.koľko žalôb má denník SME?
Momentálne máme viac ako dvadsať súdnych sporov. Verejne činní ľudia nás žalujú v sporoch na ochranu osobnosti, alebo sa súdnou cestou domáhajú zverejnenia odpovede, respektíve opravy podla tlačového zákona.
.akí ľudia vás žalujú?
Napríklad policajní funkcionári Milan Lučanský, Jozef Mičieta a Ivan Ševčík. Ale máme aj spory s Robertom Ficom, Štefanom Harabinom, Vladimírom aj Ivanom Lexom. A potom sú tu žaloby, ktoré súvisia s Gorilou – žaluje nás Anna Bubeníková aj Jaroslav Haščák.
.koľko peňazí od vás žiadajú?
Dokopy ide vo všetkých súdnych sporoch o sumu vyše pol milióna eur.
.nie je tých sporov za posledný rok viac ako v minulosti?
Myslím, že nie. Možno sa to tak zdá, keďže veľa súdnych sporov teraz dobieha. Najdlhší spor sa s nami ťahá už od roku 2002, čo je dosť únavné. Zlom však nenastal teraz, ale už v roku 2006, keď sa stal Fico prvýkrát premiérom.
.v akom zmysle?
Práve vtedy totiž začal tvrdo útočiť na médiá. Do toho prišli veľké miliónové žaloby od Harabina, ďalších sudcov a politikov. Táto kombinácia vytvorila atmosféru zastrašovania, ktorá ide zotrvačne ďalej. Menej sporov bolo len počas vlády Ivety Radičovej.
.mnohé redakcie vrátane .týždňa však majú v poslednom období viac súdnych sporov ako predtým. Môže to súvisieť s návratom Fica, ktorý tú atmosféru vytvoril, respektíve s faktom, že súdy odškodňujú aj ľudí ako Harabin či Lexa?
Táto úvaha je logická, ale ten zlom naozaj nastal pred šiestimi rokmi. Vtedy sa zadefinoval ten kód – už vtedy ukázal Harabin a jeho kolegovia, že dokážu vyhrávať súdne spory. Navyše to vedia robiť rýchlo a s mimoriadne vysokými sumami.
.v porovnaní s minulosťou je tu však jeden nový fenomén – viacerým novinárom, ktorí píšu o citlivých kauzách, hrozí trestné stíhanie. Začalo sa to Zuzanou Petkovou, podobný problém môže mať aj Tom Nicholson či Júlia Mikolášiková.
Prípadov trestných stíhaní novinára bolo vždy menej ako žalôb na ochranu osobnosti, kde ide aj o peniaze. Nechcem to zľahčovať, ale ani toto nie je nič nové – trestne stíhali napríklad redaktorku týždenníka Moment Zitu Sujovú, ktorá spor prehrala a musela platiť pokutu. Boli tu aj iné pokusy, keď žalovali bývalú redaktorku SME Dašu Matejčíkovú a podobne. Ide o mimoriadne hlúpe spory, ktoré človeka zneistia, pričom ma prekvapilo, že v prípade Zuzany Petkovej sa to dostalo tak ďaleko. V normálnej krajine by totiž niečo také muselo byť zastavené hneď na začiatku. Je za tým jednoznačne snaha zastrašovať novinárov – ak by totiž niekomu išlo o ochranu dobrého mena, alebo chcel zarobiť peniaze, tak to urobí inak. Oni však idú po konkrétnych ľuďoch, čo je nebezpečné. Napriek tomu stále verím, že justícia sa napokon s podobnými prípadmi vyrovná. Tie spory sú totiž zjavne nezmysly, takže som presvedčený, že dokonca aj naše súdy na čele s Harabinom ich musia zastaviť, a nie trestať novinárov.
.v porovnaní s minulosťou pribúdajú aj žaloby za pravdivé články. Ani to už zrejme nemá s ochranou dobrého mena nič spoločné.
Je pravda, že médiá sú dnes opatrnejšie a zodpovednejšie ako v minulosti. Oveľa profesionálnejšie pristupujú aj k tomu, čo a v akej podobe zverejnia. Je preto veľmi zlé, že je tu vôbec možnosť, že takéto spory môžu dopadnúť v neprospech médií. Novinári možno občas spravia v texte chybu, no podľa európskej judikatúry by za to nemali byť postihovaní, ak konajú vo verejnom záujme.
.nemali by sa redakcie spojiť a verejne upozorniť, že viacerým z nich hrozia likvidačné žaloby, respektíve, že špičkovým novinárom hrozí trestné stíhanie? Objavujú sa dokonca hlasy, že je ohrozená sloboda slova.
Keď s tým vieme žiť šesť rokov, tak si myslím, že s tým môžeme žiť aj naďalej. Navyše si neviem celkom dobre predstaviť, čo by tým spojením redakcie získali. Samozrejme, že pre ľudí, na ktorých je vyvíjaný takýto tlak, je to veľmi nepríjemné. Ešte sme však ďaleko od toho, že by išiel nejaký novinár do väzenia. Práve pre pomalšie reakcie syndikátu novinárov však vznikla slovenská pobočka Medzinárodného tlačového inštitútu, a ten teraz spolu so syndikátom bojuje za práva novinárov. Ale v jednej veci súhlasím s ministrom Maďaričom: aj novinári by mali strpieť väčší tlak a stres, keďže sú tiež súčasťou verejného života.
.spomínal si, že máte súdne spory asi za pol milióna eur. Nový Čas má žalobu za 200-tisíc eur, čo tiež nie je zanedbateľná suma. Najmä pre menšie vydavateľstvá môže byť pritom problémom aj oveľa nižšia suma. Ako je to v prípade SME?
My aj Nový Čas máme výhodu v tom, že sme súčasťou veľkého vydavateľstva. To znamená, že jeden alebo aj viac prehratých súdnych sporov našu firmu nezlikvidujú. V čase krízy je však obrovským zásahom aj milión korún, takže v konečnom dôsledku to pocíti aj redakcia. Stále som však optimista a verím, že médiá tie spory nakoniec musia vyhrať. Hoci aj o desať rokov, na súde v Štrasburgu.
.vtedy už nemusia najmä spomínané menšie vydavateľstvá vôbec existovať.
Áno, a to je obrovský problém. Preto sme tak kričali, keď chcela prvá Ficova vláda zmeniť tlačový zákon. Dával totiž návod na reťazenie súdnych sporov, takže sa to mohlo nakopiť a ohroziť aj väčšie médiá. Nepochybujem o tom, že niektorí ľudia žalujú médiá aj s vedomím, že ich môžu položiť. Podobné tendencie sú tu však už od 90. rokov: politici a verejní činitelia sa jednoducho snažia cez veľké žaloby znepríjemňovať médiám život. A bolo to tak za Mečiara, Dzurindu aj Fica.
.teraz je to možno komplikovanejšie aj v dôsledku spomínanej krízy, keďže médiá prišli o významnú časť príjmov z inzercie.
Presne tak, situácia je oveľa ťažšia. Aj preto sa v SME tak intenzívne venujeme prípadom mediálnych žalôb, lebo je to priamy útok na novinársky stav ako taký. Je dôležité, aby sa o tom hovorilo, respektíve, aby to mali súdy ťažšie a rozhodovali spravodlivo.
Momentálne máme viac ako dvadsať súdnych sporov. Verejne činní ľudia nás žalujú v sporoch na ochranu osobnosti, alebo sa súdnou cestou domáhajú zverejnenia odpovede, respektíve opravy podla tlačového zákona.
.akí ľudia vás žalujú?
Napríklad policajní funkcionári Milan Lučanský, Jozef Mičieta a Ivan Ševčík. Ale máme aj spory s Robertom Ficom, Štefanom Harabinom, Vladimírom aj Ivanom Lexom. A potom sú tu žaloby, ktoré súvisia s Gorilou – žaluje nás Anna Bubeníková aj Jaroslav Haščák.
.koľko peňazí od vás žiadajú?
Dokopy ide vo všetkých súdnych sporoch o sumu vyše pol milióna eur.
.nie je tých sporov za posledný rok viac ako v minulosti?
Myslím, že nie. Možno sa to tak zdá, keďže veľa súdnych sporov teraz dobieha. Najdlhší spor sa s nami ťahá už od roku 2002, čo je dosť únavné. Zlom však nenastal teraz, ale už v roku 2006, keď sa stal Fico prvýkrát premiérom.
.v akom zmysle?
Práve vtedy totiž začal tvrdo útočiť na médiá. Do toho prišli veľké miliónové žaloby od Harabina, ďalších sudcov a politikov. Táto kombinácia vytvorila atmosféru zastrašovania, ktorá ide zotrvačne ďalej. Menej sporov bolo len počas vlády Ivety Radičovej.
.mnohé redakcie vrátane .týždňa však majú v poslednom období viac súdnych sporov ako predtým. Môže to súvisieť s návratom Fica, ktorý tú atmosféru vytvoril, respektíve s faktom, že súdy odškodňujú aj ľudí ako Harabin či Lexa?
Táto úvaha je logická, ale ten zlom naozaj nastal pred šiestimi rokmi. Vtedy sa zadefinoval ten kód – už vtedy ukázal Harabin a jeho kolegovia, že dokážu vyhrávať súdne spory. Navyše to vedia robiť rýchlo a s mimoriadne vysokými sumami.
.v porovnaní s minulosťou je tu však jeden nový fenomén – viacerým novinárom, ktorí píšu o citlivých kauzách, hrozí trestné stíhanie. Začalo sa to Zuzanou Petkovou, podobný problém môže mať aj Tom Nicholson či Júlia Mikolášiková.
Prípadov trestných stíhaní novinára bolo vždy menej ako žalôb na ochranu osobnosti, kde ide aj o peniaze. Nechcem to zľahčovať, ale ani toto nie je nič nové – trestne stíhali napríklad redaktorku týždenníka Moment Zitu Sujovú, ktorá spor prehrala a musela platiť pokutu. Boli tu aj iné pokusy, keď žalovali bývalú redaktorku SME Dašu Matejčíkovú a podobne. Ide o mimoriadne hlúpe spory, ktoré človeka zneistia, pričom ma prekvapilo, že v prípade Zuzany Petkovej sa to dostalo tak ďaleko. V normálnej krajine by totiž niečo také muselo byť zastavené hneď na začiatku. Je za tým jednoznačne snaha zastrašovať novinárov – ak by totiž niekomu išlo o ochranu dobrého mena, alebo chcel zarobiť peniaze, tak to urobí inak. Oni však idú po konkrétnych ľuďoch, čo je nebezpečné. Napriek tomu stále verím, že justícia sa napokon s podobnými prípadmi vyrovná. Tie spory sú totiž zjavne nezmysly, takže som presvedčený, že dokonca aj naše súdy na čele s Harabinom ich musia zastaviť, a nie trestať novinárov.
.v porovnaní s minulosťou pribúdajú aj žaloby za pravdivé články. Ani to už zrejme nemá s ochranou dobrého mena nič spoločné.
Je pravda, že médiá sú dnes opatrnejšie a zodpovednejšie ako v minulosti. Oveľa profesionálnejšie pristupujú aj k tomu, čo a v akej podobe zverejnia. Je preto veľmi zlé, že je tu vôbec možnosť, že takéto spory môžu dopadnúť v neprospech médií. Novinári možno občas spravia v texte chybu, no podľa európskej judikatúry by za to nemali byť postihovaní, ak konajú vo verejnom záujme.
.nemali by sa redakcie spojiť a verejne upozorniť, že viacerým z nich hrozia likvidačné žaloby, respektíve, že špičkovým novinárom hrozí trestné stíhanie? Objavujú sa dokonca hlasy, že je ohrozená sloboda slova.
Keď s tým vieme žiť šesť rokov, tak si myslím, že s tým môžeme žiť aj naďalej. Navyše si neviem celkom dobre predstaviť, čo by tým spojením redakcie získali. Samozrejme, že pre ľudí, na ktorých je vyvíjaný takýto tlak, je to veľmi nepríjemné. Ešte sme však ďaleko od toho, že by išiel nejaký novinár do väzenia. Práve pre pomalšie reakcie syndikátu novinárov však vznikla slovenská pobočka Medzinárodného tlačového inštitútu, a ten teraz spolu so syndikátom bojuje za práva novinárov. Ale v jednej veci súhlasím s ministrom Maďaričom: aj novinári by mali strpieť väčší tlak a stres, keďže sú tiež súčasťou verejného života.
.spomínal si, že máte súdne spory asi za pol milióna eur. Nový Čas má žalobu za 200-tisíc eur, čo tiež nie je zanedbateľná suma. Najmä pre menšie vydavateľstvá môže byť pritom problémom aj oveľa nižšia suma. Ako je to v prípade SME?
My aj Nový Čas máme výhodu v tom, že sme súčasťou veľkého vydavateľstva. To znamená, že jeden alebo aj viac prehratých súdnych sporov našu firmu nezlikvidujú. V čase krízy je však obrovským zásahom aj milión korún, takže v konečnom dôsledku to pocíti aj redakcia. Stále som však optimista a verím, že médiá tie spory nakoniec musia vyhrať. Hoci aj o desať rokov, na súde v Štrasburgu.
.vtedy už nemusia najmä spomínané menšie vydavateľstvá vôbec existovať.
Áno, a to je obrovský problém. Preto sme tak kričali, keď chcela prvá Ficova vláda zmeniť tlačový zákon. Dával totiž návod na reťazenie súdnych sporov, takže sa to mohlo nakopiť a ohroziť aj väčšie médiá. Nepochybujem o tom, že niektorí ľudia žalujú médiá aj s vedomím, že ich môžu položiť. Podobné tendencie sú tu však už od 90. rokov: politici a verejní činitelia sa jednoducho snažia cez veľké žaloby znepríjemňovať médiám život. A bolo to tak za Mečiara, Dzurindu aj Fica.
.teraz je to možno komplikovanejšie aj v dôsledku spomínanej krízy, keďže médiá prišli o významnú časť príjmov z inzercie.
Presne tak, situácia je oveľa ťažšia. Aj preto sa v SME tak intenzívne venujeme prípadom mediálnych žalôb, lebo je to priamy útok na novinársky stav ako taký. Je dôležité, aby sa o tom hovorilo, respektíve, aby to mali súdy ťažšie a rozhodovali spravodlivo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.