V čase, keď som písal tento text, bolo pásmo Gazy, čo je jedno z najutláčanejších miest na zemi, stále pod útokom izraelských bomb a rakiet. Celkový počet obetí bol na palestínskej strane vyšší ako sto, z toho bolo mnoho žien a detí. Na izraelskej strane bola len hŕstka mŕtvych a zabitých raketami, ktoré boli vystrelené z pásma Gazy. Bol to, v skratke povedané, jeden z ďalších krvavých konfliktov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, v ktorom tí druhí trpeli násobne viac, než tí prví.
.krátkozraký atentát
Ako sa to všetko začalo? Izraelským leteckým útokom, ktorým zabili vodcu vojenského krídla Hamasu Ahmeda Džabarího a jeho syna. Podľa Tel Avivu to bol muž priamo zodpovedný za minulé a budúce teroristické útoky, a preto bolo jeho zabitie nevyhnutným krokom k mieru.
Problém je, že niekto, kto v poslednom čase dobre poznal Ahmeda Džabarího, na mysli mám Geršona Baskina, spolupredsedu izraelsko-palestínskeho centra pre výskum a informácie a stĺpčekára izraelského denníka Jerusalem Post, si myslí niečo iné.
Baskin spolupracoval s Džabarím na oslobodení izraelského vojaka Gilata Šalita, ktorého zadržiaval Hamas a neskôr vymenil za Palestínčanov väznených v Izraeli. Baskin vedel, že vojenský vodca Hamasu bol v skutočnosti niekto, kto si s Izraelom želal dlhodobé prímerie. Tento názor vyslovil nedávno pre New York Times, kde o tom vyšiel článok pod názvom Izraelský krátkozraký atentát. Podľa Baskina bol Džabarí jednak niekým, komu „záležalo na dlhodobom prímerí”, ale tiež „osobou, ktorá bola zodpovedná za dodržiavanie predchádzajúceho prímeria” v minulosti.
Navyše v deň, keď bol zabitý, uvažoval Džabarí o dohode o prímerí, ktorú by uzavrel s Izraelom a ktorá by bola zachránila mnoho životov. Povedané Baskinovými slovami, „v návrhu dohody, ktorú – ak tomu dobre rozumiem – videl Ahmed Džabarí niekoľko hodín predtým, než bol zabitý, sa uvádzalo, že Izraelčania odovzdajú svoje spravodajské zistenia cez Egypťanov do rúk Džabarího s tým, že on podnikne potrebné kroky, aby neprichádzalo k ďalším útokom na Izrael. Džabarí a jeho jednotky by mali príležitosť dokázať, že myslia vážne to, čo tvrdia egyptským spravodajských službám ‒ teda, že nemajú záujem konflikt eskalovať.”
.šanca na prímerie nemožná
Taká je podstata posledného konfliktu. Posledná eskalácia útokov proti Izraelu z pásma Gazy neprišla z Hamasu, ale z extrémnejších skupín, ako je napríklad Islámsky džihád a niektorých salafistických skupín. Džabarí, ako „jeden zo skutočne praktických osôb na strane Hamasu” ich mohol zastaviť.
Inými slovami tým, že Izrael zabil Ahmeda Džabarího, zabil aj šance na prímerie. Ako hovorí Geršon Baskin: „Džabarí je mŕtvy a s jeho smrťou zomrela aj možnosť dlhodobého prímeria.”
.komu to pomáha?
Som presvedčený, že ide o jeden z množstva príkladov, ktoré manifestujú bezohľadný militarizmus Izraela voči Palestínčanom. Namiesto toho, aby im dali práva, ako napríklad životaschopný štát v hraniciach spred roku 1967 a kompenzácie za všetkých utečencov, snaží sa Izrael zraziť Palestínčanov na kolená a mnohých z nich zabiť.
Táto bezohľadná politika je zároveň bezduchá a hlúpa, ak nie priamo bláznivá, pretože ďalšie utláčanie Palestínčanov iba živí ďalšiu nenávisť proti Izraelu. Výsledkom toho je viac rakiet a teroristických útokov proti izraelskému civilnému obyvateľstvu, čo je niečo, čo ja osobne odsudzujem a vnímam ako odporné.
Samozrejme, takáto politika dáva politickým jastrabom, akým je napríklad Benjamin Netanjahu, dobrú príležitosť biť sa do hrude a vo voľbách získavať viac hlasov od zradikalizovanej spoločnosti.
Ó Izrael, národ s takými obdivuhodnými dejinami, tradíciami a mozgami, ako môžeš byť tak bezcitný, bezduchý a hrubý?
Autor je turecký novinár a komentátor. Píše pre anglicky vydávané turecké noviny Hurriyet daily news, kde tento článok pôvodne vyšiel a v televízii moderuje vlastnú diskusiu.
.krátkozraký atentát
Ako sa to všetko začalo? Izraelským leteckým útokom, ktorým zabili vodcu vojenského krídla Hamasu Ahmeda Džabarího a jeho syna. Podľa Tel Avivu to bol muž priamo zodpovedný za minulé a budúce teroristické útoky, a preto bolo jeho zabitie nevyhnutným krokom k mieru.
Problém je, že niekto, kto v poslednom čase dobre poznal Ahmeda Džabarího, na mysli mám Geršona Baskina, spolupredsedu izraelsko-palestínskeho centra pre výskum a informácie a stĺpčekára izraelského denníka Jerusalem Post, si myslí niečo iné.
Baskin spolupracoval s Džabarím na oslobodení izraelského vojaka Gilata Šalita, ktorého zadržiaval Hamas a neskôr vymenil za Palestínčanov väznených v Izraeli. Baskin vedel, že vojenský vodca Hamasu bol v skutočnosti niekto, kto si s Izraelom želal dlhodobé prímerie. Tento názor vyslovil nedávno pre New York Times, kde o tom vyšiel článok pod názvom Izraelský krátkozraký atentát. Podľa Baskina bol Džabarí jednak niekým, komu „záležalo na dlhodobom prímerí”, ale tiež „osobou, ktorá bola zodpovedná za dodržiavanie predchádzajúceho prímeria” v minulosti.
Navyše v deň, keď bol zabitý, uvažoval Džabarí o dohode o prímerí, ktorú by uzavrel s Izraelom a ktorá by bola zachránila mnoho životov. Povedané Baskinovými slovami, „v návrhu dohody, ktorú – ak tomu dobre rozumiem – videl Ahmed Džabarí niekoľko hodín predtým, než bol zabitý, sa uvádzalo, že Izraelčania odovzdajú svoje spravodajské zistenia cez Egypťanov do rúk Džabarího s tým, že on podnikne potrebné kroky, aby neprichádzalo k ďalším útokom na Izrael. Džabarí a jeho jednotky by mali príležitosť dokázať, že myslia vážne to, čo tvrdia egyptským spravodajských službám ‒ teda, že nemajú záujem konflikt eskalovať.”
.šanca na prímerie nemožná
Taká je podstata posledného konfliktu. Posledná eskalácia útokov proti Izraelu z pásma Gazy neprišla z Hamasu, ale z extrémnejších skupín, ako je napríklad Islámsky džihád a niektorých salafistických skupín. Džabarí, ako „jeden zo skutočne praktických osôb na strane Hamasu” ich mohol zastaviť.
Inými slovami tým, že Izrael zabil Ahmeda Džabarího, zabil aj šance na prímerie. Ako hovorí Geršon Baskin: „Džabarí je mŕtvy a s jeho smrťou zomrela aj možnosť dlhodobého prímeria.”
.komu to pomáha?
Som presvedčený, že ide o jeden z množstva príkladov, ktoré manifestujú bezohľadný militarizmus Izraela voči Palestínčanom. Namiesto toho, aby im dali práva, ako napríklad životaschopný štát v hraniciach spred roku 1967 a kompenzácie za všetkých utečencov, snaží sa Izrael zraziť Palestínčanov na kolená a mnohých z nich zabiť.
Táto bezohľadná politika je zároveň bezduchá a hlúpa, ak nie priamo bláznivá, pretože ďalšie utláčanie Palestínčanov iba živí ďalšiu nenávisť proti Izraelu. Výsledkom toho je viac rakiet a teroristických útokov proti izraelskému civilnému obyvateľstvu, čo je niečo, čo ja osobne odsudzujem a vnímam ako odporné.
Samozrejme, takáto politika dáva politickým jastrabom, akým je napríklad Benjamin Netanjahu, dobrú príležitosť biť sa do hrude a vo voľbách získavať viac hlasov od zradikalizovanej spoločnosti.
Ó Izrael, národ s takými obdivuhodnými dejinami, tradíciami a mozgami, ako môžeš byť tak bezcitný, bezduchý a hrubý?
Autor je turecký novinár a komentátor. Píše pre anglicky vydávané turecké noviny Hurriyet daily news, kde tento článok pôvodne vyšiel a v televízii moderuje vlastnú diskusiu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.