Azda o najznámejšiu slovenskú novostavbu v Bernolákove sa sporia bývalí spolumajitelia, a preto je už niekoľko rokov zablokovaná prokuratúrou. Nezákonný podpis Dobroslava Trnku na liste z 18. mája, na ktorý upozornila televízia Markíza a denník SME, posunul túto novostavbu so 123 bytmi „poškodenej majiteľke“ Jane Šlachtovej. Šlachtová to následne predala, podľa katastra sú teraz byty v rukách podivnej firmy Gapeja, ktorá je však od augusta tohto roku v konkurze. Konateľom firmy je Štefan Ágh, s ktorým chcel Marián Kočner kedysi ovládnuť televíziu Markíza. Sám Kočner vystupuje v tejto kauze oficiálne ako človek, ktorý chce iba pomôcť poškodeným majiteľom bytov a svojej známej Jane Šlachtovej. Samozrejme, Kočnerovi nejde o dobročinnosť, ale o vlastné záujmy. A tie sa skrývajú za firmou Mafferton.
.kto vykukne zo schránky?
Táto anglická schránková firma je totiž podstatným veriteľom Ághovej firmy Gapeja. Ako už uviedli médiá, Mafferton síce sídli na rovnakej adrese ako spoločnosť CDI, o ktorú sa sporí Šlachtová so svojím bývalým obchodným partnerom Róbertom Čížom, ide však o klasickú schránkovú adresu, kde sú tisíce firiem a kde pravidelne robí anglická polícia raziu, pričom objaví pár prázdnych miestností. Na tejto adrese zakladá offshory slovenská firma A-kont, ktorá našim podnikateľom ponúka podobné služby. Práve cez ňu pred šiestimi rokmi založil spoločnosť CDI Róbert Číž. Majiteľ firmy Mafferton zrejme postupoval rovnako. Ale kto je skutočným majiteľom tejto firmy?
.kočnerova pôda
Trnavský okresný súd vyhlásil na Gapeju v auguste takzvaný malý konkurz. Veriteľov mala zastupovať jedna firma, a to Mafferton, respektíve ľudia, ktorí za ňou stoja. Mafferton si uplatňuje pohľadávku istiny 23,3 milióna eur a 5-miliónový úrok z omeškania. Druhá pohľadávka od mesta Bratislava je nepodstatná (979 eur za odvoz odpadu), veriteľovi, teda Maffertonu, však musela padnúť vhod, keďže na vyhlásenie konkurzu je potrebné, aby si dlhy nárokovali aspoň dvaja. „Doposiaľ nebola magistrátu dlžná suma uhradená. Mesto posiela spoločnosti výzvy,” odpovedal pre .týždeň hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy. Nedoplatok je za obdobie od apríla 2008 do mája 2009.
Čo však spája Mafferton sMariánom Kočnerom? Gapeja mala doteraz (až kým nezískala bytovku v Bernolákove) jediný majetok – ornú pôdu v rozlohe 23 511 štvorcových metrov v bratislavskom Čunove. Podľa katastra má na ňu záložné právo Marián Kočner. V konkurznej podstate Gapeji má tento kus poľa v extraviláne súpisnú hodnotu 23 275 890 eur (mimoriadne vysokých 990 eur za m2). Táto suma je identická s istinou dlhu, ktorú si od Gapeji nárokuje Mafferton. Kataster tak preukazuje, že Kočner má vGapeji záložné právo na identický majetok, ako si žiada Mafferton v konkurze. Kočner je tak podľa všetkého majiteľom tejto anglickej schránkovej firmy. Pokúšali sme sa kontaktovať aj kontroverzného Kočnera. Telefonický rozhovor po krátkej výmene ukončil (viac v rámčeku). Na našu následnú otázku prostredníctvom sms-ky, či je vlastníkom alebo spoluvlastníkom Maffertonu, odpovedal vyhýbavo: „Vzhľadom na to, že časopis .týždeň už niekoľkokrát uverejnil o mojej osobe nepravdivé skutočnosti, necítim potrebu sa k akýmkoľvek otázkam vyjadrovať.“ Nemohli sme sa ho preto opýtať na niekoľko zaujímavých okolností. Mafferton získal pohľadávku voči Gapeji 17. mája 2012, teda deň predtým, ako námestník Generálnej prokuratúry Trnka podpísal sporný prevod bytovky k Jane Šlachtovej. Je preto pravdepodobné, že išlo o koordinovaný postup. Jana Šlachtová totiž naposledy žiadala o zrušenie blokácie bytov v októbri minulého roku. A hoci lehota odpovede na jej žiadosť uplynula v priebehu 30 dní, Trnka zrazu o sedem mesiacov neskôr Šlachtovej vyhovel.
O firme Gapeja nie je známe, že by v poslednom období nejakým spôsobom podnikala. Hoci vznikla už v roku 2003, zakladateľské listiny a podpisový vzor priniesol konateľ spoločnosti Štefan Ágh do zbierky listín na Okresný súd Bratislava I. až v apríli tohto roku. Ágh sa k Maffertonu a kúpe bytov od CDI vyjadrovať nechcel. „Všetky dokumenty má konkurzný správca. Nemôžem sa k tomu vyjadrovať, aby som neovplyvňoval konkurz.“ Nechcel hovoriť ani o kúpe pozemku v Čunove: „Nebudem vám odkrývať formy zmlúv, to je obchodné tajomstvo,“ reagoval.
Prehnaná cena čunovského pozemku naznačuje, že nešlo o reálnu kúpu, ale len o presun majetku vnútri kamarátskeho dua Kočner-Ágh, pričom vysokým ocenením pozemku Mafferton získal pohľadávku voči Gapeji. Pozoruhodnou kúpou pozemku sa vGapeji – obrazne povedané – vykopala jama hĺbky 28-miliónov eur, do ktorej sa v konkurze ľahko zmestí bernolákovský panelák. Takýmto spôsobom by sa v konkurze dostala práve k mužovi, ktorý stojí za Maffertonom.
Škrt cez rozpočet týmto divotvorným spoločnostiam ešte môže narobiť pohľadávka, ktorú si pred troma týždňami prihlásila OTP Banka. Tá si nárokuje 5,5 milióna eur. Vyhlásenie zastupujúceho šéfa prokuratúry Ladislava Tichého, že Trnkov podpis bol nezákonný, a teda byty nemohli byť prevedené, zatiaľ nemá oporu v realite. „Doposiaľ nemáme vedomosť o tom, že by kataster vyhovel medializovanému protestu prokurátora, a teda vlastníkom nehnuteľnosti bol niekto iný ako Gapeja,“ odpovedala hovorkyňa banky Zuzana Krenyitzká.
.ako sa to začalo
Kočner sa okolo projektu vBernolákove točí už niekoľko rokov. Nie je ťažké dovtípiť sa, prečo ho tak zaujíma. Stavebný projekt Glance House za vyše sedem miliónov eur bol investične lukratívny, zo 123 bytov bolo 98 kupcov zazmluvnených už pred dokončením stavby, čo bol na krízové obdobie prelomu rokov 2009/10 slušný pomer. Noví majitelia zaplatili zálohy okolo 12-tisíc eur. Optimistický rozbeh predaja nasvedčoval, že panelák by sa čoskoro rozpredal takmer za 10 miliónov eur. Snaha dostať sa k bernolákovským bytom cez Gapeju je pre Kočnera zrejme až plán B. Pôvodný plán totiž zlyhal.
Čo sa vlastne stalo? Musíme sa vrátiť na začiatok celého príbehu, do čias, keď samotná stavba vznikala, a keď Kočner podal pomocnú ruku svojej rodinnej známej, Jane Šlachtovej. Ako uviedol denník SME, s Kočnerom na stretnutie s klientmi minulý pondelok prišiel aj istý Ľudovít Bölcs a klientov presviedčal, že im Kočner chce len dobre. Práve on v skutočnosti stojí na začiatku celej kauzy, keď sa byty len týždeň pred kolaudáciou pred novými majiteľmi rozplynuli ako dym.
Maďarská OTP banka pred štyrmi rokmi požičala firme Glance House 136 miliónov korún na výstavbu bytového domu v Bernolákove. Banka požadovala od developera vlastné zdroje vo výške 40 miliónov korún. 25 miliónov korún vložil do projektu Číž a na 15 miliónov boli ohodnotené pozemky jeho bývalého spolužiaka Bölcsa a jeho známeho Emila Šišáka. Vkladom pozemkov sa tak stali spoluinvestormi. Šišák však sedem dní pred kolaudáciou bytovky v marci 2010 podal žalobu na neplatnosť kúpnych zmlúv. Zrazu tvrdil, že za pozemky im mal Glance House zaplatiť kúpnu cenu – hoci tá sa cez vzájomné započítanie pohľadávky stala Šišákovým a Bölcsovým investičným podielom. Bölcs bol pritom v tom čase konateľom Glance House a s bankou podpisoval zmluvu o zriadení záložného práva. V tejto zmluve je jeho pozemok súčasťou zálohy. Okresný súd v Pezinku napriek tomu žalobe vyhovel a vydal predbežné opatrenie na nenakladanie s pozemkami, čím sa zablokovala aj budova, ktorá na nich stála. Súd vtedy na návrh zastaviť prevody zareagoval expresne rýchlo – podať a vydať rozsudok sa podarilo v priebehu 24 hodín. Opár dní neskôr by už byty získali nových majiteľov. To, prečo súdy takto postupovali, je záhada. Podľa zákona proti konkurznej mafii sa nemôžu zadržať sporné majetky, ak to poškodí tretie osoby. Súd však Bölcsovi so Šišákom uveril, že Glance House nezaplatil za pozemky, a preto „hrozí bezprostredná ujma vmožnosti previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti“, čím by sa sťažila možnosť „poškodených domáhať sa svojho práva“. „Súd mal predbežne za osvedčené, že reálne hrozí navrhovateľom tvrdená obava,“ napísala v rozhodnutí sudkyňa Ingrid Nováková.
Pritom v apríli 2010 podala odvolanie aj Šlachtová za Glance House, kde sama tvrdí, že „otázka uhradenia kúpnej ceny bola vyriešená uzatvorením Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 31. 3. 2008, kde je navrhovateľ u odporcu ako u podnikateľa zainteresovaný na podnikateľskom zámere“. O prípade sme chceli hovoriť so samotnou Janou Šlachtovou, ale nedvíhala mobil, ani nereagovala na sms-ku.
.šlachtovej podpis
Polícia vtedy dostala trestné oznámenie, ktoré podal Róbert Číž pre pokus o podvod. Z podania vyplýva, že sa o blokácii dozvedel až náhodne, keď si od neho kataster vyžiadal akúsi informáciu. Nevedel ani o tom, že Bölcs so Šišákom si niekoľkými žiadosťami žiadajú vyplatiť pozemky. Práve neodpovedanie na tieto žiadosti sa stalo základom pre predbežné opatrenie súdu. Číž v podaní uvádza, že o tých to žiadostiach netušil, nemohol tak na ne reagovať. Podľa príjmového dokladu zo súdu, ktorý je súčasťou spisu a .týždeň ho má k dispozícii, si uvedomenie o predbežnom opatrení súdu prevzala za Glance House sama účtovníčka a 15-percentná spolumajiteľka bytovky Jana Šlachtová. Prevziať od Ľudovíta Bölcsa žiadosť o vyplatenie pozemku mal ďalší konateľ Glance House – Ľudovít Bölcs. Nie, nejde o preklep. Bölcs nám prisľúbil rozhovor, no keď sme sa v dohodnutom čase skontaktovali, po prvej otázke odpovedal: „Beriem vašu otázku, no po porade s právnikom sa nebudem vyjadrovať.“ Nekomentoval ani vzťah ku Kočnerovi.
Krajský súd v júni napokon predbežné opatrenie zrušil, keď súhlasil s Čížovým tvrdením (ktoré preukázal Zmluvou o tichom spoločenstve), že sa Bölcs „zaviazal ako tichý spoločník odovzdať osobitný vklad vo výške 10 miliónov korún a podieľať sa ním na jeho podnikateľskej aktivite Glance House. K úhrade kúpnej ceny za pozemky došlo zápočtom vzájomných nárokov,“ píše sa v odôvodnení rozsudku. Róbert Číž nechcel na naše otázky odpovedať. „V tomto momente nie je pre mňa vhodné rozprávať sa s novinármi,“ reagoval na žiadosti o rozhovor.
.špeciálne prekvapenie
Medzitým Čížovi trestné oznámenie vrátila sama Šlachtová – za pokus o podvod a zneužitie plnej moci. Ten totiž zrejme pod vplyvom okolností využil svoje substitučné právo a podiely vo firme CDI, ktorá zastrešovala aj projekt Glance House, prepísal na manželku. Šlachtová tak vraj mala prísť o majetok.
Na základe podnetu Šlachtovej špeciálna prokuratúra opäť zablokovala nešťastnú bernolákovskú bytovku. Tentoraz ako náhradu na uspokojenie „nároku poškodenej“. Práve o tomto spore rozhodoval 7. novembra 2012 Špecializovaný trestný súd v Pezinku, na ktorom Číž prvýkrát upozornil na to, že bytovka bola prevedená vďaka Trnkovmu zásahu. Hoci sa tak udialo pred pol rokom, prokurátorku to evidentne zaskočilo. „Situácia mi je absolútne neznáma,“ reagovala počas pojednávania a po dohode so sudcom vybehla zo sály. Takmer po pol hodine sa vrátila a súdu oznámila, že takýto list nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu a „jeho prípadnú existenciu na GP sa mi nepodarilo zistiť“. Na katastri zákaz nakladať s nehnuteľnosťami stále svieti, napriek tomu je za majiteľa bytov označená Gapeja kúpnou zmluvou z 22. októbra 2012. Glance House je majiteľom len jedného bytu.
Súd napokon prokurátorke obžalobu vrátil pre závažné procesné chyby, napríklad, že obžaloba „sa opierala o podstatný dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom“. Čížov advokát totiž dokazoval, že Šlachtovej sa žiadna škoda na majetku udiať ani nemohla. Šlachtovú na súde zastupoval advokát Ján Falis. Nie je dôležité, že Falis kedysi zastupoval bosa východoslovenskej mafie Róberta Okoličányho. Podstatné však je, že Falis zastupoval aj Šišáka od jeho prvého podania vmarci 2010, keď súd zablokoval bytovku v Bernolákove na prvý pokus.
.poškodená banka
To, či mal Bölcs a Šišák nárok na peniaze za pozemky – a teda či sa vôbec prvotné predbežné zadržanie bytovky udialo zákonne – by vedela preukázať práve OTP Banka, ktorá je v tomto spore zatiaľ najväčším poškodeným. Banka projekt financovala 60-timi percentami amá všetky dokumenty, ktoré sú potrebné pri prísnom procese schvaľovania úveru. Podľa zmluvy Glance House s bankou, ktorú má .týždeň k dispozícii, mali byť pozemky Bölcsa a Šišáka investičnou zálohou. Mala banka konateľmi preukázané preinvestovanie dostatočných prostriedkov z vlastných zdrojov, ako sa uvádza v jej zmluve s Glance House? „Mrzí nás, ale banka nemôže poskytnúť požadované informácie z dôvodu ochrany bankového tajomstva.“ Na bankové tajemstvo sa banka odvolala aj pri otázke, či ju súd požiadal o predloženie týchto dokladov.
.kto vykukne zo schránky?
Táto anglická schránková firma je totiž podstatným veriteľom Ághovej firmy Gapeja. Ako už uviedli médiá, Mafferton síce sídli na rovnakej adrese ako spoločnosť CDI, o ktorú sa sporí Šlachtová so svojím bývalým obchodným partnerom Róbertom Čížom, ide však o klasickú schránkovú adresu, kde sú tisíce firiem a kde pravidelne robí anglická polícia raziu, pričom objaví pár prázdnych miestností. Na tejto adrese zakladá offshory slovenská firma A-kont, ktorá našim podnikateľom ponúka podobné služby. Práve cez ňu pred šiestimi rokmi založil spoločnosť CDI Róbert Číž. Majiteľ firmy Mafferton zrejme postupoval rovnako. Ale kto je skutočným majiteľom tejto firmy?
.kočnerova pôda
Trnavský okresný súd vyhlásil na Gapeju v auguste takzvaný malý konkurz. Veriteľov mala zastupovať jedna firma, a to Mafferton, respektíve ľudia, ktorí za ňou stoja. Mafferton si uplatňuje pohľadávku istiny 23,3 milióna eur a 5-miliónový úrok z omeškania. Druhá pohľadávka od mesta Bratislava je nepodstatná (979 eur za odvoz odpadu), veriteľovi, teda Maffertonu, však musela padnúť vhod, keďže na vyhlásenie konkurzu je potrebné, aby si dlhy nárokovali aspoň dvaja. „Doposiaľ nebola magistrátu dlžná suma uhradená. Mesto posiela spoločnosti výzvy,” odpovedal pre .týždeň hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy. Nedoplatok je za obdobie od apríla 2008 do mája 2009.
Čo však spája Mafferton sMariánom Kočnerom? Gapeja mala doteraz (až kým nezískala bytovku v Bernolákove) jediný majetok – ornú pôdu v rozlohe 23 511 štvorcových metrov v bratislavskom Čunove. Podľa katastra má na ňu záložné právo Marián Kočner. V konkurznej podstate Gapeji má tento kus poľa v extraviláne súpisnú hodnotu 23 275 890 eur (mimoriadne vysokých 990 eur za m2). Táto suma je identická s istinou dlhu, ktorú si od Gapeji nárokuje Mafferton. Kataster tak preukazuje, že Kočner má vGapeji záložné právo na identický majetok, ako si žiada Mafferton v konkurze. Kočner je tak podľa všetkého majiteľom tejto anglickej schránkovej firmy. Pokúšali sme sa kontaktovať aj kontroverzného Kočnera. Telefonický rozhovor po krátkej výmene ukončil (viac v rámčeku). Na našu následnú otázku prostredníctvom sms-ky, či je vlastníkom alebo spoluvlastníkom Maffertonu, odpovedal vyhýbavo: „Vzhľadom na to, že časopis .týždeň už niekoľkokrát uverejnil o mojej osobe nepravdivé skutočnosti, necítim potrebu sa k akýmkoľvek otázkam vyjadrovať.“ Nemohli sme sa ho preto opýtať na niekoľko zaujímavých okolností. Mafferton získal pohľadávku voči Gapeji 17. mája 2012, teda deň predtým, ako námestník Generálnej prokuratúry Trnka podpísal sporný prevod bytovky k Jane Šlachtovej. Je preto pravdepodobné, že išlo o koordinovaný postup. Jana Šlachtová totiž naposledy žiadala o zrušenie blokácie bytov v októbri minulého roku. A hoci lehota odpovede na jej žiadosť uplynula v priebehu 30 dní, Trnka zrazu o sedem mesiacov neskôr Šlachtovej vyhovel.
O firme Gapeja nie je známe, že by v poslednom období nejakým spôsobom podnikala. Hoci vznikla už v roku 2003, zakladateľské listiny a podpisový vzor priniesol konateľ spoločnosti Štefan Ágh do zbierky listín na Okresný súd Bratislava I. až v apríli tohto roku. Ágh sa k Maffertonu a kúpe bytov od CDI vyjadrovať nechcel. „Všetky dokumenty má konkurzný správca. Nemôžem sa k tomu vyjadrovať, aby som neovplyvňoval konkurz.“ Nechcel hovoriť ani o kúpe pozemku v Čunove: „Nebudem vám odkrývať formy zmlúv, to je obchodné tajomstvo,“ reagoval.
Prehnaná cena čunovského pozemku naznačuje, že nešlo o reálnu kúpu, ale len o presun majetku vnútri kamarátskeho dua Kočner-Ágh, pričom vysokým ocenením pozemku Mafferton získal pohľadávku voči Gapeji. Pozoruhodnou kúpou pozemku sa vGapeji – obrazne povedané – vykopala jama hĺbky 28-miliónov eur, do ktorej sa v konkurze ľahko zmestí bernolákovský panelák. Takýmto spôsobom by sa v konkurze dostala práve k mužovi, ktorý stojí za Maffertonom.
Škrt cez rozpočet týmto divotvorným spoločnostiam ešte môže narobiť pohľadávka, ktorú si pred troma týždňami prihlásila OTP Banka. Tá si nárokuje 5,5 milióna eur. Vyhlásenie zastupujúceho šéfa prokuratúry Ladislava Tichého, že Trnkov podpis bol nezákonný, a teda byty nemohli byť prevedené, zatiaľ nemá oporu v realite. „Doposiaľ nemáme vedomosť o tom, že by kataster vyhovel medializovanému protestu prokurátora, a teda vlastníkom nehnuteľnosti bol niekto iný ako Gapeja,“ odpovedala hovorkyňa banky Zuzana Krenyitzká.
.ako sa to začalo
Kočner sa okolo projektu vBernolákove točí už niekoľko rokov. Nie je ťažké dovtípiť sa, prečo ho tak zaujíma. Stavebný projekt Glance House za vyše sedem miliónov eur bol investične lukratívny, zo 123 bytov bolo 98 kupcov zazmluvnených už pred dokončením stavby, čo bol na krízové obdobie prelomu rokov 2009/10 slušný pomer. Noví majitelia zaplatili zálohy okolo 12-tisíc eur. Optimistický rozbeh predaja nasvedčoval, že panelák by sa čoskoro rozpredal takmer za 10 miliónov eur. Snaha dostať sa k bernolákovským bytom cez Gapeju je pre Kočnera zrejme až plán B. Pôvodný plán totiž zlyhal.
Čo sa vlastne stalo? Musíme sa vrátiť na začiatok celého príbehu, do čias, keď samotná stavba vznikala, a keď Kočner podal pomocnú ruku svojej rodinnej známej, Jane Šlachtovej. Ako uviedol denník SME, s Kočnerom na stretnutie s klientmi minulý pondelok prišiel aj istý Ľudovít Bölcs a klientov presviedčal, že im Kočner chce len dobre. Práve on v skutočnosti stojí na začiatku celej kauzy, keď sa byty len týždeň pred kolaudáciou pred novými majiteľmi rozplynuli ako dym.
Maďarská OTP banka pred štyrmi rokmi požičala firme Glance House 136 miliónov korún na výstavbu bytového domu v Bernolákove. Banka požadovala od developera vlastné zdroje vo výške 40 miliónov korún. 25 miliónov korún vložil do projektu Číž a na 15 miliónov boli ohodnotené pozemky jeho bývalého spolužiaka Bölcsa a jeho známeho Emila Šišáka. Vkladom pozemkov sa tak stali spoluinvestormi. Šišák však sedem dní pred kolaudáciou bytovky v marci 2010 podal žalobu na neplatnosť kúpnych zmlúv. Zrazu tvrdil, že za pozemky im mal Glance House zaplatiť kúpnu cenu – hoci tá sa cez vzájomné započítanie pohľadávky stala Šišákovým a Bölcsovým investičným podielom. Bölcs bol pritom v tom čase konateľom Glance House a s bankou podpisoval zmluvu o zriadení záložného práva. V tejto zmluve je jeho pozemok súčasťou zálohy. Okresný súd v Pezinku napriek tomu žalobe vyhovel a vydal predbežné opatrenie na nenakladanie s pozemkami, čím sa zablokovala aj budova, ktorá na nich stála. Súd vtedy na návrh zastaviť prevody zareagoval expresne rýchlo – podať a vydať rozsudok sa podarilo v priebehu 24 hodín. Opár dní neskôr by už byty získali nových majiteľov. To, prečo súdy takto postupovali, je záhada. Podľa zákona proti konkurznej mafii sa nemôžu zadržať sporné majetky, ak to poškodí tretie osoby. Súd však Bölcsovi so Šišákom uveril, že Glance House nezaplatil za pozemky, a preto „hrozí bezprostredná ujma vmožnosti previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti“, čím by sa sťažila možnosť „poškodených domáhať sa svojho práva“. „Súd mal predbežne za osvedčené, že reálne hrozí navrhovateľom tvrdená obava,“ napísala v rozhodnutí sudkyňa Ingrid Nováková.
Pritom v apríli 2010 podala odvolanie aj Šlachtová za Glance House, kde sama tvrdí, že „otázka uhradenia kúpnej ceny bola vyriešená uzatvorením Zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 31. 3. 2008, kde je navrhovateľ u odporcu ako u podnikateľa zainteresovaný na podnikateľskom zámere“. O prípade sme chceli hovoriť so samotnou Janou Šlachtovou, ale nedvíhala mobil, ani nereagovala na sms-ku.
.šlachtovej podpis
Polícia vtedy dostala trestné oznámenie, ktoré podal Róbert Číž pre pokus o podvod. Z podania vyplýva, že sa o blokácii dozvedel až náhodne, keď si od neho kataster vyžiadal akúsi informáciu. Nevedel ani o tom, že Bölcs so Šišákom si niekoľkými žiadosťami žiadajú vyplatiť pozemky. Práve neodpovedanie na tieto žiadosti sa stalo základom pre predbežné opatrenie súdu. Číž v podaní uvádza, že o tých to žiadostiach netušil, nemohol tak na ne reagovať. Podľa príjmového dokladu zo súdu, ktorý je súčasťou spisu a .týždeň ho má k dispozícii, si uvedomenie o predbežnom opatrení súdu prevzala za Glance House sama účtovníčka a 15-percentná spolumajiteľka bytovky Jana Šlachtová. Prevziať od Ľudovíta Bölcsa žiadosť o vyplatenie pozemku mal ďalší konateľ Glance House – Ľudovít Bölcs. Nie, nejde o preklep. Bölcs nám prisľúbil rozhovor, no keď sme sa v dohodnutom čase skontaktovali, po prvej otázke odpovedal: „Beriem vašu otázku, no po porade s právnikom sa nebudem vyjadrovať.“ Nekomentoval ani vzťah ku Kočnerovi.
Krajský súd v júni napokon predbežné opatrenie zrušil, keď súhlasil s Čížovým tvrdením (ktoré preukázal Zmluvou o tichom spoločenstve), že sa Bölcs „zaviazal ako tichý spoločník odovzdať osobitný vklad vo výške 10 miliónov korún a podieľať sa ním na jeho podnikateľskej aktivite Glance House. K úhrade kúpnej ceny za pozemky došlo zápočtom vzájomných nárokov,“ píše sa v odôvodnení rozsudku. Róbert Číž nechcel na naše otázky odpovedať. „V tomto momente nie je pre mňa vhodné rozprávať sa s novinármi,“ reagoval na žiadosti o rozhovor.
.špeciálne prekvapenie
Medzitým Čížovi trestné oznámenie vrátila sama Šlachtová – za pokus o podvod a zneužitie plnej moci. Ten totiž zrejme pod vplyvom okolností využil svoje substitučné právo a podiely vo firme CDI, ktorá zastrešovala aj projekt Glance House, prepísal na manželku. Šlachtová tak vraj mala prísť o majetok.
Na základe podnetu Šlachtovej špeciálna prokuratúra opäť zablokovala nešťastnú bernolákovskú bytovku. Tentoraz ako náhradu na uspokojenie „nároku poškodenej“. Práve o tomto spore rozhodoval 7. novembra 2012 Špecializovaný trestný súd v Pezinku, na ktorom Číž prvýkrát upozornil na to, že bytovka bola prevedená vďaka Trnkovmu zásahu. Hoci sa tak udialo pred pol rokom, prokurátorku to evidentne zaskočilo. „Situácia mi je absolútne neznáma,“ reagovala počas pojednávania a po dohode so sudcom vybehla zo sály. Takmer po pol hodine sa vrátila a súdu oznámila, že takýto list nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu a „jeho prípadnú existenciu na GP sa mi nepodarilo zistiť“. Na katastri zákaz nakladať s nehnuteľnosťami stále svieti, napriek tomu je za majiteľa bytov označená Gapeja kúpnou zmluvou z 22. októbra 2012. Glance House je majiteľom len jedného bytu.
Súd napokon prokurátorke obžalobu vrátil pre závažné procesné chyby, napríklad, že obžaloba „sa opierala o podstatný dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom“. Čížov advokát totiž dokazoval, že Šlachtovej sa žiadna škoda na majetku udiať ani nemohla. Šlachtovú na súde zastupoval advokát Ján Falis. Nie je dôležité, že Falis kedysi zastupoval bosa východoslovenskej mafie Róberta Okoličányho. Podstatné však je, že Falis zastupoval aj Šišáka od jeho prvého podania vmarci 2010, keď súd zablokoval bytovku v Bernolákove na prvý pokus.
.poškodená banka
To, či mal Bölcs a Šišák nárok na peniaze za pozemky – a teda či sa vôbec prvotné predbežné zadržanie bytovky udialo zákonne – by vedela preukázať práve OTP Banka, ktorá je v tomto spore zatiaľ najväčším poškodeným. Banka projekt financovala 60-timi percentami amá všetky dokumenty, ktoré sú potrebné pri prísnom procese schvaľovania úveru. Podľa zmluvy Glance House s bankou, ktorú má .týždeň k dispozícii, mali byť pozemky Bölcsa a Šišáka investičnou zálohou. Mala banka konateľmi preukázané preinvestovanie dostatočných prostriedkov z vlastných zdrojov, ako sa uvádza v jej zmluve s Glance House? „Mrzí nás, ale banka nemôže poskytnúť požadované informácie z dôvodu ochrany bankového tajomstva.“ Na bankové tajemstvo sa banka odvolala aj pri otázke, či ju súd požiadal o predloženie týchto dokladov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.