa toho, čo uviedol v San Franciscu, to však na politické presuny nevyzerá. Aspoň nie na výrazné. Murdoch chce niečo iné: aby sa WSJ z prevažne ekonomicky orientovaného denníka stal denníkom mainstreamovým. Jeho stratégiou je najmä rozšíriť písanie WSJ o kultúru a umenie a zahrnúť doň aj viac bežných amerických a medzinárodných správ. Ak by sa mu jeho zámer podaril, Wall Street Journal by dostal novú šancu zápasiť o priazeň masy čitateľov s dávnym obchodným aj názorovým protivníkom, denníkom The New York Times. Rupert Murdoch vyhlásením o zmenách vo WSJ upozornil práve na túto líniu svojho strategického plánovania. A celkom vedome. Na zvedavú novinársku otázku, či mieni „zabiť New York Times“, totiž odpovedal v San Franciscu lakonicky: „To by bolo fajn.“ New York Times dostali včasnú výstrahu – teraz sa čaká, či aj ony predstavia nejaké zmeny.
.marína Gálisová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.