.príbeh Evy Husarčíkovej z Ružomberka je nenápadným svedectvom o tom, ako rozbehnúť a udržať podnikanie, postavené na originálnom nápade a individuálnej torivosti.
Spolu s manželom začala podnikať krátko po roku 1989 v oblasti výroby dámskej konfekcie. „Vždy som bola presvedčená, že musím robiť niečo tvorivé, neopakovateľné, s dôrazom na ručnú prácu. Kedysi som šila a plietla, preto bolo prirodzené, že sme sa rozhodli pre konfekciu,“ spomína Eva Husarčíková. Približne za dvadsať rokov vybudovala solídnu konfekčnú firmu so sieťou desiatich predajní na Slovensku.
Lenže časy sa zmenili, dámska konfekcia nešla na odbyt ako kedysi a Husarčíkovci sa ocitli pred voľbou: presťahovať výrobu niekam do tretieho sveta, alebo skončiť so šitím a začať odznova. O budovu, v ktorej mali krajčírske dielne, prejavila záujem ružomberská Katolícka univerzita, tak ju predali. Začať odznova s konfekciou, na to sa už Husarčíkovci v novom, silnom konkurenčnom prostredí necítili. Otázka, čo robiť, ostala visieť vo vzduchu.
V centre ružomberskej pešej zóny mali Husarčíkovci kedysi jednu z predajní dámskej konfekcie. Po jej zrušení si jej priestory adaptovali na čokolatériu a kaviareň Passé. Kúpili jednoduchý stroj na výrobu topenej čokolády so smotanou a rôznymi príchuťami. „Ani na um by mi neprišlo, že onedlho začneme vyrábať vlastnú čokoládu a čokoládové pralinky,“ usmeje sa Eva Husarčíková. Ale jedného dňa ju vyzval Ivan Klas z bratislavskej firmy Zeus, či by sa nechcela v Belgicku zúčastniť na týždennom pobyte, kde sa môže niečo dozvedieť o výrobe belgickej čokolády. Eva Husačíková privolila a neoľutovala: „Tak som sa v Belgicku naučila robiť čokoládové pralinky a tabuľkové čokolády. Dovtedy som ani netušila, že sa niečo také dá robiť takmer v domácom prostredí.“ V novembri budú dva roky, odkedy Husarčíkovci podpísali kontrakt na dovoz a spracovanie značkovej belgickej čokolády Callebaut.
.sladký život s pralinkami
Čokolatériu a kaviareň Passé tvoria rozľahlé priestory s množstvom stolíkov a pohodlných sedačiek i kresielok. Na prízemí je aj predajňa, kde spoza sklených pultov žiaria pekne nasvietené čokoládové pralinky a bonbóny, vedľa nich v šere svieti želé ovocných koláčov a tortičiek. Na poschodí návštevníci nájdu fajčiarsku zónu s barom.
„Podstatné bolo a je vedieť dobre prekryštalizovať čokoládový polotovar,“ ukazuje pani Husarčíková veľké balenie drobných čokoládových granuliek, ktoré sype do stroja, pripomínajúceho kuchynský robot. Roztopená, prekryštalizovaná čokoláda sa z neho vlieva do formičiek, podobných tým, v ktorých si doma robíme ľad do pohára whisky. Košíčky stuhnutej čokolády sa vyplnia plnkou a zalejú čokoládou. Pochúťka je hotová. Priestor samotnej výrobne nie je veľký, skôr úzky, dlhý pár metrov, na stenách je niekoľko políc s ingredienciami do plniek. Pracovné plochy na výrobu nie sú o nič väčšie ako klasické kuchynské linky vo väčšom byte.
Eva Husarčíková s jednou kolegyňou ručne vyrábajú pralinky s vyše dvadsiatimi príchuťami. Tvary bonbónov sa opakujú, zmenená je len náplň. „Spracúvame kvalitnú belgickú čokoládu, pochádzajúcu z vybranej úrody kakaových bôbov z rôznych oblastí od rovníkovej Afriky po juhoamerické plantáže. Tajomstvo chuti a kvality čokolády je v tom, koľko percent kakaového masla obsahuje,“ vysvetľuje. Ak má byť čokoláda kvalitná, nesmie obsahovať rastlinné tuky. V ružomberskej čokoládovni spracúvajú výhradne horkú čokoládu – teda takú, ktorej obsah kakaa je 52 alebo 73 percent. Sladkú chuť výrobkom dodáva náplň.
Najobľúbenejšie sú pralinky, jemne posypané tmavočerveným práškom, ktoré majú príchuť čili papričiek. Lahôdkou, najmä k vínu alebo pivu, sú kúsky kozieho syra, obalené v horkej čokoláde. „Ak si niekto kúpi pralinky, očakáva, že budú sladké. Návyky a chute Slovákov sú konzervatívne,“ vysvetľuje pani Husarčíková. Niektoré novinky však zákazníci prijmú. No neosvedčila sa napríklad ponuka podávať čokoládové croissanty ku káve: „Nie sme Francúzi ani Taliani.“ S nápadmi na rozšírenie ponuky náplní za ňou prichádzajú ľudia, vracajúci sa zo sveta, alebo plnky vznikajú ako výsledok tvorivého experimentovania: „Je to proces, ktorý je variabilný a plný prekvapení. Nikdy neviem, čo nám príde na um zajtra, čo vyskúšame, a čo si zákazníci obľúbia.“
.zabudnite na éčka
Celá výroba v ružomberskej čokoládovni podlieha prísnym európskym normám a je certifikovaná. Pralinky ani čokolády Husarčíkovci nevyrábajú „na sklad“, ale výhradne pre svoju predajňu alebo na objednávky. Ročný objem výroby okolo sto kilogramov čokoládových produktov zatiaľ stačí pokryť dopyt. Časť produkcie putuje na objednávky tatranských hotelov alebo do motorestu Kozí vŕšok. „Nemám pocit, že predaj bonboniér a čokolád z regálov supermarketov je nám konkurenciou, naša výroba nie je unifikovaná, je založená na originalite chutí, tvarov i balení,“ zdôrazňuje pani Husarčíková. V porovnaní s ponukou v klasickej obchodnej sieti sa výrobky z ružomberskej čokoládovne odlišujú ešte jedným detailom: neobsahujú žiadne emulgátory, teda povestné „éčka“. Tie sa v ružomberských pralinkách a čokoládach vôbec nenachádzajú – a ak, tak len ako súčasti potravinárskych farieb, konkrétne v jemnom červenom prášku, v ktorom sú obalené pralinky s čili náplňou.
Za necelé dva roky má už ružomberská čokoládovňa aj stálu klientelu, najmä mladé ženy s deťmi a dôchodcov, posedávajúcich v dlhých rozhovoroch pri kávičke a dóze s pralinkami. „V živote by mi na um neprišlo, že niekedy budem vyrábať vlastnú čokoládu a čokoládové pralinky podľa svojich receptov,“ spokojne sa usmieva pani Eva, pripúšťajúc, že skutočne asi ako prvej sa jej podarilo založiť tradíciu výroby čokolády v Liptove. Zalepiť a zamazať si prsty čokoládou bol podľa nej dobrý nápad, a ten neľutuje.
Spolu s manželom začala podnikať krátko po roku 1989 v oblasti výroby dámskej konfekcie. „Vždy som bola presvedčená, že musím robiť niečo tvorivé, neopakovateľné, s dôrazom na ručnú prácu. Kedysi som šila a plietla, preto bolo prirodzené, že sme sa rozhodli pre konfekciu,“ spomína Eva Husarčíková. Približne za dvadsať rokov vybudovala solídnu konfekčnú firmu so sieťou desiatich predajní na Slovensku.
Lenže časy sa zmenili, dámska konfekcia nešla na odbyt ako kedysi a Husarčíkovci sa ocitli pred voľbou: presťahovať výrobu niekam do tretieho sveta, alebo skončiť so šitím a začať odznova. O budovu, v ktorej mali krajčírske dielne, prejavila záujem ružomberská Katolícka univerzita, tak ju predali. Začať odznova s konfekciou, na to sa už Husarčíkovci v novom, silnom konkurenčnom prostredí necítili. Otázka, čo robiť, ostala visieť vo vzduchu.
V centre ružomberskej pešej zóny mali Husarčíkovci kedysi jednu z predajní dámskej konfekcie. Po jej zrušení si jej priestory adaptovali na čokolatériu a kaviareň Passé. Kúpili jednoduchý stroj na výrobu topenej čokolády so smotanou a rôznymi príchuťami. „Ani na um by mi neprišlo, že onedlho začneme vyrábať vlastnú čokoládu a čokoládové pralinky,“ usmeje sa Eva Husarčíková. Ale jedného dňa ju vyzval Ivan Klas z bratislavskej firmy Zeus, či by sa nechcela v Belgicku zúčastniť na týždennom pobyte, kde sa môže niečo dozvedieť o výrobe belgickej čokolády. Eva Husačíková privolila a neoľutovala: „Tak som sa v Belgicku naučila robiť čokoládové pralinky a tabuľkové čokolády. Dovtedy som ani netušila, že sa niečo také dá robiť takmer v domácom prostredí.“ V novembri budú dva roky, odkedy Husarčíkovci podpísali kontrakt na dovoz a spracovanie značkovej belgickej čokolády Callebaut.
.sladký život s pralinkami
Čokolatériu a kaviareň Passé tvoria rozľahlé priestory s množstvom stolíkov a pohodlných sedačiek i kresielok. Na prízemí je aj predajňa, kde spoza sklených pultov žiaria pekne nasvietené čokoládové pralinky a bonbóny, vedľa nich v šere svieti želé ovocných koláčov a tortičiek. Na poschodí návštevníci nájdu fajčiarsku zónu s barom.
„Podstatné bolo a je vedieť dobre prekryštalizovať čokoládový polotovar,“ ukazuje pani Husarčíková veľké balenie drobných čokoládových granuliek, ktoré sype do stroja, pripomínajúceho kuchynský robot. Roztopená, prekryštalizovaná čokoláda sa z neho vlieva do formičiek, podobných tým, v ktorých si doma robíme ľad do pohára whisky. Košíčky stuhnutej čokolády sa vyplnia plnkou a zalejú čokoládou. Pochúťka je hotová. Priestor samotnej výrobne nie je veľký, skôr úzky, dlhý pár metrov, na stenách je niekoľko políc s ingredienciami do plniek. Pracovné plochy na výrobu nie sú o nič väčšie ako klasické kuchynské linky vo väčšom byte.
Eva Husarčíková s jednou kolegyňou ručne vyrábajú pralinky s vyše dvadsiatimi príchuťami. Tvary bonbónov sa opakujú, zmenená je len náplň. „Spracúvame kvalitnú belgickú čokoládu, pochádzajúcu z vybranej úrody kakaových bôbov z rôznych oblastí od rovníkovej Afriky po juhoamerické plantáže. Tajomstvo chuti a kvality čokolády je v tom, koľko percent kakaového masla obsahuje,“ vysvetľuje. Ak má byť čokoláda kvalitná, nesmie obsahovať rastlinné tuky. V ružomberskej čokoládovni spracúvajú výhradne horkú čokoládu – teda takú, ktorej obsah kakaa je 52 alebo 73 percent. Sladkú chuť výrobkom dodáva náplň.
Najobľúbenejšie sú pralinky, jemne posypané tmavočerveným práškom, ktoré majú príchuť čili papričiek. Lahôdkou, najmä k vínu alebo pivu, sú kúsky kozieho syra, obalené v horkej čokoláde. „Ak si niekto kúpi pralinky, očakáva, že budú sladké. Návyky a chute Slovákov sú konzervatívne,“ vysvetľuje pani Husarčíková. Niektoré novinky však zákazníci prijmú. No neosvedčila sa napríklad ponuka podávať čokoládové croissanty ku káve: „Nie sme Francúzi ani Taliani.“ S nápadmi na rozšírenie ponuky náplní za ňou prichádzajú ľudia, vracajúci sa zo sveta, alebo plnky vznikajú ako výsledok tvorivého experimentovania: „Je to proces, ktorý je variabilný a plný prekvapení. Nikdy neviem, čo nám príde na um zajtra, čo vyskúšame, a čo si zákazníci obľúbia.“
.zabudnite na éčka
Celá výroba v ružomberskej čokoládovni podlieha prísnym európskym normám a je certifikovaná. Pralinky ani čokolády Husarčíkovci nevyrábajú „na sklad“, ale výhradne pre svoju predajňu alebo na objednávky. Ročný objem výroby okolo sto kilogramov čokoládových produktov zatiaľ stačí pokryť dopyt. Časť produkcie putuje na objednávky tatranských hotelov alebo do motorestu Kozí vŕšok. „Nemám pocit, že predaj bonboniér a čokolád z regálov supermarketov je nám konkurenciou, naša výroba nie je unifikovaná, je založená na originalite chutí, tvarov i balení,“ zdôrazňuje pani Husarčíková. V porovnaní s ponukou v klasickej obchodnej sieti sa výrobky z ružomberskej čokoládovne odlišujú ešte jedným detailom: neobsahujú žiadne emulgátory, teda povestné „éčka“. Tie sa v ružomberských pralinkách a čokoládach vôbec nenachádzajú – a ak, tak len ako súčasti potravinárskych farieb, konkrétne v jemnom červenom prášku, v ktorom sú obalené pralinky s čili náplňou.
Za necelé dva roky má už ružomberská čokoládovňa aj stálu klientelu, najmä mladé ženy s deťmi a dôchodcov, posedávajúcich v dlhých rozhovoroch pri kávičke a dóze s pralinkami. „V živote by mi na um neprišlo, že niekedy budem vyrábať vlastnú čokoládu a čokoládové pralinky podľa svojich receptov,“ spokojne sa usmieva pani Eva, pripúšťajúc, že skutočne asi ako prvej sa jej podarilo založiť tradíciu výroby čokolády v Liptove. Zalepiť a zamazať si prsty čokoládou bol podľa nej dobrý nápad, a ten neľutuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.