Dozvuky vojny v Gaze a hlasovanie OSN o Palestíne možno vnímať aj ako boj medzi Hamasom, ktorý s Izraelom v pásme Gazy bojuje najmä zbraňou, a Palestínskou samosprávou, ktorá sa usiluje o diplomatickú cestu. Zatiaľ čo osemdňové izraelské bombardovanie v Gaze sa skončilo vojenským oslabením Hamasu a jeho politickým posilnením doma i voči arabským krajinám, Palestínska samospráva v OSN dosiahla papierový diplomatický úspech s nejasnou koncovkou vo fáze realizácie.
OSN sa otázkou palestínskeho štátu zaoberá už neuveriteľných 65 rokov. Rezolúcia OSN z roku 1947 rozdelila vtedajšie palestínske územia na dva štáty, izraelský a palestínsky (arabský). Palestínske vedenie a jemu naklonení arabskí spojenci s tým nesúhlasili, vlastný palestínsky štát v daných hraniciach odmietli, izraelský štát zasa odmietli uznať a namiesto toho sa s ním pustili do boja. Tento boj trvá s prestávkami až doteraz. Izrael nemá s väčšinou arabských krajín nadviazané diplomatické styky a mierové zmluvy, pričom samotní Palestínčania sú v tejto veci rozdelení. Najdôležitejšou izraelskou mierovou zmluvou je tá s Egyptom, podpísaná v roku 1978 v Camp Davide. Ďalšiu Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) s Izraelčanmi podpísala v roku 1993 na základe rokovaní v Oslo. Na ich základe vznikla na Západnom brehu Jordánu Palestínska samospráva. Tieto mierové zmluvy priniesli ich signatárom uznanie i nenávisť, Nobelove ceny (v roku 1979 Egypťanovi Sadatovi a Izraelčanovi Beginovi; v roku 1994 Palestínčanovi Arafatovi a Izraelčanom Rabinovi a Peresovi) i smrť (Sadata zabili v roku 1981, Rabina v roku 1995).
OOP, reprezentovaná desaťročia Jásirom Arafatom, bola podobne najmä sekulárnym hnutím s vojenským (teroristickým) a politickým krídlom. V rámci palestínskeho odboja sa neskôr sformovalo aj vplyvné náboženské krídlo, zastúpené najvýraznejšie organizáciou Hamas, ktorá kombinovala vojenskú a politicko-náboženskú zložku so sociálnym programom. Hamas zvíťazil vo voľbách v roku 2006 v Gaze, naďalej neuznáva Izrael a chvíle prímeria s Izraelom využíva na zabezpečenie dodávok rakiet a ďalších zbraní. Palestínska samospráva na rozdiel od Hamasu s Izraelom pragmaticky spolupracuje, pričom o vytvorenie palestínskeho štátu sa usiluje na základe kompromisu s Izraelom. Ten sa nakoniec láme na troch kľúčových otázkach: budúcnosti Jeruzalema, otázke návratu palestínskych utečencov do Izraela a otázke hraníc. Vyčkávanie je však dlhé a neprináša výsledky. Palestínska samospráva to preto skúša aj cez diplomaciu a OSN ‒ okrem iného aj preto, že kredit Hamasu, bojujúceho proti Izraelu, je u mnohých Palestínčanov vyšší ako kredit (skorumpovanej) palestínskej vlády. Hoci prakticky nemá hlasovanie OSN veľký vplyv ‒ kľúčová je hlavne dohoda s Izraelom ‒ morálne a politické povzbudenie je presne to, čo Palestínska samospráva potrebovala.
Izraelsko-palestínska otázka je vôbec najťažšou diplomatickou otázkou sveta. Aj preto sú komentáre a postrehy ‒ či už k prímeriu v Gaze, alebo k hlasovaniu v OSN, často skeptické až cynické. Dejiny však nie sú ani cyklické, ani fatálne či vopred určené. Tak, ako pred dvoma rokmi začali vznikať arabské demokracie, tak aj mier či dokonca spolupráca medzi Izraelom a arabskými susedmi nie je vylúčená. Diplomatická cesta cez OSN je lepšou alternatívou než rakety Hamasu zacielené na Tel Aviv.
OSN sa otázkou palestínskeho štátu zaoberá už neuveriteľných 65 rokov. Rezolúcia OSN z roku 1947 rozdelila vtedajšie palestínske územia na dva štáty, izraelský a palestínsky (arabský). Palestínske vedenie a jemu naklonení arabskí spojenci s tým nesúhlasili, vlastný palestínsky štát v daných hraniciach odmietli, izraelský štát zasa odmietli uznať a namiesto toho sa s ním pustili do boja. Tento boj trvá s prestávkami až doteraz. Izrael nemá s väčšinou arabských krajín nadviazané diplomatické styky a mierové zmluvy, pričom samotní Palestínčania sú v tejto veci rozdelení. Najdôležitejšou izraelskou mierovou zmluvou je tá s Egyptom, podpísaná v roku 1978 v Camp Davide. Ďalšiu Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) s Izraelčanmi podpísala v roku 1993 na základe rokovaní v Oslo. Na ich základe vznikla na Západnom brehu Jordánu Palestínska samospráva. Tieto mierové zmluvy priniesli ich signatárom uznanie i nenávisť, Nobelove ceny (v roku 1979 Egypťanovi Sadatovi a Izraelčanovi Beginovi; v roku 1994 Palestínčanovi Arafatovi a Izraelčanom Rabinovi a Peresovi) i smrť (Sadata zabili v roku 1981, Rabina v roku 1995).
OOP, reprezentovaná desaťročia Jásirom Arafatom, bola podobne najmä sekulárnym hnutím s vojenským (teroristickým) a politickým krídlom. V rámci palestínskeho odboja sa neskôr sformovalo aj vplyvné náboženské krídlo, zastúpené najvýraznejšie organizáciou Hamas, ktorá kombinovala vojenskú a politicko-náboženskú zložku so sociálnym programom. Hamas zvíťazil vo voľbách v roku 2006 v Gaze, naďalej neuznáva Izrael a chvíle prímeria s Izraelom využíva na zabezpečenie dodávok rakiet a ďalších zbraní. Palestínska samospráva na rozdiel od Hamasu s Izraelom pragmaticky spolupracuje, pričom o vytvorenie palestínskeho štátu sa usiluje na základe kompromisu s Izraelom. Ten sa nakoniec láme na troch kľúčových otázkach: budúcnosti Jeruzalema, otázke návratu palestínskych utečencov do Izraela a otázke hraníc. Vyčkávanie je však dlhé a neprináša výsledky. Palestínska samospráva to preto skúša aj cez diplomaciu a OSN ‒ okrem iného aj preto, že kredit Hamasu, bojujúceho proti Izraelu, je u mnohých Palestínčanov vyšší ako kredit (skorumpovanej) palestínskej vlády. Hoci prakticky nemá hlasovanie OSN veľký vplyv ‒ kľúčová je hlavne dohoda s Izraelom ‒ morálne a politické povzbudenie je presne to, čo Palestínska samospráva potrebovala.
Izraelsko-palestínska otázka je vôbec najťažšou diplomatickou otázkou sveta. Aj preto sú komentáre a postrehy ‒ či už k prímeriu v Gaze, alebo k hlasovaniu v OSN, často skeptické až cynické. Dejiny však nie sú ani cyklické, ani fatálne či vopred určené. Tak, ako pred dvoma rokmi začali vznikať arabské demokracie, tak aj mier či dokonca spolupráca medzi Izraelom a arabskými susedmi nie je vylúčená. Diplomatická cesta cez OSN je lepšou alternatívou než rakety Hamasu zacielené na Tel Aviv.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.