.ťažký život bohémov
Nie je náhoda, že dramaturgovia zaradili do výberu jeden z najlepších filmov fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho Bohémsky život, ktorý rozpráva príbeh troch avantgardných umelcov, žijúcich v úplnej chudobe len preto, že nechcú robiť vo svojom umení žiadne kompromisy. Podobne ako títo traja bohémi, všetci hrdinovia jeho filmov sú outsideri, na prvý pohľad nezaujímaví ľudkovia, ktorých sa spoločnosť akosi naučila automaticky prehliadať. No Kaurismäki ukazuje, že aj títo ľudia majú svoju hrdosť a cit pre spravodlivosť, aj keď ich počínanie môže vyzerať akokoľvek komicky. Film Bohémsky život (1992) vyšiel zo starej literárnej predlohy Obrazy zo života bohémy z roku 1851. To boli časy, keď umelci žili len pre umenie. O niečo podobné, aj keď v inom čase a inej dobe, sa snaží aj Kaurismäkiho trojica umelcov, ktorí si hneď získajú vaše sympatie. Kaurismäki sa preslávil najmä ako autor filmov s kapelou Leningradskí kovboji, znalci však dávajú prednosť jeho snímkam o obyčajných ľuďoch s veľkou odvahou a ešte väčším srdcom, ako napríklad Mraky odtiahli, Muž bez minulosti alebo jeho zatiaľ posledný filmu Le Havre.
Na rozdiel od Kaurismäkiových nepochopených bohémov našťastie existujú filmári, ktorí stále dokážu odolať komerčným tlakom a robia úspešné filmy so silnou výpoveďou. Zo súčasnej tvorby festival ponúka britský film Hanba (2011) s vychádzajúcou hviezdou Michaelom Fassbenderom o mužovi, uväznenom v jeho neukojiteľnom sexuálnom libide. Franúzsko-talianska snímka Čierna Venuša (2010) je silným a žalujúcim príbehom čiernej otrokyne, ktorú vtedajšia francúzska spoločnosť považuje skôr za zviera ako za človeka. Iránsky Rozchod Nadera a Simin (2011) opisuje na prvý pohľad nenápadným spôsobom rozpad jedného vzťahu, zasadeného do iného prostredia ako je naše, no napriek inej kultúre a totalitnému režimu dvojica prechádza presne tými istými trápeniami ako my. Do tohto výberu zapadá aj prvý celovečerný film slovenského režiséra Martina Šulíka Neha (1991), určite jedno z jeho najlepších a zároveň umelecky najambicióznejších diel. Opakom je ľahká cigánska groteska z balkánskeho prostredia Čierny kocúr, biela mačka (1998) od srbského režiséra Emira Kusturica. Tento filmár sa presadil v osemdesiatych rokoch komornejšími príbehmi Otec na služobnej ceste alebo Spomínaš na Dolly Bell?, ktoré priam dokonalým spôsobom vystihli ponurú a tragikomickú atmosféru vtedajšej juhoslovanskej komunistickej spoločnosti. Po kinohite Underground sa jeho filmy neustále „zväčšovali“, nielen svojou dĺžkou, témou, výpravou a množstvom hercov. Čierny kocúr, biela mačka je jeho najviac „felliniovský“ film, ktorému možno chýba silnejší príbeh, no diváka vtiahne do víru nepredvídateľných udalostí v rómskej komunite, kde je všetko postavené na hlavu. Ak nerátame jeho dokument o Maradonovi, ide asi o jeho posledný nadpriemerný film.
.feťácka rozprávka
Spomienku na 90. roky dotvára ďalšia kultová snímka Trainspotting (1996) od britského režiséra Dannyho Boyla, ktorého prácu môže dnešná generácia poznať skôr prostredníctvom sci-fi snímky Sunshine, oscarového bollywodského trháka Milionár z chatrče alebo nedávneho filmu 127 hodín. Väčšinu jeho filmov spájajú hlavné postavy, ktoré sa rozhodnú vzoprieť extrémne nespravodlivému alebo ťažkému osudu. Dalo by sa to povedať aj o hlavnej postave Rentona v podaní skvelého Ewana McGregora, ktorému sa nakoniec podarí uniknúť zo svojho starého života, zloženého z heroínu, gangstrov a feťáckych kamarátov. O Trainspottingu sa kedysi viedla diskusia, že propaguje drogy a podobné nezmysly. Z dnešného pohľadu sa javí ako rozprávka, presnejšie „feťácka“ rozprávka, ktorá sa dá považovať za prelomovú, pretože spôsob rozprávania príbehu a strihová technika na spôsob MTV jednoznačne ovplyvnili generáciu nových britských filmárov.
Ak ste náhodou nevideli pythonovský Život Briana (1979) a náhodou sa ocitnete v spoločnosti, kde sa o tomto filme začne viesť debata, sprevádzaná výbuchmi nekontrolovateľného smiechu, môžu vás vaši blízki označiť za ignoranta alebo nedovzdelanca. Život Briana je dielom legendárnej komickej skupiny Monty Python Flying Cirkus. Tá si v postave Briana, ktorého dav omylom označí za mesiáša, zobrala na mušku fanatické náboženstvo a bezobsažné politikárčenie, ktoré nikam nevedie. Samozrejme, v čase vzniku bol film prijatý viac ako kontroverzne s tým, že si Pytóni srobia srandu z kresťanstva, no jeho kvalitu a opodstatnenie dnes preveril čas. „Proti Brianovi stoja fanatici a formalisti a spolu vytvárajú presilu hlúposti, ktorej sa nedá čeliť. Možno preto je Život Briana taký univerzálny a funguje bez ohľadu na vonkajšie limity. Byrokracia je všade rovnakým zlom, fanatizmus je všade rovnako nebezpečný, tuposť a stádovitosť vedú ovce vždy do priepasti,“ napísal o filme v rámci Projektu 100 náš kolega Juraj Malíček.
Všetko potrebné o Projekte 100, vrátane programu klubových kín vo vašom okolí nájdete na stránke www.asfk.sk.
Nie je náhoda, že dramaturgovia zaradili do výberu jeden z najlepších filmov fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho Bohémsky život, ktorý rozpráva príbeh troch avantgardných umelcov, žijúcich v úplnej chudobe len preto, že nechcú robiť vo svojom umení žiadne kompromisy. Podobne ako títo traja bohémi, všetci hrdinovia jeho filmov sú outsideri, na prvý pohľad nezaujímaví ľudkovia, ktorých sa spoločnosť akosi naučila automaticky prehliadať. No Kaurismäki ukazuje, že aj títo ľudia majú svoju hrdosť a cit pre spravodlivosť, aj keď ich počínanie môže vyzerať akokoľvek komicky. Film Bohémsky život (1992) vyšiel zo starej literárnej predlohy Obrazy zo života bohémy z roku 1851. To boli časy, keď umelci žili len pre umenie. O niečo podobné, aj keď v inom čase a inej dobe, sa snaží aj Kaurismäkiho trojica umelcov, ktorí si hneď získajú vaše sympatie. Kaurismäki sa preslávil najmä ako autor filmov s kapelou Leningradskí kovboji, znalci však dávajú prednosť jeho snímkam o obyčajných ľuďoch s veľkou odvahou a ešte väčším srdcom, ako napríklad Mraky odtiahli, Muž bez minulosti alebo jeho zatiaľ posledný filmu Le Havre.
Na rozdiel od Kaurismäkiových nepochopených bohémov našťastie existujú filmári, ktorí stále dokážu odolať komerčným tlakom a robia úspešné filmy so silnou výpoveďou. Zo súčasnej tvorby festival ponúka britský film Hanba (2011) s vychádzajúcou hviezdou Michaelom Fassbenderom o mužovi, uväznenom v jeho neukojiteľnom sexuálnom libide. Franúzsko-talianska snímka Čierna Venuša (2010) je silným a žalujúcim príbehom čiernej otrokyne, ktorú vtedajšia francúzska spoločnosť považuje skôr za zviera ako za človeka. Iránsky Rozchod Nadera a Simin (2011) opisuje na prvý pohľad nenápadným spôsobom rozpad jedného vzťahu, zasadeného do iného prostredia ako je naše, no napriek inej kultúre a totalitnému režimu dvojica prechádza presne tými istými trápeniami ako my. Do tohto výberu zapadá aj prvý celovečerný film slovenského režiséra Martina Šulíka Neha (1991), určite jedno z jeho najlepších a zároveň umelecky najambicióznejších diel. Opakom je ľahká cigánska groteska z balkánskeho prostredia Čierny kocúr, biela mačka (1998) od srbského režiséra Emira Kusturica. Tento filmár sa presadil v osemdesiatych rokoch komornejšími príbehmi Otec na služobnej ceste alebo Spomínaš na Dolly Bell?, ktoré priam dokonalým spôsobom vystihli ponurú a tragikomickú atmosféru vtedajšej juhoslovanskej komunistickej spoločnosti. Po kinohite Underground sa jeho filmy neustále „zväčšovali“, nielen svojou dĺžkou, témou, výpravou a množstvom hercov. Čierny kocúr, biela mačka je jeho najviac „felliniovský“ film, ktorému možno chýba silnejší príbeh, no diváka vtiahne do víru nepredvídateľných udalostí v rómskej komunite, kde je všetko postavené na hlavu. Ak nerátame jeho dokument o Maradonovi, ide asi o jeho posledný nadpriemerný film.
.feťácka rozprávka
Spomienku na 90. roky dotvára ďalšia kultová snímka Trainspotting (1996) od britského režiséra Dannyho Boyla, ktorého prácu môže dnešná generácia poznať skôr prostredníctvom sci-fi snímky Sunshine, oscarového bollywodského trháka Milionár z chatrče alebo nedávneho filmu 127 hodín. Väčšinu jeho filmov spájajú hlavné postavy, ktoré sa rozhodnú vzoprieť extrémne nespravodlivému alebo ťažkému osudu. Dalo by sa to povedať aj o hlavnej postave Rentona v podaní skvelého Ewana McGregora, ktorému sa nakoniec podarí uniknúť zo svojho starého života, zloženého z heroínu, gangstrov a feťáckych kamarátov. O Trainspottingu sa kedysi viedla diskusia, že propaguje drogy a podobné nezmysly. Z dnešného pohľadu sa javí ako rozprávka, presnejšie „feťácka“ rozprávka, ktorá sa dá považovať za prelomovú, pretože spôsob rozprávania príbehu a strihová technika na spôsob MTV jednoznačne ovplyvnili generáciu nových britských filmárov.
Ak ste náhodou nevideli pythonovský Život Briana (1979) a náhodou sa ocitnete v spoločnosti, kde sa o tomto filme začne viesť debata, sprevádzaná výbuchmi nekontrolovateľného smiechu, môžu vás vaši blízki označiť za ignoranta alebo nedovzdelanca. Život Briana je dielom legendárnej komickej skupiny Monty Python Flying Cirkus. Tá si v postave Briana, ktorého dav omylom označí za mesiáša, zobrala na mušku fanatické náboženstvo a bezobsažné politikárčenie, ktoré nikam nevedie. Samozrejme, v čase vzniku bol film prijatý viac ako kontroverzne s tým, že si Pytóni srobia srandu z kresťanstva, no jeho kvalitu a opodstatnenie dnes preveril čas. „Proti Brianovi stoja fanatici a formalisti a spolu vytvárajú presilu hlúposti, ktorej sa nedá čeliť. Možno preto je Život Briana taký univerzálny a funguje bez ohľadu na vonkajšie limity. Byrokracia je všade rovnakým zlom, fanatizmus je všade rovnako nebezpečný, tuposť a stádovitosť vedú ovce vždy do priepasti,“ napísal o filme v rámci Projektu 100 náš kolega Juraj Malíček.
Všetko potrebné o Projekte 100, vrátane programu klubových kín vo vašom okolí nájdete na stránke www.asfk.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.