Je to prosto mimoriadny chlapík, otvorený a s výnimočne veselou povahou, vidiaci s nadhľadom aj zmeny jeho mesta. Ak chcete vidieť najbizarnejšie centrum na svete, prídite sem. Vyzerá to, akoby sa bratislavský okrášľovací spolok zbláznil a zriadil si tu laboratórium. Kde sa pozriete, tam je socha, čoby, niekoľko sôch. Macedónski politici si tu značkujú teritórium v extrémnej podobe, Svätopluk by tu vyzeral ako chudobný príbuzný. Toľko mužov s fúzami, na koňoch, sediacich na stoličke, v dvojici, trojici, s mečom, puškou, zástavou, knihou, s krížom, to všetko na maličkom priestore, to sa nedá vidieť nikde na svete, na to dám krk. Ešte aj do vĺn rieky Vardar sa podarilo umiestniť sochu, plavkyňu, jednu z mála žien – spolu s Matkou Terezou a dvoma nakupujúcimi bronzovými pipkami s kabelkami. Inak som videl iba vážne mužské obrovské a prísne tváre. Dominuje Alaxander Veľký, ktorý je Svätoplukom, napumpovaným do desaťnásovnej veľkosti, a údajne najväčší kríž na svete nad mestom, za tmy osvetlený, čo je zaujímavé okolo piatej večer, keď začnú v albánskej časti mesta zvolávať ľudí do mešít. Nás Login zvolal na konferenciu, kde si podebatujeme a večer si pozrieme miestne kapely. Aj vďaka šialenému tlaku tých mramorovo-bronzových monštier cítim, že nás čaká silný hudobný zážitok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.