.za svoj novinársky život si robil stovky rozhovorov, takže asi vieš odhadnúť, na čo sa ťa budeme pýtať...
Asi áno. Aj som rozmýšľal, čo by som sa opýtal sám seba.
.čo ti napadlo?
Rozmýšľal som najmä nad otázkami, ktorými by som sa chcel dobehnúť alebo zaskočiť.
.napríklad?
To vám určite neprezradím. (Smiech.)
.tak to ostáva na nás: keby si bol novinár, čo by si na Novej väčšine kritizoval?
Ako novinár by som možno kritizoval, že som zatiaľ dostal príliš málo detailov o programe. Ale ako človek na druhej strany barikády viem, že táto kritika nie je opodstatnená. Ľudia, ktorí tvoria hnutie NOVA, sú z nemalej časti známe firmy. Je známe, čo si myslí o ekonomike Martin Barto alebo aj ja, ktorý osemnásť rokov verejne prezentujem svoje postoje. V tomto zmysle sme čitateľní aj bez detailného programu, na ktorom ešte budeme pracovať.
.trochu zneužijeme, že si náš bývalý dlhoročný kolega. Keď sme uvažovali, čo by si ako novinár kritizoval na vašom hnutí, napadlo nám zopár vecí. Určite by si kritizoval zavádzanie priamej demokracie ako referendový populizmus. Mýlime sa?
Prečítal som si veľa komentárov o tom, že naše tézy sú populistické, ploché či dokonca nebezpečné. Som si vedomý, že v mediálnej skratke to tak mohlo vyznieť, ale keďže viem, čo naozaj chceme, tento pocit je nesprávny.
.nepamätáme si ťa však ako prívrženca referendovej demokracie. Zmenil si teda názor?
Nie, moje naozaj dlhodobé presvedčenie je nasledovné: na jednej strane súhlasím so slávnou tézou Fareeda Zakariu, že príliš veľa demokracie sa môže ľahko zvrhnúť na tyraniu väčšiny, preto sú potrebné brzdy a protiváhy. Lenže v slovenskej, a vlastne západnej spoločnosti, sa v poslednom čase stráca spoločenská súdržnosť, a naopak, narastá pocit apatie či frustrácie. Je preto povinnosťou verejne činných ľudí rozmýšľať, čo s tým, aby náš systém nevybuchol. Potom hrozí, že sa dostanú k moci nepriatelia slobody.
.a proti nim chcete postaviť ľudové referendá?
Ony istotne nie sú všeliekom, ale náš nápad, spojiť referendá s konaním volieb, sa mi zdá rozumný. Ľudia by mali mať pocit, že môžu zásadnejším spôsobom spolurozhodovať o spoločnosti.
.ale tu je stará námietka: aj takýmto spôsobom možno paralyzovať povedzme nepopulárne, ale potrebné snahy vlád.
Paralyzácie by som sa obával v prípade, keby sme chceli zrušiť kvórum účasti, potrebné pre platnosť referenda, o čo nám rozhodne nejde. Myslíme si však, že tí ľudia, ktorí sa zúčastňujú na voľbách a rozhodujú o podobe novej vlády, sú spôsobilí rozhodovať aj o ďalších dôležitých veciach. Samozrejme, okrem tých, ktoré zakazuje dnešná Ústava, ako sú základné slobody či dane.
.poďme teda ďalej. Iste by si ako novinár kritizoval, že politici, ktorí v kampani presviedčali svojich voličov, aby volili ich stranu, ju len pár týždňoch po voľbách opustia a založia novú.
Myslím si, že nie. To rozhodnutie vychádzalo z reality v KDH.
.nebolo to však nepoctivé? V KDH sa za tých pár povolebných týždňov nestalo nič zásadné, okrem toho, že Daniel Lipšic zistil, že nemá šancu stať sa predsedom KDH...
Viem o tom len z rozprávania. Daniel Lipšic a moja manželka Jana spravili všetko preto, aby bol volebný výsledok KDH čo najlepší. V tom čase určite nič neprojektovali. Pamätám si však frustráciu na ich tvárach, keď po voľbách chceli vnútri KDH diskutovať o tom, čo strana spravila zle a ako je možné, že nezískala žiadnych nových voličov napriek tomu, že státisíce znechutených voličov doslova hľadali, koho voliť. Lenže nič sa nestalo, o takúto debatu nebol vôbec záujem.
.nebolo by férovejšie aj voči členom KDH, ktorí im robili v kampani zázemie, keby Lipšic zabojoval o predsednícku stoličku, hoci by išiel do istej prehry?
Úprimne poviem, že neviem, ako by som sa v ich situácii rozhodoval. Ak ide o členov KDH, viem, že so všetkými im blízkymi ľuďmi sa usilovali komunikovať a vysvetliť im, prečo odchádzajú. Bolo jasné, že v KDH to nemalo zmysel, spätne im za pravdu dáva aj osud Rada Procházku, ktorý sa chcel pokúsiť urobiť niečo zvnútra.
.ako novinár by si zrejme kritizoval vašu rétoriku proti partokracii, ako aj fakt, že založením hnutia evokujete návrat k revolučným časom z roku 1989, hoci žijeme napriek všetkým chybám v štandardnej demokracii.
Nesúhlasím, na svojom starom názore som nič nezmenil. Systém politických strán je tým najlepším možným, my nechceme robiť nepolitickú politiku. Kritizujeme však to, že strany sa stali uzavretým klubmi, v horšom prípade klubmi obchodníkov a vybavovačov. Stratili schopnosť nasávať nové nápady a vťahovať nových ľudí, akoby vnútorne zomreli. To, že sa nazývame hnutím, je sémantická nuansa, budeme mať v podstate normálnu stranícku štruktúru. Ale zároveň chceme byť širokým hnutím, jedine také sa môže usilovať o zásadné zmeny v spoločnosti.
.lenže v skutočnosti ste zatiaľ takisto len stranou názorovo aj ľudsky veľmi blízkych ľudí, ktorá pôsobí navonok uzavreto.
Robíme všetko preto, aby to tak nebolo.
.nie ste vlastne pokusom o novú SDKÚ, ktorý svojho času stvoril Dzurinda?
Ak premýšľam o vzore, ktorý by sme mohli napodobniť, tak mi SDKÚ skutočne nenapadla ani na sekundu.
.čo ti napadlo?
Americkí republikáni alebo nemecká CDU. Samozrejme, tieto vzory sú neprenosné na Slovensko, ale tam vidíme inšpiráciu. O napodobnení CDU snívala svojho času aj SDKÚ. I táto strana chcela ovládnuť stredopravý priestor a stavala na tom, že má liberálne a konzervatívne krídlo. Dúfam, že touto paralelou sa naša podobnosť končí. (Úsmev.)
.mimochodom, existenciu týchto dvoch krídel u vás ohlásil tvoj podpredseda Gábor Grendel. Ty si súčasťou akého krídla?
Založil som občiansko-demokratickú platformu spolu s Jozefom Mečiarom či Stanom Jendekom. Ďalej máme v stanovách národno-kresťanskú platformu, ktorú založil Milan Krajniak, máme aj ďalšie platformy, ktoré už nie sú názorové.
.aký zmysel majú tieto platformy? Nie je to iba čistý marketing?
V posledných mesiacoch sme hovorili so stovkami ľudí a bolo nám čoraz jasnejšie, že NOVA priťahuje ľudí, ktorých možno rozdeliť do dvoch základných názorových skupín. V platformách môžu ľudia na inštitucionálnej báze kultivovať názory, ktoré k sebe majú blízko a potom ich vo vyargumentovanej podobe presadzovať do programu.
.aj Daniel Lipšic je členom nejakej platformy?
Nie a myslím si, že by ani nemal byť.
.a tvoja manželka?
Tiež nie je v žiadnej platforme. Ich úlohou ako najvyšších reprezentantov hnutia je skôr spájať názory a hľadať medzi nimi prieniky. Podstatné však je, aby každý človek, ktorý sa k nám pripojí, mal priestor vyjadrovať svoje názory a kultivovať ich v diskusii.
.tie dve platformy neukazujú skôr na to, že Nová väčšina je len spolkom starých menšín?
(Smiech.) V skutočnosti sme hnutím slobodných ľudí, ktorí chcú niečo zmeniť a majú spoločný programový základ. Všetko nad rámec základného programu je v rozumných mantineloch vecou osobného presvedčenia, a práve na to má slúžiť realizácia v platformách.
.čo je spoločný hodnotový základ vašich konzervatívcov a liberálov?
Veríme ľuďom, preto chceme, aby rozhodovali vo väčšej miere než dnes o dôležitých otázkach verejného záujmu. Veríme v ekonomickú slobodu, štát totiž nemá ľuďom prekážať byrokraciou a vysokými daňami či odvodmi. Veríme v spravodlivosť, štát musí byť v tejto oblasti silný, pretože dnes evidentne slušní ľudia nemajú navrch. A samozrejme, ak nechceme vychovať generácie odpísaných detí, musíme staviť na vzdelávanie. Aj preto sme prišli s návrhom 50-percentného zvýšenia učiteľských platov, za čo sme boli obvinení z populizmu. No my inú cestu nevidíme, i keď platmi sa to, prirodzene, nekončí. Niektorých liberálnejších ľudí budeme trochu provokovať naším presvedčením, že treba obnoviť bojaschopnosť našej armády. Dnes sme v pozícii bezbranných chrobáčikov, ktorí ležia na chrbte a nevedia sa obrátiť, len trepať ručičkami. A to je neudržateľné.
.v čom sa líšia obe platformy?
Národno-kresťanská viac akcentuje kultúrno-etické témy. Ale trochu sme odlišní aj v otázke EÚ a eura, kde naša platforma nie je taká euroskeptická.
.hlasoval by si nedávno spolu s Lipšicom a svojou manželkou proti registrovaným partnerstvám?
Áno. Myslím si, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, a tak to má aj ostať. S odpustením, som heterosexuál, teda aj prirodzene sa mi to tak javí (Úsmev.). Pritom nevylučujem, že istá skupina ľudí, a dajme nabok, či ide o homosexuálov, alebo heterosexuálov žijúcich v jednej domácnosti, má také praktické problémy, ktoré treba riešiť na úrovni štátu. Podľa mňa by sa mali riešiť na báze ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti, no nie na báze ich sexuálnej orientácie.
.povedal si, že tvoja platforma nie je taká eurospektická. Ako to myslíš?
Fakt, že sme nielen v EÚ, ale aj v eurozóne, je pre nás momentálne jasnou výhodou.
.napriek súčasnému poznaniu si myslíš, že bolo výhodné vstúpiť do eurozóny?
Áno. Ak to poviem utilitaristicky, naším najväčším obchodným partnerom je Nemecko. Pre našich exportérov, na ktorých stojí rast slovenskej ekonomiky, je členstvo v eurozóne obzvlášť dôležité.
.ale Nemecko bolo pre nás hlavným partnerom aj v čase, keď sme mali korunu.
To je pravda, ale exportéri museli riešiť každodenné výkyvy. Neviem o exportéroch, ktorí by dnes boli nespokojní.
.je správne merať výhodnosť eura cez aktuálnu prizmu exportérov?
Isteže, nejde len o nich, no slovenská ekonomika je postavená na exporte. Tiež si myslím, že členstvo v eurozóne je civilizačne dôležitá vec. Pamätám si, že keď sme pred dvoma rokmi v Českej televízii debatovali o eure, zaznelo tam, že euro bolo azda prvou vecou, kde sme dokázali byť lepší než Česi a splniť náročné európske kritériá. My sme to dokázali, kým Česi nie. Mnoho ľudí u nás to takto aj intuitívne cíti.
.to je pre nás prekvapivý paradox. Necelé dva roky pred vstupom do eurozóny sme ešte ako kolegovia v .týždni napísali spoločný text, v ktorom sme to označili za unáhlený krok, keďže euro bol neistý projekt, spojený s centralizačnými ambíciami Francúzov a Nemcov. To sme napísali ešte v čase, keď boli dobré časy a euru, ako novej mene, sa darilo. Dnes je situácia celkom iná, euro je v existenčnej kríze. Napriek tomu dnes tvrdíš, že je dobré, že ho máme. Prečo?
Súhlasím s tým, že eurozóna je vo veľkých problémoch, a to aj pre chyby, ktorých sa dopustili európski politici. Obavy, ktoré som mal pred vstupom do eurozóny, mám aj dnes, napriek tomu si myslím, že euro nám pomáha, nie škodí.
.napriek tomu, že ani v našich vtedajších obavách sme si nevedeli predstaviť, že o pár rokov bude euro pred kolapsom?
Aj napriek tomu. Treba sa pozrieť na to, čo je problémom v eurozóne a riešiť to. Je určite problémom, že sa do eurozóny dostalo napríklad Grécko. Je jasné, že veľkú časť časť dnešných problémov by sme nemali, keby nebolo Grécka. V tej chvíli, keď vypukol problém, sa malo Grécko inštitucionálne oddeliť od eurozóny.
.teda opustiť euro?
Áno, ale s tým, že by dostalo od EÚ pomoc. Vďaka tomu, že by Grécko dostávalo našu pomoc mimo eurozóny, nevytváralo by to precedensy pre ďalšie členské krajiny, ktoré sú škodlivé a s ktorými si nevieme rady.
.keď si zhruba pred tromi rokmi odišiel z novín, tušil si, že vstúpiš do politiky?
Vôbec nie.
.čo ťa presvedčilo?
O politike som s Danielom a ďalšími ľuďmi okolo viedol nespočetne veľa debát, takže v istom zmysle som sa cítil ako súčasť toho celého. Ale definitívny zlom nastal až po tom, ako ma Daniel oslovil s priamou ponukou, aby som sa stal jednou z ekonomických tvárí Novej väčšiny.
.spolu s manželkou ste sa tak stali na Slovensku prvým politickým manželským párom. Máte tri školopovinné deti, ako to chcete zvládať?
(Dlhé ticho.) Veľmi sa snažíme a myslím, že sa nám to zatiaľ darí zvládať.
.z hľadiska času to bude ešte horšie, keď NOVA uspeje a obaja budete po ďalších voľbách prinajmenej poslancami...
S Jankou máme niektoré psychohygienické zásady. To znamená, že doma sa o politike rozprávame oveľa menej, ako by mnohí predpokladali. Pokiaľ ide o čas, tak si veci jednoducho delíme. Niekedy ide na výjazd manželka a ja sa starám o deti, inokedy je to naopak. Neuveriteľne nám pomáhajú aj skvelí starí rodičia. Bez nich by to asi nešlo.
.čo si o tom myslia deti?
Berú to prirodzene, myslím, že si to zatiaľ ani príliš neuvedomujú.
.dlho si sa pohyboval v prostredí mentálne aj názorovo blízkych ľudí. V politike budeš často sedieť za jedným stolom s celkom inými ľuďmi, budeš ich musieť presviedčať, uzatvárať s nimi kompromisy. Nebojíš sa toho?
Pred pár rokmi by som sa toho určite bál. Ale ak sa mi v posledných rokoch podarilo niečo dohnať, bol to manažérsky deficit. Nejakým typom manažérskej práce bol už náš spoločný začiatok v .týždni, ktorý sme spolu rozbiehali z nuly. Potom som viac ako rok pôsobil v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť, čo je síce mimovládna organizácia, ale absolútne výsledkovo orientovaná. Nemal som tam žiadny garantovaný plat, všetko záviselo od toho, aký úspešný budem pri manažovaní projektov, kde som riadil mnoho ľudí. Potom som dva roky pracoval ako projektový manažér vo veľkej IT firme, čo bola priama skúsenosť so svetom biznisu.
.doteraz si písal najmä ekonomické texty pre zasvätené a skôr názorovo spriaznené publikum. Teraz musíš oslovovať masy. Už si ten jazyk trénuješ?
Pre mňa sú dôležité dve veci. Odolať pokušeniu rozprávať to, čo si myslím, že ľudia chcú v danej chvíli počuť a hovoriť to, čo si myslím, jazykom, ktorému ľudia rozumejú. To prvé celkom zvládam, to druhé je oveľa ťažšie. Učím sa však.
.trúfol by si si televíznu diskusiu s Robertom Ficom?
(Ticho.) Ale áno. Prečo nie?
.nikdy si sa netajil, že si ekonomický liberál. Často cituješ Reaganov výrok, že deväť najhorších slov, ktoré môžete počuť, sú – „Som z vlády a som tu, aby som pomohol.“ Máš pocit, že toto posolstvo je prenosné na Slovensko?
Som si tým úplne istý. Dokonca po stovkách stretnutí po celom Slovensku s rôznymi typmi ľudí hovorím, že toto videnie sveta je oveľa rozšírenejšie než som si myslel.
.masy Slovákov si myslia, že vláda robí veci, ktorými ich iba otravuje?
Drvivá väčšina to tak vníma.
.prečo potom strana, ktorá sľubuje istoty od štátu, získava vo voľbách 40 percent?
To, že Fico má taký úspech, vnímam aj ako prirodzený dôsledok neschopnosti ostatných politických strán. Súhlasím tiež s tým, že väčšina ľudí chce, aby im štát zabezpečil istoty. Dôležité však je, aké sú to istoty. Štát má zabezpečovať bezpečnosť, poriadok, vymáhanie zmlúv a základnú mieru solidarity.
.pre mnohých ľudí však istoty znamenajú aj niečo celkom iné: napríklad, že im z roka na rok prudko nezdražie elektrina či plyn. A to Fico dokonale stelesňuje.
Takýchto ľudí asi nie je málo, ale myslím si, že aj túto skupinu ľudí dokáže osloviť aj strana, ktorá sa bude definovať ako stredo-pravá. Spoločný menovateľom pocitov ľudí na Slovensku je dnes to, že štát nefunguje a neplní svoje základné funkcie. A na druhej strane tento istý štát ľuďom neuveriteľne komplikuje život.
.môžeš byť konkrétny?
Každý jeden živnostník nám hovorí, že roky čelí sekírovaniu zo strany štátu. Títo ľudia vidia, aké verejné služby im štát poskytuje a takisto vidia, že niekto, kto má dvadsaťeurový nedoplatok, má oveľa väčší problém ako ten, čo dlhuje dvadsať miliónov.
.ak však chcete byť skutočne úspešní, musíte osloviť aj zamestnancov. Čo ponúkate týmto ľuďom?
Tí, ktorí pracujú, majú často pocit, že vo vzťahu so zamestnávateľom ťahajú za kratší koniec.
.vieš si predstaviť, že by si navrhol zmeny Zákonníka práce v prospech zamestnancov?
Samozrejme. Napríklad by som posilnil aj práva zamestnancov, ktorí sa neboja kriticky ozvať voči zamestnávateľom a ktorým dnes štát negarantuje žiadnu ochranu.
.asi by si však najmä presadzoval, aby bol Zákonník práce flexibilnejší než dnes, teda aby mohol zamestnávateľ ľahšie prepustiť zamestnanca. To je však prihrávka na smeč Ficovi.
Uznávam, je to komunikačne strašne zložitá vec, pretože sa dá zjednodušiť do jednej tézy. Vy ste protisociálni a my sme sociálni. Pointa je, že síce môžeme sťažovať prepúšťanie, no výsledkom bude, že nebudú vznikať žiadne nové pracovné miesta. Nepoznám ani jedného človeka z biznisu, ktorý by mi dnes nehovoril, že neprepúšťajú či neznižujú platy. Zrátali si, čo ich bude stáť nový Zákonník práce, nové nastavenie odvodov a vyššia daň z príjmu. Keď dnes najmä v regiónoch, kde márne čakajú na nejakého veľkého investora, poviete, že malým podnikateľom treba uvoľniť ruky, aby mohli vytvoriť viac pracovných miest, tak tomu rozumie úplne každý.
.každý pravicový politik s ekonomickou agendou bude vždy porovnávaný s Ivanom Miklošom. Ty ho dobre poznáš, dlhé roky si jeho kroky komentoval, rok si bol aj jeho poradcom. Čo dobré by si od neho prevzal a čoho by si sa vyvaroval?
Ivan Mikloš mal svoje hviezdne chvíle, keď dokázal ľuďom ponúknuť nejakú ekonomickú víziu. Dokázal ju presadiť a zhromaždiť okolo seba kvalitných ľudí. V tom je pre mňa inšpiráciou. Mal však aj menej hviezdne chvíle. Zviedol obrovský zápas, zmenil Slovensko k lepšiemu, ale každý, kto zvedie takýto zápas, sa vyčerpá. Myslím, že v istom čase mal opustiť politiku a chvíľu sa venovať niečomu inému.
.mali ste snem v Košiciach, no stále pôsobíte ako bratislavská strana. Nie je aj to dôvod, prečo sa vám v posledných dvoch prieskumoch príliš nedarilo?
(Pôvodná odpoveď) Možno je rozdiel v tom, ako nás vnímajú bratislavskí novinári a ako nás vidia naši sympatizanti po Slovensku. Väčšina ľudí, ktorí sa k nám hlásia, ten pocit nemajú.
.nestretávate sa s výhradou, že pôsobíte až príliš bratislavsky či veľkomestsky?
Pre atraktivitu toho, čo strana ponúka, sú v zásade dôležité dve veci. Program, ktorému ľudia rozumejú a to, či dokáže pritiahnuť ľudí, ktorí nájdu zmysel v realizovaní jej politiky. Novú väčšinu budujeme tak, aby sa takouto stranou stala. Aj preto si myslím, že nám nehrozí osud nejakej uzavretej exkluzívnej bublinky sediacej v Bratislave.
.ostatné opozičné strany dnes intenzívne riešia prezidentské voľby, len vy ste ticho. Radoslav Procházka, ktorý s vami síce nešiel, ale je vám názorovo blízky, sa nedávno vyjadril, že by za istých okolností kandidoval za prezidenta. Bude o pár mesiacov kandidátom vášho hnutia?
My vôbec nevidíme dôvod, aby sme v tomto čase uvažovali nad prezidentskými voľbami. Najsilnejšia strana sa očividne pokúša meniť ústavné právomoci prezidenta, čo mimoparlamentne robí Ústavný súd svojimi extenzívnymi výkladmi. My teda ešte nevieme, akého prezidenta budeme voliť. Je dosť možné, že budúci rok sa podarí zmeniť Ústavu natoľko, že budeme voliť omnoho silnejšieho prezidenta...
...a v takom prípade by ste postavili Lipšica, nie?
To nehovorím, len hovorím, že dnes nevieme, či budeme vyberať de facto šéfa exekutívy, alebo iba ceremoniálneho prezidenta. Preto sú dnešné debaty predčasné.
.o mnohých novinároch, ktorí vstúpili do politiky, sa spätne dalo povedať, že boli lepší novinári ako politici. Prečo by to v tvojom prípade nemalo platiť?
(Úsmev.) Ak ma niekto vnímal ako dobrého novinára, tak si nemyslím, že bude mať veľa dôvodov vnímať ma ako zlého politika. Budem to stále ja so svojím presvedčením.
Robert Žitňanský/
Narodil sa v roku 1976 v Košiciach. Študoval na VŠMÚ a na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako novinár pracoval v týždenníku Trend, denníku Sme, rádiu Slobodná Európa a týždenníku Domino fórum. Od roku 2004 do roku 2009 bol zástupcom šéfredaktora časopisu .týždeň. Moderoval tiež ekonomickú diskusnú reláciu v televízii TA3. Neskôr pôsobil v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť a ako projektový manažér v súkromnom sektore. V rokoch 1998 a 1999 bol poradcom podpredsedu vlády Ivana Mikloša. V roku 2012 prijal ponuku Daniela Lipšica byť členom ekonomického tímu Novej väčšiny. Je ženatý s poslankyňou Janou Žitňanskou.
Asi áno. Aj som rozmýšľal, čo by som sa opýtal sám seba.
.čo ti napadlo?
Rozmýšľal som najmä nad otázkami, ktorými by som sa chcel dobehnúť alebo zaskočiť.
.napríklad?
To vám určite neprezradím. (Smiech.)
.tak to ostáva na nás: keby si bol novinár, čo by si na Novej väčšine kritizoval?
Ako novinár by som možno kritizoval, že som zatiaľ dostal príliš málo detailov o programe. Ale ako človek na druhej strany barikády viem, že táto kritika nie je opodstatnená. Ľudia, ktorí tvoria hnutie NOVA, sú z nemalej časti známe firmy. Je známe, čo si myslí o ekonomike Martin Barto alebo aj ja, ktorý osemnásť rokov verejne prezentujem svoje postoje. V tomto zmysle sme čitateľní aj bez detailného programu, na ktorom ešte budeme pracovať.
.trochu zneužijeme, že si náš bývalý dlhoročný kolega. Keď sme uvažovali, čo by si ako novinár kritizoval na vašom hnutí, napadlo nám zopár vecí. Určite by si kritizoval zavádzanie priamej demokracie ako referendový populizmus. Mýlime sa?
Prečítal som si veľa komentárov o tom, že naše tézy sú populistické, ploché či dokonca nebezpečné. Som si vedomý, že v mediálnej skratke to tak mohlo vyznieť, ale keďže viem, čo naozaj chceme, tento pocit je nesprávny.
.nepamätáme si ťa však ako prívrženca referendovej demokracie. Zmenil si teda názor?
Nie, moje naozaj dlhodobé presvedčenie je nasledovné: na jednej strane súhlasím so slávnou tézou Fareeda Zakariu, že príliš veľa demokracie sa môže ľahko zvrhnúť na tyraniu väčšiny, preto sú potrebné brzdy a protiváhy. Lenže v slovenskej, a vlastne západnej spoločnosti, sa v poslednom čase stráca spoločenská súdržnosť, a naopak, narastá pocit apatie či frustrácie. Je preto povinnosťou verejne činných ľudí rozmýšľať, čo s tým, aby náš systém nevybuchol. Potom hrozí, že sa dostanú k moci nepriatelia slobody.
.a proti nim chcete postaviť ľudové referendá?
Ony istotne nie sú všeliekom, ale náš nápad, spojiť referendá s konaním volieb, sa mi zdá rozumný. Ľudia by mali mať pocit, že môžu zásadnejším spôsobom spolurozhodovať o spoločnosti.
.ale tu je stará námietka: aj takýmto spôsobom možno paralyzovať povedzme nepopulárne, ale potrebné snahy vlád.
Paralyzácie by som sa obával v prípade, keby sme chceli zrušiť kvórum účasti, potrebné pre platnosť referenda, o čo nám rozhodne nejde. Myslíme si však, že tí ľudia, ktorí sa zúčastňujú na voľbách a rozhodujú o podobe novej vlády, sú spôsobilí rozhodovať aj o ďalších dôležitých veciach. Samozrejme, okrem tých, ktoré zakazuje dnešná Ústava, ako sú základné slobody či dane.
.poďme teda ďalej. Iste by si ako novinár kritizoval, že politici, ktorí v kampani presviedčali svojich voličov, aby volili ich stranu, ju len pár týždňoch po voľbách opustia a založia novú.
Myslím si, že nie. To rozhodnutie vychádzalo z reality v KDH.
.nebolo to však nepoctivé? V KDH sa za tých pár povolebných týždňov nestalo nič zásadné, okrem toho, že Daniel Lipšic zistil, že nemá šancu stať sa predsedom KDH...
Viem o tom len z rozprávania. Daniel Lipšic a moja manželka Jana spravili všetko preto, aby bol volebný výsledok KDH čo najlepší. V tom čase určite nič neprojektovali. Pamätám si však frustráciu na ich tvárach, keď po voľbách chceli vnútri KDH diskutovať o tom, čo strana spravila zle a ako je možné, že nezískala žiadnych nových voličov napriek tomu, že státisíce znechutených voličov doslova hľadali, koho voliť. Lenže nič sa nestalo, o takúto debatu nebol vôbec záujem.
.nebolo by férovejšie aj voči členom KDH, ktorí im robili v kampani zázemie, keby Lipšic zabojoval o predsednícku stoličku, hoci by išiel do istej prehry?
Úprimne poviem, že neviem, ako by som sa v ich situácii rozhodoval. Ak ide o členov KDH, viem, že so všetkými im blízkymi ľuďmi sa usilovali komunikovať a vysvetliť im, prečo odchádzajú. Bolo jasné, že v KDH to nemalo zmysel, spätne im za pravdu dáva aj osud Rada Procházku, ktorý sa chcel pokúsiť urobiť niečo zvnútra.
.ako novinár by si zrejme kritizoval vašu rétoriku proti partokracii, ako aj fakt, že založením hnutia evokujete návrat k revolučným časom z roku 1989, hoci žijeme napriek všetkým chybám v štandardnej demokracii.
Nesúhlasím, na svojom starom názore som nič nezmenil. Systém politických strán je tým najlepším možným, my nechceme robiť nepolitickú politiku. Kritizujeme však to, že strany sa stali uzavretým klubmi, v horšom prípade klubmi obchodníkov a vybavovačov. Stratili schopnosť nasávať nové nápady a vťahovať nových ľudí, akoby vnútorne zomreli. To, že sa nazývame hnutím, je sémantická nuansa, budeme mať v podstate normálnu stranícku štruktúru. Ale zároveň chceme byť širokým hnutím, jedine také sa môže usilovať o zásadné zmeny v spoločnosti.
.lenže v skutočnosti ste zatiaľ takisto len stranou názorovo aj ľudsky veľmi blízkych ľudí, ktorá pôsobí navonok uzavreto.
Robíme všetko preto, aby to tak nebolo.
.nie ste vlastne pokusom o novú SDKÚ, ktorý svojho času stvoril Dzurinda?
Ak premýšľam o vzore, ktorý by sme mohli napodobniť, tak mi SDKÚ skutočne nenapadla ani na sekundu.
.čo ti napadlo?
Americkí republikáni alebo nemecká CDU. Samozrejme, tieto vzory sú neprenosné na Slovensko, ale tam vidíme inšpiráciu. O napodobnení CDU snívala svojho času aj SDKÚ. I táto strana chcela ovládnuť stredopravý priestor a stavala na tom, že má liberálne a konzervatívne krídlo. Dúfam, že touto paralelou sa naša podobnosť končí. (Úsmev.)
.mimochodom, existenciu týchto dvoch krídel u vás ohlásil tvoj podpredseda Gábor Grendel. Ty si súčasťou akého krídla?
Založil som občiansko-demokratickú platformu spolu s Jozefom Mečiarom či Stanom Jendekom. Ďalej máme v stanovách národno-kresťanskú platformu, ktorú založil Milan Krajniak, máme aj ďalšie platformy, ktoré už nie sú názorové.
.aký zmysel majú tieto platformy? Nie je to iba čistý marketing?
V posledných mesiacoch sme hovorili so stovkami ľudí a bolo nám čoraz jasnejšie, že NOVA priťahuje ľudí, ktorých možno rozdeliť do dvoch základných názorových skupín. V platformách môžu ľudia na inštitucionálnej báze kultivovať názory, ktoré k sebe majú blízko a potom ich vo vyargumentovanej podobe presadzovať do programu.
.aj Daniel Lipšic je členom nejakej platformy?
Nie a myslím si, že by ani nemal byť.
.a tvoja manželka?
Tiež nie je v žiadnej platforme. Ich úlohou ako najvyšších reprezentantov hnutia je skôr spájať názory a hľadať medzi nimi prieniky. Podstatné však je, aby každý človek, ktorý sa k nám pripojí, mal priestor vyjadrovať svoje názory a kultivovať ich v diskusii.
.tie dve platformy neukazujú skôr na to, že Nová väčšina je len spolkom starých menšín?
(Smiech.) V skutočnosti sme hnutím slobodných ľudí, ktorí chcú niečo zmeniť a majú spoločný programový základ. Všetko nad rámec základného programu je v rozumných mantineloch vecou osobného presvedčenia, a práve na to má slúžiť realizácia v platformách.
.čo je spoločný hodnotový základ vašich konzervatívcov a liberálov?
Veríme ľuďom, preto chceme, aby rozhodovali vo väčšej miere než dnes o dôležitých otázkach verejného záujmu. Veríme v ekonomickú slobodu, štát totiž nemá ľuďom prekážať byrokraciou a vysokými daňami či odvodmi. Veríme v spravodlivosť, štát musí byť v tejto oblasti silný, pretože dnes evidentne slušní ľudia nemajú navrch. A samozrejme, ak nechceme vychovať generácie odpísaných detí, musíme staviť na vzdelávanie. Aj preto sme prišli s návrhom 50-percentného zvýšenia učiteľských platov, za čo sme boli obvinení z populizmu. No my inú cestu nevidíme, i keď platmi sa to, prirodzene, nekončí. Niektorých liberálnejších ľudí budeme trochu provokovať naším presvedčením, že treba obnoviť bojaschopnosť našej armády. Dnes sme v pozícii bezbranných chrobáčikov, ktorí ležia na chrbte a nevedia sa obrátiť, len trepať ručičkami. A to je neudržateľné.
.v čom sa líšia obe platformy?
Národno-kresťanská viac akcentuje kultúrno-etické témy. Ale trochu sme odlišní aj v otázke EÚ a eura, kde naša platforma nie je taká euroskeptická.
.hlasoval by si nedávno spolu s Lipšicom a svojou manželkou proti registrovaným partnerstvám?
Áno. Myslím si, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, a tak to má aj ostať. S odpustením, som heterosexuál, teda aj prirodzene sa mi to tak javí (Úsmev.). Pritom nevylučujem, že istá skupina ľudí, a dajme nabok, či ide o homosexuálov, alebo heterosexuálov žijúcich v jednej domácnosti, má také praktické problémy, ktoré treba riešiť na úrovni štátu. Podľa mňa by sa mali riešiť na báze ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti, no nie na báze ich sexuálnej orientácie.
.povedal si, že tvoja platforma nie je taká eurospektická. Ako to myslíš?
Fakt, že sme nielen v EÚ, ale aj v eurozóne, je pre nás momentálne jasnou výhodou.
.napriek súčasnému poznaniu si myslíš, že bolo výhodné vstúpiť do eurozóny?
Áno. Ak to poviem utilitaristicky, naším najväčším obchodným partnerom je Nemecko. Pre našich exportérov, na ktorých stojí rast slovenskej ekonomiky, je členstvo v eurozóne obzvlášť dôležité.
.ale Nemecko bolo pre nás hlavným partnerom aj v čase, keď sme mali korunu.
To je pravda, ale exportéri museli riešiť každodenné výkyvy. Neviem o exportéroch, ktorí by dnes boli nespokojní.
.je správne merať výhodnosť eura cez aktuálnu prizmu exportérov?
Isteže, nejde len o nich, no slovenská ekonomika je postavená na exporte. Tiež si myslím, že členstvo v eurozóne je civilizačne dôležitá vec. Pamätám si, že keď sme pred dvoma rokmi v Českej televízii debatovali o eure, zaznelo tam, že euro bolo azda prvou vecou, kde sme dokázali byť lepší než Česi a splniť náročné európske kritériá. My sme to dokázali, kým Česi nie. Mnoho ľudí u nás to takto aj intuitívne cíti.
.to je pre nás prekvapivý paradox. Necelé dva roky pred vstupom do eurozóny sme ešte ako kolegovia v .týždni napísali spoločný text, v ktorom sme to označili za unáhlený krok, keďže euro bol neistý projekt, spojený s centralizačnými ambíciami Francúzov a Nemcov. To sme napísali ešte v čase, keď boli dobré časy a euru, ako novej mene, sa darilo. Dnes je situácia celkom iná, euro je v existenčnej kríze. Napriek tomu dnes tvrdíš, že je dobré, že ho máme. Prečo?
Súhlasím s tým, že eurozóna je vo veľkých problémoch, a to aj pre chyby, ktorých sa dopustili európski politici. Obavy, ktoré som mal pred vstupom do eurozóny, mám aj dnes, napriek tomu si myslím, že euro nám pomáha, nie škodí.
.napriek tomu, že ani v našich vtedajších obavách sme si nevedeli predstaviť, že o pár rokov bude euro pred kolapsom?
Aj napriek tomu. Treba sa pozrieť na to, čo je problémom v eurozóne a riešiť to. Je určite problémom, že sa do eurozóny dostalo napríklad Grécko. Je jasné, že veľkú časť časť dnešných problémov by sme nemali, keby nebolo Grécka. V tej chvíli, keď vypukol problém, sa malo Grécko inštitucionálne oddeliť od eurozóny.
.teda opustiť euro?
Áno, ale s tým, že by dostalo od EÚ pomoc. Vďaka tomu, že by Grécko dostávalo našu pomoc mimo eurozóny, nevytváralo by to precedensy pre ďalšie členské krajiny, ktoré sú škodlivé a s ktorými si nevieme rady.
.keď si zhruba pred tromi rokmi odišiel z novín, tušil si, že vstúpiš do politiky?
Vôbec nie.
.čo ťa presvedčilo?
O politike som s Danielom a ďalšími ľuďmi okolo viedol nespočetne veľa debát, takže v istom zmysle som sa cítil ako súčasť toho celého. Ale definitívny zlom nastal až po tom, ako ma Daniel oslovil s priamou ponukou, aby som sa stal jednou z ekonomických tvárí Novej väčšiny.
.spolu s manželkou ste sa tak stali na Slovensku prvým politickým manželským párom. Máte tri školopovinné deti, ako to chcete zvládať?
(Dlhé ticho.) Veľmi sa snažíme a myslím, že sa nám to zatiaľ darí zvládať.
.z hľadiska času to bude ešte horšie, keď NOVA uspeje a obaja budete po ďalších voľbách prinajmenej poslancami...
S Jankou máme niektoré psychohygienické zásady. To znamená, že doma sa o politike rozprávame oveľa menej, ako by mnohí predpokladali. Pokiaľ ide o čas, tak si veci jednoducho delíme. Niekedy ide na výjazd manželka a ja sa starám o deti, inokedy je to naopak. Neuveriteľne nám pomáhajú aj skvelí starí rodičia. Bez nich by to asi nešlo.
.čo si o tom myslia deti?
Berú to prirodzene, myslím, že si to zatiaľ ani príliš neuvedomujú.
.dlho si sa pohyboval v prostredí mentálne aj názorovo blízkych ľudí. V politike budeš často sedieť za jedným stolom s celkom inými ľuďmi, budeš ich musieť presviedčať, uzatvárať s nimi kompromisy. Nebojíš sa toho?
Pred pár rokmi by som sa toho určite bál. Ale ak sa mi v posledných rokoch podarilo niečo dohnať, bol to manažérsky deficit. Nejakým typom manažérskej práce bol už náš spoločný začiatok v .týždni, ktorý sme spolu rozbiehali z nuly. Potom som viac ako rok pôsobil v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť, čo je síce mimovládna organizácia, ale absolútne výsledkovo orientovaná. Nemal som tam žiadny garantovaný plat, všetko záviselo od toho, aký úspešný budem pri manažovaní projektov, kde som riadil mnoho ľudí. Potom som dva roky pracoval ako projektový manažér vo veľkej IT firme, čo bola priama skúsenosť so svetom biznisu.
.doteraz si písal najmä ekonomické texty pre zasvätené a skôr názorovo spriaznené publikum. Teraz musíš oslovovať masy. Už si ten jazyk trénuješ?
Pre mňa sú dôležité dve veci. Odolať pokušeniu rozprávať to, čo si myslím, že ľudia chcú v danej chvíli počuť a hovoriť to, čo si myslím, jazykom, ktorému ľudia rozumejú. To prvé celkom zvládam, to druhé je oveľa ťažšie. Učím sa však.
.trúfol by si si televíznu diskusiu s Robertom Ficom?
(Ticho.) Ale áno. Prečo nie?
.nikdy si sa netajil, že si ekonomický liberál. Často cituješ Reaganov výrok, že deväť najhorších slov, ktoré môžete počuť, sú – „Som z vlády a som tu, aby som pomohol.“ Máš pocit, že toto posolstvo je prenosné na Slovensko?
Som si tým úplne istý. Dokonca po stovkách stretnutí po celom Slovensku s rôznymi typmi ľudí hovorím, že toto videnie sveta je oveľa rozšírenejšie než som si myslel.
.masy Slovákov si myslia, že vláda robí veci, ktorými ich iba otravuje?
Drvivá väčšina to tak vníma.
.prečo potom strana, ktorá sľubuje istoty od štátu, získava vo voľbách 40 percent?
To, že Fico má taký úspech, vnímam aj ako prirodzený dôsledok neschopnosti ostatných politických strán. Súhlasím tiež s tým, že väčšina ľudí chce, aby im štát zabezpečil istoty. Dôležité však je, aké sú to istoty. Štát má zabezpečovať bezpečnosť, poriadok, vymáhanie zmlúv a základnú mieru solidarity.
.pre mnohých ľudí však istoty znamenajú aj niečo celkom iné: napríklad, že im z roka na rok prudko nezdražie elektrina či plyn. A to Fico dokonale stelesňuje.
Takýchto ľudí asi nie je málo, ale myslím si, že aj túto skupinu ľudí dokáže osloviť aj strana, ktorá sa bude definovať ako stredo-pravá. Spoločný menovateľom pocitov ľudí na Slovensku je dnes to, že štát nefunguje a neplní svoje základné funkcie. A na druhej strane tento istý štát ľuďom neuveriteľne komplikuje život.
.môžeš byť konkrétny?
Každý jeden živnostník nám hovorí, že roky čelí sekírovaniu zo strany štátu. Títo ľudia vidia, aké verejné služby im štát poskytuje a takisto vidia, že niekto, kto má dvadsaťeurový nedoplatok, má oveľa väčší problém ako ten, čo dlhuje dvadsať miliónov.
.ak však chcete byť skutočne úspešní, musíte osloviť aj zamestnancov. Čo ponúkate týmto ľuďom?
Tí, ktorí pracujú, majú často pocit, že vo vzťahu so zamestnávateľom ťahajú za kratší koniec.
.vieš si predstaviť, že by si navrhol zmeny Zákonníka práce v prospech zamestnancov?
Samozrejme. Napríklad by som posilnil aj práva zamestnancov, ktorí sa neboja kriticky ozvať voči zamestnávateľom a ktorým dnes štát negarantuje žiadnu ochranu.
.asi by si však najmä presadzoval, aby bol Zákonník práce flexibilnejší než dnes, teda aby mohol zamestnávateľ ľahšie prepustiť zamestnanca. To je však prihrávka na smeč Ficovi.
Uznávam, je to komunikačne strašne zložitá vec, pretože sa dá zjednodušiť do jednej tézy. Vy ste protisociálni a my sme sociálni. Pointa je, že síce môžeme sťažovať prepúšťanie, no výsledkom bude, že nebudú vznikať žiadne nové pracovné miesta. Nepoznám ani jedného človeka z biznisu, ktorý by mi dnes nehovoril, že neprepúšťajú či neznižujú platy. Zrátali si, čo ich bude stáť nový Zákonník práce, nové nastavenie odvodov a vyššia daň z príjmu. Keď dnes najmä v regiónoch, kde márne čakajú na nejakého veľkého investora, poviete, že malým podnikateľom treba uvoľniť ruky, aby mohli vytvoriť viac pracovných miest, tak tomu rozumie úplne každý.
.každý pravicový politik s ekonomickou agendou bude vždy porovnávaný s Ivanom Miklošom. Ty ho dobre poznáš, dlhé roky si jeho kroky komentoval, rok si bol aj jeho poradcom. Čo dobré by si od neho prevzal a čoho by si sa vyvaroval?
Ivan Mikloš mal svoje hviezdne chvíle, keď dokázal ľuďom ponúknuť nejakú ekonomickú víziu. Dokázal ju presadiť a zhromaždiť okolo seba kvalitných ľudí. V tom je pre mňa inšpiráciou. Mal však aj menej hviezdne chvíle. Zviedol obrovský zápas, zmenil Slovensko k lepšiemu, ale každý, kto zvedie takýto zápas, sa vyčerpá. Myslím, že v istom čase mal opustiť politiku a chvíľu sa venovať niečomu inému.
.mali ste snem v Košiciach, no stále pôsobíte ako bratislavská strana. Nie je aj to dôvod, prečo sa vám v posledných dvoch prieskumoch príliš nedarilo?
(Pôvodná odpoveď) Možno je rozdiel v tom, ako nás vnímajú bratislavskí novinári a ako nás vidia naši sympatizanti po Slovensku. Väčšina ľudí, ktorí sa k nám hlásia, ten pocit nemajú.
.nestretávate sa s výhradou, že pôsobíte až príliš bratislavsky či veľkomestsky?
Pre atraktivitu toho, čo strana ponúka, sú v zásade dôležité dve veci. Program, ktorému ľudia rozumejú a to, či dokáže pritiahnuť ľudí, ktorí nájdu zmysel v realizovaní jej politiky. Novú väčšinu budujeme tak, aby sa takouto stranou stala. Aj preto si myslím, že nám nehrozí osud nejakej uzavretej exkluzívnej bublinky sediacej v Bratislave.
.ostatné opozičné strany dnes intenzívne riešia prezidentské voľby, len vy ste ticho. Radoslav Procházka, ktorý s vami síce nešiel, ale je vám názorovo blízky, sa nedávno vyjadril, že by za istých okolností kandidoval za prezidenta. Bude o pár mesiacov kandidátom vášho hnutia?
My vôbec nevidíme dôvod, aby sme v tomto čase uvažovali nad prezidentskými voľbami. Najsilnejšia strana sa očividne pokúša meniť ústavné právomoci prezidenta, čo mimoparlamentne robí Ústavný súd svojimi extenzívnymi výkladmi. My teda ešte nevieme, akého prezidenta budeme voliť. Je dosť možné, že budúci rok sa podarí zmeniť Ústavu natoľko, že budeme voliť omnoho silnejšieho prezidenta...
...a v takom prípade by ste postavili Lipšica, nie?
To nehovorím, len hovorím, že dnes nevieme, či budeme vyberať de facto šéfa exekutívy, alebo iba ceremoniálneho prezidenta. Preto sú dnešné debaty predčasné.
.o mnohých novinároch, ktorí vstúpili do politiky, sa spätne dalo povedať, že boli lepší novinári ako politici. Prečo by to v tvojom prípade nemalo platiť?
(Úsmev.) Ak ma niekto vnímal ako dobrého novinára, tak si nemyslím, že bude mať veľa dôvodov vnímať ma ako zlého politika. Budem to stále ja so svojím presvedčením.
Robert Žitňanský/
Narodil sa v roku 1976 v Košiciach. Študoval na VŠMÚ a na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako novinár pracoval v týždenníku Trend, denníku Sme, rádiu Slobodná Európa a týždenníku Domino fórum. Od roku 2004 do roku 2009 bol zástupcom šéfredaktora časopisu .týždeň. Moderoval tiež ekonomickú diskusnú reláciu v televízii TA3. Neskôr pôsobil v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť a ako projektový manažér v súkromnom sektore. V rokoch 1998 a 1999 bol poradcom podpredsedu vlády Ivana Mikloša. V roku 2012 prijal ponuku Daniela Lipšica byť členom ekonomického tímu Novej väčšiny. Je ženatý s poslankyňou Janou Žitňanskou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.