.zaujímal by ma tvoj vlastný názor na album Chobotnica. Ako si s albumom spokojný a v čom je podľa teba iný od predošlého?
Chobotnica je, aj keď to znie divne, čisto slovenská a som s ňou v pohode. Rozdiel vidím najmä v jej obsahu. Album je pesničkový. Je veľmi osobný, ale hudobne silno tímový. Za posledných päť rokov sa veľa zmenilo. Hovorím o vnútorných zmenách, o zmenách, za ktoré som vďačný. Je to nový Tomáš Sloboda so skvelou kapelou. Neskromne môžem vyhlásiť, že je to môj album roka. Má všetko, čo mám na albumoch rád. Pestrosť, silnú atmosféru, silné hity a magickú hĺbku.
.prečo si myslis, že to znie divne? Predsa len ťa ľudia väčšinou vnímajú ako autora slovenských textov v kapele Le Payaco.
Chobotnica nie je na Slovensku príliš rozšírený druh. Uvidíme, ako sa u nás doma uchytí. Na slovenských textoch k pesničkám sme si uleteli s Lukášom Duchovičom, gitaristom Sounds Like This. Nejaký čas sme si museli počkať na vzájomné prepojenie, potom sme začali hľadať tie správne slová. Mojou inšpiráciou je môj život, vnútorný život. Lukáš vie o mne po tomto albume takmer všetko. V textoch je toho veľa o mojej generácii.
.a čo sa týka muziky na albume? Máš nejaké sediace prirovnanie?
Nie, nemám. Zažil som niečo nové. Viem, že už ani toto sa nikdy nezopakuje. Treba ísť ďalej.
.vieš aj kam konkrétne to bude?
Teraz nie, ani to neriešim. Nechávam sa len tak unášať.
.o tebe je známe, že si fanúšik starých vecí, rock and rollu, analógových mašín, vinylov a podobne. Existuje pre teba v hudbe nieco inšpiratívne aj z modernejšej doby?
Tento rok som si doprial pár tohtoročných vinylov. Sólového Jacka Whitea: Blunderbuss, Cat Power: Sun, Deus: Following See, Blur: Under the West way, sedempalcák, Tempest od Boba Dylana a aj pár stariniek od Stones.
.a čo knižky? Máš niečo rozčítané?
Už týždeň som zase Stones Fan. Čítam Richardsovu knihu Život už druhýkrát. To je teraz moja kniha. Vraciam sa k niektorým knihám, lebo mi pomáhajú spomenúť si. Napríklad Žiť v srdci od Drunvala Melchizedeka, alebo Nové dejiny pyramíd od J. Davidovitsa. Zacharia Sitchin, Graham Hancock alebo Osho. Ním sa to spustilo. Prvého Osha mi požičal Marek Rakovický. Cesta bieleho oblaku. Krásna kniha. Všetky tieto knihy sú akoby jednou. Úzko spolu súvisia.
.zaujímalo by ma, či máš rád aj nejakú slovenskú hudbu
Slovenská hudba bola vždy súčasťou môjho sveta a mala na mňa určite silný vplyv. Nebavila ma, ba až vytáčala tuc-tuc tanečná disko hudba a rôzne zohyzdené podoby rádiového popu. Pozorne som sledoval Müllera, Šebana, Ursinyho, Filipa, a to je také veľké, že už nebolo miesta pre iných. Mám rád aj Hex, Polemic, Zónu A, Slobodku, Vidiek. Dnes vidím Lavagance, The Uniques, Billy Barman, The Lovely Pimps, The Cellmates, Teskohippies, The Ills, The Swan Bride, Diego, PPE, Živé Kvety. Skoro všetci sú moji kamaráti. Aj vďaka nim som tým, kým som.
.čo pre teba v rámci hudby, alebo umenia predstavuje pocit najväčšej satisfakcie?
Plný klub vysmiatych tvárí.
.zachytil som, ako linkuješ video, kde nejaký siouxský náčelník rozoberá tému údajného konca slnečného cyklu naznačenú v mayskom kalendári. Aký je tvoj vzťah k tejto téme?
Och, áno. Táto téma je veľmi horúca už pár rokov. Nie som odborník na čísla a vesmírne zákonitosti. Verím tomu, že žiadny koniec sveta sa konať nebude. Verím, že prežívame výnimočnú dobu, a že nás čaká v najbližších rokoch veľká premena. Verím na koniec strachu, koniec nezmyselnosti, vojen, koniec zveličovania materiálneho sveta, koniec starých paradigiem, koniec náboženskej politiky. Verím, že to je to, čo nás čaká, že ľudia si spomenú, že sme tu spolu ako jedno. Zem, príroda, my. Každá bytosť je súčasťou tohto experimentu. Dúfam, že to je to, čo má prísť a tomu chcem veriť.
Chobotnica je, aj keď to znie divne, čisto slovenská a som s ňou v pohode. Rozdiel vidím najmä v jej obsahu. Album je pesničkový. Je veľmi osobný, ale hudobne silno tímový. Za posledných päť rokov sa veľa zmenilo. Hovorím o vnútorných zmenách, o zmenách, za ktoré som vďačný. Je to nový Tomáš Sloboda so skvelou kapelou. Neskromne môžem vyhlásiť, že je to môj album roka. Má všetko, čo mám na albumoch rád. Pestrosť, silnú atmosféru, silné hity a magickú hĺbku.
.prečo si myslis, že to znie divne? Predsa len ťa ľudia väčšinou vnímajú ako autora slovenských textov v kapele Le Payaco.
Chobotnica nie je na Slovensku príliš rozšírený druh. Uvidíme, ako sa u nás doma uchytí. Na slovenských textoch k pesničkám sme si uleteli s Lukášom Duchovičom, gitaristom Sounds Like This. Nejaký čas sme si museli počkať na vzájomné prepojenie, potom sme začali hľadať tie správne slová. Mojou inšpiráciou je môj život, vnútorný život. Lukáš vie o mne po tomto albume takmer všetko. V textoch je toho veľa o mojej generácii.
.a čo sa týka muziky na albume? Máš nejaké sediace prirovnanie?
Nie, nemám. Zažil som niečo nové. Viem, že už ani toto sa nikdy nezopakuje. Treba ísť ďalej.
.vieš aj kam konkrétne to bude?
Teraz nie, ani to neriešim. Nechávam sa len tak unášať.
.o tebe je známe, že si fanúšik starých vecí, rock and rollu, analógových mašín, vinylov a podobne. Existuje pre teba v hudbe nieco inšpiratívne aj z modernejšej doby?
Tento rok som si doprial pár tohtoročných vinylov. Sólového Jacka Whitea: Blunderbuss, Cat Power: Sun, Deus: Following See, Blur: Under the West way, sedempalcák, Tempest od Boba Dylana a aj pár stariniek od Stones.
.a čo knižky? Máš niečo rozčítané?
Už týždeň som zase Stones Fan. Čítam Richardsovu knihu Život už druhýkrát. To je teraz moja kniha. Vraciam sa k niektorým knihám, lebo mi pomáhajú spomenúť si. Napríklad Žiť v srdci od Drunvala Melchizedeka, alebo Nové dejiny pyramíd od J. Davidovitsa. Zacharia Sitchin, Graham Hancock alebo Osho. Ním sa to spustilo. Prvého Osha mi požičal Marek Rakovický. Cesta bieleho oblaku. Krásna kniha. Všetky tieto knihy sú akoby jednou. Úzko spolu súvisia.
.zaujímalo by ma, či máš rád aj nejakú slovenskú hudbu
Slovenská hudba bola vždy súčasťou môjho sveta a mala na mňa určite silný vplyv. Nebavila ma, ba až vytáčala tuc-tuc tanečná disko hudba a rôzne zohyzdené podoby rádiového popu. Pozorne som sledoval Müllera, Šebana, Ursinyho, Filipa, a to je také veľké, že už nebolo miesta pre iných. Mám rád aj Hex, Polemic, Zónu A, Slobodku, Vidiek. Dnes vidím Lavagance, The Uniques, Billy Barman, The Lovely Pimps, The Cellmates, Teskohippies, The Ills, The Swan Bride, Diego, PPE, Živé Kvety. Skoro všetci sú moji kamaráti. Aj vďaka nim som tým, kým som.
.čo pre teba v rámci hudby, alebo umenia predstavuje pocit najväčšej satisfakcie?
Plný klub vysmiatych tvárí.
.zachytil som, ako linkuješ video, kde nejaký siouxský náčelník rozoberá tému údajného konca slnečného cyklu naznačenú v mayskom kalendári. Aký je tvoj vzťah k tejto téme?
Och, áno. Táto téma je veľmi horúca už pár rokov. Nie som odborník na čísla a vesmírne zákonitosti. Verím tomu, že žiadny koniec sveta sa konať nebude. Verím, že prežívame výnimočnú dobu, a že nás čaká v najbližších rokoch veľká premena. Verím na koniec strachu, koniec nezmyselnosti, vojen, koniec zveličovania materiálneho sveta, koniec starých paradigiem, koniec náboženskej politiky. Verím, že to je to, čo nás čaká, že ľudia si spomenú, že sme tu spolu ako jedno. Zem, príroda, my. Každá bytosť je súčasťou tohto experimentu. Dúfam, že to je to, čo má prísť a tomu chcem veriť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.