Ten tak trochu smiešne znejúci zhluk šiestich písmen zmenil svet na nepoznanie – podľa niektorých ide o najvýznamnejšiu zmenu od vynálezu kníhtlače. Google ukázal, že chlapčenské sny sú uskutočniteľné a ešte sa na tom dá kráľovsky zarobiť.
Google privádza do úžasu užívateľov, technologických expertov i ekonómov z mnohých dôvodov. Ako vlastne ten legendárny internetový vyhľadávač funguje a prečo je lepší než iné? Ako to, že vyhľadávanie, poskytované zadarmo, generuje také neuveriteľné zisky? Ako sa tým dvom mladým mužom – Larrymu Pageovi a Sergeyovi Brinovi – podarilo vybudovať takú obrovskú firmu a pritom v nej uchovať študentského kreatívneho ducha?
Pri pohľade na to, čo dnes Google ponúka – a akou rýchlosťou a najmä akými nápadmi rozširuje portfólio svojich služieb – sa rysuje aspoň jedna odpoveď, ktorá vysvetľuje, prečo táto firma na vlastný marketing nevynaložila ani dolár. Nemusela. Všetko potrebné sa šíri medzi nadšenými užívateľmi prinajmenšom rovnako rýchlo. A zadarmo. Tak ako sú zadarmo všetky kľúčové služby, ktoré Google bežným užívateľom ponúka.
.osudové stanfordské stretnutie
Larry Page pochádza z amerického stredozápadu. Sergey Brin sa narodil v Rusku a keď mal šesť rokov, jeho rodina odtiaľ pre neslobodu a antisemitizmus utiekla do Ameriky. Keď sa tí dvaja stretli na jar roku 1995 v kampuse kalifornskej Stanford University, hneď sa do seba pustili a ich slovné prestrelky vraj nebrali konca. Ako píše David Vise v knihe Google Story, „aj napriek vzájomným rozdielom sa nedala nepostrehnúť chémia, ktorá medzi nimi fungovala. Tá energia bola priamo hmatateľná“.
Stanford je príjemné, slnečné miesto kúsok od pacifického pobrežia Spojených štátov, asi na polceste medzi San Franciscom a San Jose. Dôležitejšie však je, že ide o miesto, kde sa koncentrujú tie najkreatívnejšie mozgy sveta. Práve na Stanforde vznikli nápady, ktoré neskôr prerástli do vzniku svetoznámych firiem, akou je napríklad Hewlett-Packard. K úspechom stanfordských študentov prispieva aj politika školy, ktorá im pomáha s uplatnením nápadov v praxi, napríklad podporou pri patentovaní. Výmenou za to spravidla škola získa nejaký podiel akcií v novej technologickej firme. Skrátka, ideálne intelektuálne podhubie, spojené so žičlivou a nápomocnou školskou administratívou a s investormi, ktorí striehnu po príležitostiach a neváhajú investovať veľké peniaze do sľubných nápadov. Firma ako Google mohla vzniknúť kdekoľvek, ale že vznikla práve na Stanforde, zasa veľmi neprekvapuje.
Rovnako neprekvapuje, že práve Larry Page a Sergey Brin sú tou dvojicou, ktorá to všetko spustila. Obaja vyrastali v náležitom prostredí – Pageov otec patril medzi amerických priekopníkov informatiky a Brinov prednášal po príchode do Ameriky matematiku na University of Maryland.
.gatesov pavilón
Je tak trochu iróniou, že Page a Brin začínali svoje stanfordské pokusy, ktoré vyústili do vzniku Google, vtedy v úplne novej budove s hrdým názvom Výpočtové stredisko Williama Gatesa. Áno, toho Billa Gatesa, ktorý dnes musí na Google pozerať s nostalgiou (kde sú tie časy, keď mal jeho Microsoft ten mladícky „drajv“ a bol taký inovatívny) i s obavami (pretože Google je v niektorých oblastiach úspešnejší ako Microsoft).
V tejto štvorposchodovej budove boli laboratóriá, v ktorých vznikali tie najbláznivejšie veci. Tam sa z tých dvoch stala nerozlučná dvojica. Vzájomne sa doplňujúca dvojica. Praktický a priamočiary Brin a premýšľavý a filozofujúci Page – takto ich podľa Google Story charakterizovali ich stanfordskí súčasníci. Tam začali pracovať na tom, ako z veľkého objemu dát získať jednu konkrétnu informáciu.
V časoch búrlivého rozvoja internetu sa potreba nájsť na internete konkrétnu informáciu zvyšovala a jej splnenie sa stávalo čoraz ťažším. Prvé vyhľadávače, ako napríklad aj u nás známy WebCrawler alebo ešte známejšia AltaVista, mali tú chybu, že po zadaní hľadaného slova alebo kombinácie slov síce poskytli veľa odpovedí, ale naukladaných bez akéhokoľvek zmyslu. V úsilí poskytnúť informáciu, ktorá by bola pre hľadajúceho relevantná, teda neboli veľmi užitočné.
Aby vyhľadávanie dostalo nejaký zmysel, bolo treba správne namixovať kritériá, na základe ktorých sa budú zoraďovať výsledky hľadania. Tak, aby čo najlepšie uspokojili dopyt po tom, čo ľudia od takého vyhľadania očakávajú. „Citácie sú dôležité,“ tvrdil Page s tým, že čím viac je nejaká informácia citovaná niekým iným ako jej autorom, tým je obľúbenejšia a významnejšia – a to platí aj pre internet. A tak vznikol PageRank, algoritmus hodnotenia webstránok na základe počtu a relevancie odkazov, ktorý zhodou okolností niesol meno svojho autora v názve. Pre Pagea a Brina to bol stále ešte len námet na doktorskú prácu a vyhľadávač, ktorý tak vyvinuli, slúžil len pre vnútornú potrebu Stanfordu.
.prečo Google?
Google je čudný názov, ktorý vznikol variáciou na slovo googolplex. Googolplex je číslo, obrovské číslo – niekde medzi 10 na sedemdesiatu deviatu a 10 na osemdesiatu prvú. Keď tvorcovia nového vyhľadávača hľadali nejaký dobrý názov, kombinácia zvuku (znelo to vraj internetovo) a významu (obrovské číslo ako obrovské množstvo prehľadávaných dát) dala dokopy skrátený názov Google (gramaticky správne slovo googol už bolo ako názov webstránky rezervované).
Internetová adresa google.stanford.edu sa stala v rámci univerzity veľmi rýchlo mimoriadne populárnou. S pribúdajúcimi stránkami v sieti a tiež užívateľmi Googlu museli jeho zakladatelia rozširovať kapacitu vyhľadávača, a aby na nákupe nových počítačov ušetrili, nakupovali už použité počítače a sami ich spájali tak, aby boli schopné vytvoriť databázu celého internetu.
V marci 1998 ponúkli svoju technológiu spoločnosti AltaVista, ktorá vtedy mala na trhu vyhľadávania viac ako polovičný podiel. AltaVista ich však zamietla, rovnako ako ďalšie spoločnosti, ktorým vtedy Brin a Page svoju technológiu vyhľadávania ponúkali. V niektorých prípadoch (ako napríklad pri firme Yahoo) mohla byť motívom aj odlišná obchodná stratégia – firmy chceli, aby užívateľ zostal na ich stránkach čo najdlhšie, zatiaľ čo Google, ktorý v tom čase nijakú obchodnú stratégiu nemal a nijakú priamu možnosť zárobku nenúkal, bleskovo vyhľadal relevantné odkazy a tým vlastne poslal užívateľa na cieľovú stránku.
A tak na svoj úspech musel Google chvíľu počkať. To umožnilo jeho tvorcom, aby ho výrazne zdokonaľovali a vymýšľali ďalšie „vychytávky“, ktorými je spoločnosť povestná doteraz.
.prvých sto tisíc
Aby Google prerazil, bolo jasné, že potrebuje veľkých investorov, ktorí prinesú okrem peňazí aj nejaký rozumný nápad, ako na vyhľadávaní zarobiť. Nikde na svete nebolo hľadanie investorov na projekty, ktorých obchodný potenciál sa nemohol oprieť o nič hmotné, jednoduchšie ako v Kalifornii v druhej polovici 90. rokov, v čase internetového boomu. Napriek tomu to nebolo zasa až také jednoduché – nápadov bolo obrovské množstvo a len niektoré z nich núkali očividnú šancu zarobiť na seba a zúročiť tak investorom ich peniaze.
Page a Brin sa stretli s Andym Bechtolsheimom, ktorý bol viceprezidentom spoločnosti Cisco System a podieľal sa aj na rozbehu firmy Sun Microsystems. Ten si dvojicu vypočul a nápad sa mu zapáčil. Bolo mu tiež jasné – tvrdí David Vise v knihe Google Story – že klasické nápady na zarábanie, ako je predaj reklamy priamo na stránkach vyhľadávača alebo predaj nejakého tovaru, Pagea a Brina nelákajú. V skutočnosti nemali nijakú predstavu o tom, ako zarobiť, a všetky dovtedy známe metódy ich odpudzovali. Páčilo sa mu však, že na rozdiel od všetkých iných firiem nemali v úmysle významnú časť investícií vrhnúť na svoj vlastný marketing. „Chcem sa na tom podieľať,“ povedal im nakoniec a bez toho, aby vyjednával o počte akcií alebo o cene, vypísal im šek na stotisíc amerických dolárov, nasadol do svojho Porsche a odišiel na ďalšiu schôdzku. Ako píše Vise, „obaja mladíci, ktorí sa len nedávno prehupli cez dvadsiatku, z toho mali takú radosť, že sa rozhodli zavŕšiť to obedom v Burger Kingovi“. Bol to rozhodujúci impulz, aby pokračovali.
.google.com v garáži
O pár mesiacov neskôr Page a Brin opustili univerzitu, aby sa naplno venovali svojej rozbiehajúcej sa firme. Začínali v garáži, ako sa na firmu tohto typu patrí – veľmi rýchlo sa do nej však už nezmestili a presťahovali sa do centra Palo Alto, mestečka, priliehajúceho ku kampusu Stanford University. Toto mesto je známe ako sídlo mnohých začínajúcich IT firiem a na hlavnej ulici majú okrem iného vynikajúcu výrobňu sendvičov, ktorú mal autor tohto textu príležitosť osobne okúsiť. Sendviče zohrali pri rozbehu Google nemalú úlohu – patrili medzi desať hlavných dôvodov, pre ktoré sa podľa Brina a Pagea oplatilo ľuďom na začiatku pracovať ešte pre neveľmi známy Google. „Sendviče a pitie zadarmo“ sa zaradili kamsi medzi „možnosť podieľať sa na vývoji naozaj cool technológie“ a „možnosť získať vo firme podiel v akciách“.
Google rástol a peniaze dochádzali – a tak opäť prišlo na hľadanie investorov. Do projektu napokon vstúpili dvaja investori, John Doerr z Kleiner Perkins a Michael Moritz zo Sequoia Capital. Opäť to však nešlo podľa scenára, obvyklého v takýchto situáciách. Zakladatelia z Google totiž síce potrebovali veľa peňazí na ďalšie rozšírenie kapacity svojho vyhľadávača a vyvíjanie ďalších služieb, neboli však ochotní vzdať sa kontroly nad firmou – investorov zasa úplne prirodzene nelákalo vkladať veľké peniaze do firmy, ktorú nemali pod kontrolou. Obe investorské firmy nakoniec vložili do začínajúceho Googlu spolu 25 miliónov dolárov a hoci väčšinový podiel zostal v rukách Brina a Pagea, vynútili si, aby Google najal skúseného finančného riaditeľa. Google začal objednávať počítače, z ktorých montoval servery na vyhľadávanie, v baleniach po osemdesiat namiesto dovtedajších balení po 21 kusov.
.stroj na peniaze
Na konci roku 1999 už Google spracúval priemerne asi sedem miliónov zadaní denne, stále však dosahoval iba malé príjmy z predaja licencií (práva používať vyhľadávanie cez Google na iných stránkach). Ako na vyhľadávaní zarobiť a vyhnúť sa chorobám ostatných vyhľadávačov? Tou hlavnou chorobou totiž bolo, že objem reklamy ovplyvňoval výsledky vyhľadávania, pretože firma, ktorá na vyhľadávači veľa investovala do reklamy, očakávala, že sa práve odkazy na ňu budú zobrazovať najvyššie. A ďalej, ako sa vyhnúť krikľavým bannerom, ktorých načítavanie navyše zdržiava prácu s internetom? Nakoniec našli prijateľné riešenie. Keď je vyhľadávací softvér taký dobrý, nemôže mať predsa problém vyhľadať k výsledkom hľadania aj relevantné reklamné textové odkazy. Tie budú striktne oddelené, za zvislou čiarou na pravej strane monitora a s jasným nápisom „sponzorované odkazy“. Zadávateľ reklamy Googlu platí až v okamihu, keď si niektorý z užívateľov na jeho „sponzorovaný odkaz“ klikne a prenesie sa tak na jeho stránku. Tento jednoduchý model – nazvaný AdWords – urobil z Googlu ohromný stroj na peniaze, pretože užívatelia internetu ocenili eleganciu, s akou Google ponúka reklamu a inzerenti zasa efektívnosť, s akou ich reklama cieli na potenciálnych klientov, a tiež spravodlivosť v tom, že platia iba za tých, ktorí svoj záujem prejavia kliknutím na ich stránku. To okrem iného motivovalo investovať niečo do reklamy aj malé a stredné firmy, ktoré na drahú plošnú reklamu zdroje nemajú. A takúto reklamu si, paradoxne, pochvaľujú aj užívatelia – tým, že je priraďovaná podľa kontextu, uľahčuje ľuďom život. Napríklad záhradníkovi, ktorý študuje stránku o ružiach, sa v rámci sponzorovaných odkazov ponúka možnosť kúpiť si nejaké zaujímavé odrody alebo dobré hnojivo. Nemusí ho hľadať, reklama na mieru hľadala jeho.
Zarobiť môžu (a nejakým percentíčkom prispieť Googlu v úlohe sprostredkovateľa) aj majitelia webstránok – služba AdSense vkladá reklamy do vyčleneného priestoru na stránke tak, aby zapadli do kontextu informácií na stránke. Ak si návštevník stránky na reklamu klikne, majiteľ stránky od Googlu dostane peniaze.
Google dodnes ohromuje svojimi finančnými výsledkami, ktoré spravidla prekonávajú očakávania. Len v poslednom treťom štvrťroku zarobil Google v čistom 1,06 miliardy dolárov a jeho ziskovosť rastie medziročne o desiatky percent. Z dvoch študentov, ktorí mali dobrý nápad, dotiahli ho a nenechali sa odradiť, sa podľa magazínu Forbes stali čísla 5 až 6 aktuálneho rebríčka najbohatších Američanov s majetkom vyše 18 miliárd dolárov.
Prakticky bez následkov prečkali aj prasknutie cenovej bubliny internetových firiem na prelome storočí. A veľkú časť bohatstva, ktoré Google generuje, sa jeho majitelia rozhodli investovať do ďalších nápadov.
.život v googleplexe
Dnes už samo vyhľadávanie, akokoľvek kvalitné, nestačí – hlavné svetové vyhľadávače, ako Yahoo alebo Live Search od Microsoftu, ponúkajú takmer rovnako kvalitné výsledky, snažia sa ďalej inovovať svoje služby a ponúknuť niečo, čím by zaujali. Google je však stále najpopulárnejší – jeho podiel na trhu vyhľadávačov podľa prieskumov presahuje 50 percent, kým Yahoo sa pohybuje okolo dvadsiatich a Live Search ešte nižšie. Google teda ťaží z povesti (bol prvým a dlho jediným naozaj použiteľným vyhľadávačom) a inovátorského imidžu, ktorý tvorí neprerušovaná záplava neuveriteľných nápadov.
Kde na ne tí googlisti chodia? Tajomstvo ich úspechu je zrejme najmä vo výbere ľudí a vo firemnej kultúre, ktorá v niečom pripomína skôr študentský kampus s uvoľnenou pracovnou morálkou. Ale ono to funguje. Závodná jedáleň v kalifornskom sídle Googlu, zvanom Googleplex, je povestná neuveriteľnými jedlami, na ktoré sa zamestnanci vyslovene tešia. Googleplex je plný všemožných hračiek, rôznych čudných, praktických i nepraktických vecí, zamestnanci nemusia svoju kreativitu v ničom obmedzovať. Ľudia, ktorí všetky tie nápady Googlu vyvíjajú, majú pracovný čas rozdelený v pomere 80 ku 20. Štyri pätiny pracovného času venujú práci na konkrétnom zadaní, zvyšných 20 percent môžu venovať práci na svojich nápadoch. Zdá sa, že v Googli zamestnávajú tie najkvalitnejšie mozgy. A nesmejú sa žiadnemu nápadu. Iba tak si možno vysvetliť, že sa im už toľko doslova neuveriteľných projektov podarilo zrealizovať a dnes sú zadarmo prístupné na internete.
.súkromie
Aj niektoré skvelé nápady však majú tienisté stránky. Jednou z nich je obava mnohých užívateľov internetu, že Google sa jedného dňa zmení na výbušný sud, naplnený obrovským množstvom tých najcitlivejších informácií – mailov v rámci služby GMail, ktoré, ako firma tvrdí, vzhľadom na čoraz väčšiu kapacitu schránok „nikdy netreba mazať“, a tiež z každého vyhľadávania. Práve kombinácia mailu, ktorý je zároveň presným identifikátorom užívateľa, spolu s archivovaním všetkých dát o tom, kto, čo a kedy vyhľadával, je v istom zmysle desivá. To, že GMail priraďuje k emailom aj kontextové reklamy (oddelené na okraji stránky), mnohých popudilo – znamená to totiž, že Google monitoruje obsah emailov. Fakt, že to nerobia ľudia, ale stroje, na pocite vpádu do súkromia príliš nemení.
Google bezpečnosť dát, samozrejme, garantuje a robí všetko preto, aby obavy rozptýlil (naposledy napríklad sľúbil dáta o vyhľadávaní po nejakom čase vymazávať), stále je tu však hrozba, že sa citlivých údajov, ktoré môžu znamenať obrovské obmedzenie osobnej slobody, zmocnia hackeri alebo tajné služby.
Na druhej strane je však GMail neuveriteľným pomocníkom vďaka vyhľadávaču, ktorý umožňuje nájsť akokoľvek starý email pomocou zadania kľúčových slov – a preto je napriek kritike ochrancov súkromia veľmi populárny. Ako napokon hovoria všetci, ktorí s internetom majú niečo spoločné, iba blázon by mailom posielal niečo naozaj tajné.
.google mení svet
Googlu sa darí a stal sa pevnou súčasťou života na celej Zemi. Keď niečo chceme vedieť, väčšina z nás siahne po Googli. A vďaka nemu môžeme za zlomok sekundy vedieť veci, ktoré by sme inak hľadali hodiny či dni, alebo by sme sa práve preto na hľadanie rovno vykašľali.
Tým, ako Google vo vyhľadávaných informáciách hľadá logické súvislosti, úplne mení spôsob, akým ľudia pracujú s informáciami. Jeho snehobiela, až detsky jednoduchá stránka bez akejkoľvek reklamy (hoci alebo práve preto je úvodná stránka Google považovaná za najcennejší priestor na webe) úžasne kontrastuje s prehltenými stránkami iných vyhľadávačov a neobťažuje. Logo Google sa mení podľa rôznych aktuálnych udalostí (vo stvárnení tých šiestich písmen sa objavujú ilustrované pripomienky na všemožné udalosti od Dňa vďakyvzdania až po narodeniny Roalda Dahla), čo upevňuje vnímanie značky Google ako invenčnej, hravej a občas trochu šibnutej firmy – a takou podľa všetkého aj je.
Google dokáže všeličo. A všeličo aj dokazuje. Napríklad očividne disponuje schopnosťou premeniť sen na skutočnosť.
.robert Žitňanský
Google privádza do úžasu užívateľov, technologických expertov i ekonómov z mnohých dôvodov. Ako vlastne ten legendárny internetový vyhľadávač funguje a prečo je lepší než iné? Ako to, že vyhľadávanie, poskytované zadarmo, generuje také neuveriteľné zisky? Ako sa tým dvom mladým mužom – Larrymu Pageovi a Sergeyovi Brinovi – podarilo vybudovať takú obrovskú firmu a pritom v nej uchovať študentského kreatívneho ducha?
Pri pohľade na to, čo dnes Google ponúka – a akou rýchlosťou a najmä akými nápadmi rozširuje portfólio svojich služieb – sa rysuje aspoň jedna odpoveď, ktorá vysvetľuje, prečo táto firma na vlastný marketing nevynaložila ani dolár. Nemusela. Všetko potrebné sa šíri medzi nadšenými užívateľmi prinajmenšom rovnako rýchlo. A zadarmo. Tak ako sú zadarmo všetky kľúčové služby, ktoré Google bežným užívateľom ponúka.
.osudové stanfordské stretnutie
Larry Page pochádza z amerického stredozápadu. Sergey Brin sa narodil v Rusku a keď mal šesť rokov, jeho rodina odtiaľ pre neslobodu a antisemitizmus utiekla do Ameriky. Keď sa tí dvaja stretli na jar roku 1995 v kampuse kalifornskej Stanford University, hneď sa do seba pustili a ich slovné prestrelky vraj nebrali konca. Ako píše David Vise v knihe Google Story, „aj napriek vzájomným rozdielom sa nedala nepostrehnúť chémia, ktorá medzi nimi fungovala. Tá energia bola priamo hmatateľná“.
Stanford je príjemné, slnečné miesto kúsok od pacifického pobrežia Spojených štátov, asi na polceste medzi San Franciscom a San Jose. Dôležitejšie však je, že ide o miesto, kde sa koncentrujú tie najkreatívnejšie mozgy sveta. Práve na Stanforde vznikli nápady, ktoré neskôr prerástli do vzniku svetoznámych firiem, akou je napríklad Hewlett-Packard. K úspechom stanfordských študentov prispieva aj politika školy, ktorá im pomáha s uplatnením nápadov v praxi, napríklad podporou pri patentovaní. Výmenou za to spravidla škola získa nejaký podiel akcií v novej technologickej firme. Skrátka, ideálne intelektuálne podhubie, spojené so žičlivou a nápomocnou školskou administratívou a s investormi, ktorí striehnu po príležitostiach a neváhajú investovať veľké peniaze do sľubných nápadov. Firma ako Google mohla vzniknúť kdekoľvek, ale že vznikla práve na Stanforde, zasa veľmi neprekvapuje.
Rovnako neprekvapuje, že práve Larry Page a Sergey Brin sú tou dvojicou, ktorá to všetko spustila. Obaja vyrastali v náležitom prostredí – Pageov otec patril medzi amerických priekopníkov informatiky a Brinov prednášal po príchode do Ameriky matematiku na University of Maryland.
.gatesov pavilón
Je tak trochu iróniou, že Page a Brin začínali svoje stanfordské pokusy, ktoré vyústili do vzniku Google, vtedy v úplne novej budove s hrdým názvom Výpočtové stredisko Williama Gatesa. Áno, toho Billa Gatesa, ktorý dnes musí na Google pozerať s nostalgiou (kde sú tie časy, keď mal jeho Microsoft ten mladícky „drajv“ a bol taký inovatívny) i s obavami (pretože Google je v niektorých oblastiach úspešnejší ako Microsoft).
V tejto štvorposchodovej budove boli laboratóriá, v ktorých vznikali tie najbláznivejšie veci. Tam sa z tých dvoch stala nerozlučná dvojica. Vzájomne sa doplňujúca dvojica. Praktický a priamočiary Brin a premýšľavý a filozofujúci Page – takto ich podľa Google Story charakterizovali ich stanfordskí súčasníci. Tam začali pracovať na tom, ako z veľkého objemu dát získať jednu konkrétnu informáciu.
V časoch búrlivého rozvoja internetu sa potreba nájsť na internete konkrétnu informáciu zvyšovala a jej splnenie sa stávalo čoraz ťažším. Prvé vyhľadávače, ako napríklad aj u nás známy WebCrawler alebo ešte známejšia AltaVista, mali tú chybu, že po zadaní hľadaného slova alebo kombinácie slov síce poskytli veľa odpovedí, ale naukladaných bez akéhokoľvek zmyslu. V úsilí poskytnúť informáciu, ktorá by bola pre hľadajúceho relevantná, teda neboli veľmi užitočné.
Aby vyhľadávanie dostalo nejaký zmysel, bolo treba správne namixovať kritériá, na základe ktorých sa budú zoraďovať výsledky hľadania. Tak, aby čo najlepšie uspokojili dopyt po tom, čo ľudia od takého vyhľadania očakávajú. „Citácie sú dôležité,“ tvrdil Page s tým, že čím viac je nejaká informácia citovaná niekým iným ako jej autorom, tým je obľúbenejšia a významnejšia – a to platí aj pre internet. A tak vznikol PageRank, algoritmus hodnotenia webstránok na základe počtu a relevancie odkazov, ktorý zhodou okolností niesol meno svojho autora v názve. Pre Pagea a Brina to bol stále ešte len námet na doktorskú prácu a vyhľadávač, ktorý tak vyvinuli, slúžil len pre vnútornú potrebu Stanfordu.
.prečo Google?
Google je čudný názov, ktorý vznikol variáciou na slovo googolplex. Googolplex je číslo, obrovské číslo – niekde medzi 10 na sedemdesiatu deviatu a 10 na osemdesiatu prvú. Keď tvorcovia nového vyhľadávača hľadali nejaký dobrý názov, kombinácia zvuku (znelo to vraj internetovo) a významu (obrovské číslo ako obrovské množstvo prehľadávaných dát) dala dokopy skrátený názov Google (gramaticky správne slovo googol už bolo ako názov webstránky rezervované).
Internetová adresa google.stanford.edu sa stala v rámci univerzity veľmi rýchlo mimoriadne populárnou. S pribúdajúcimi stránkami v sieti a tiež užívateľmi Googlu museli jeho zakladatelia rozširovať kapacitu vyhľadávača, a aby na nákupe nových počítačov ušetrili, nakupovali už použité počítače a sami ich spájali tak, aby boli schopné vytvoriť databázu celého internetu.
V marci 1998 ponúkli svoju technológiu spoločnosti AltaVista, ktorá vtedy mala na trhu vyhľadávania viac ako polovičný podiel. AltaVista ich však zamietla, rovnako ako ďalšie spoločnosti, ktorým vtedy Brin a Page svoju technológiu vyhľadávania ponúkali. V niektorých prípadoch (ako napríklad pri firme Yahoo) mohla byť motívom aj odlišná obchodná stratégia – firmy chceli, aby užívateľ zostal na ich stránkach čo najdlhšie, zatiaľ čo Google, ktorý v tom čase nijakú obchodnú stratégiu nemal a nijakú priamu možnosť zárobku nenúkal, bleskovo vyhľadal relevantné odkazy a tým vlastne poslal užívateľa na cieľovú stránku.
A tak na svoj úspech musel Google chvíľu počkať. To umožnilo jeho tvorcom, aby ho výrazne zdokonaľovali a vymýšľali ďalšie „vychytávky“, ktorými je spoločnosť povestná doteraz.
| Čo všetko je google? GMail – emailová služba (gmail.com), ktorá každému užívateľovi aktuálne ponúka zadarmo viac ako 4,3 GB voľného priestoru, „ktorý stále rastie“ (kto chce výrazne väčší priestor, môže si ho zakúpiť). Jej hlavnou výhodou je možnosť fulltextového vyhľadávania v mailoch, logické reťazenie a spájanie mailových konverzácií, možnosť chatovania s inými užívateľmi Gmailu a množstvo ponúkaných nastavení. Groups – umožňuje vytvárať diskusné skupiny na základe spoločných záujmov či práce a zúčastňovať sa virtuálnych debát či zdieľať dokumenty. A tiež vyhľadávať v nich. Blogger – služba pre zriaďovanie blogov, individuálnych alebo v skupinách podľa zvoleného kritéria. Calendar – umožňuje detailne plánovať a mať tento virtuálny kalendár stále so sebou. Stačí pripojenie k internetu. Scholar – ponúka vyhľadávanie v odborných, vedeckých a školských publikáciách a článkoch. Google Earth – táto aplikácia spája vyhľadávač Google s družicovými snímkami, mapami, terénom a priestorovými budovami. Umožňuje aj trojrozmerné pohľady a pokrýva celý svet. Doplnkom je možnosť virtuálnej prechádzky po Mesiaci (moon.google.com) a Marse (google.com/mars). Google Maps – umožňuje vyhľadávať akékoľvek miesto na svete na mape, plánovať trasy, prepínať z máp na satelitný pohľad alebo hybrid (satelit s popiskami z mapy). Google Desktop – umožňuje vyhľadávať v súboroch v počítači rovnako ľahko, ako to núka google.com na internete, navyše ponúka vytvorenie bočnej lišty s rôznymi službami vrátane hodín, predpovede počasia, breaking news zo zvolených zdrojov a podobne. Google Picasa – softvér, ktorý umožňuje nájsť, upraviť a zdieľať všetky obrázky v počítači. Google News – zbiera čerstvé informácie z množstva zdrojov a podľa zvolených preferencií odkazuje na články, zverejnené na internete všade na svete. A množstvo iného. .rži |
Aby Google prerazil, bolo jasné, že potrebuje veľkých investorov, ktorí prinesú okrem peňazí aj nejaký rozumný nápad, ako na vyhľadávaní zarobiť. Nikde na svete nebolo hľadanie investorov na projekty, ktorých obchodný potenciál sa nemohol oprieť o nič hmotné, jednoduchšie ako v Kalifornii v druhej polovici 90. rokov, v čase internetového boomu. Napriek tomu to nebolo zasa až také jednoduché – nápadov bolo obrovské množstvo a len niektoré z nich núkali očividnú šancu zarobiť na seba a zúročiť tak investorom ich peniaze.
Page a Brin sa stretli s Andym Bechtolsheimom, ktorý bol viceprezidentom spoločnosti Cisco System a podieľal sa aj na rozbehu firmy Sun Microsystems. Ten si dvojicu vypočul a nápad sa mu zapáčil. Bolo mu tiež jasné – tvrdí David Vise v knihe Google Story – že klasické nápady na zarábanie, ako je predaj reklamy priamo na stránkach vyhľadávača alebo predaj nejakého tovaru, Pagea a Brina nelákajú. V skutočnosti nemali nijakú predstavu o tom, ako zarobiť, a všetky dovtedy známe metódy ich odpudzovali. Páčilo sa mu však, že na rozdiel od všetkých iných firiem nemali v úmysle významnú časť investícií vrhnúť na svoj vlastný marketing. „Chcem sa na tom podieľať,“ povedal im nakoniec a bez toho, aby vyjednával o počte akcií alebo o cene, vypísal im šek na stotisíc amerických dolárov, nasadol do svojho Porsche a odišiel na ďalšiu schôdzku. Ako píše Vise, „obaja mladíci, ktorí sa len nedávno prehupli cez dvadsiatku, z toho mali takú radosť, že sa rozhodli zavŕšiť to obedom v Burger Kingovi“. Bol to rozhodujúci impulz, aby pokračovali.
.google.com v garáži
O pár mesiacov neskôr Page a Brin opustili univerzitu, aby sa naplno venovali svojej rozbiehajúcej sa firme. Začínali v garáži, ako sa na firmu tohto typu patrí – veľmi rýchlo sa do nej však už nezmestili a presťahovali sa do centra Palo Alto, mestečka, priliehajúceho ku kampusu Stanford University. Toto mesto je známe ako sídlo mnohých začínajúcich IT firiem a na hlavnej ulici majú okrem iného vynikajúcu výrobňu sendvičov, ktorú mal autor tohto textu príležitosť osobne okúsiť. Sendviče zohrali pri rozbehu Google nemalú úlohu – patrili medzi desať hlavných dôvodov, pre ktoré sa podľa Brina a Pagea oplatilo ľuďom na začiatku pracovať ešte pre neveľmi známy Google. „Sendviče a pitie zadarmo“ sa zaradili kamsi medzi „možnosť podieľať sa na vývoji naozaj cool technológie“ a „možnosť získať vo firme podiel v akciách“.
Google rástol a peniaze dochádzali – a tak opäť prišlo na hľadanie investorov. Do projektu napokon vstúpili dvaja investori, John Doerr z Kleiner Perkins a Michael Moritz zo Sequoia Capital. Opäť to však nešlo podľa scenára, obvyklého v takýchto situáciách. Zakladatelia z Google totiž síce potrebovali veľa peňazí na ďalšie rozšírenie kapacity svojho vyhľadávača a vyvíjanie ďalších služieb, neboli však ochotní vzdať sa kontroly nad firmou – investorov zasa úplne prirodzene nelákalo vkladať veľké peniaze do firmy, ktorú nemali pod kontrolou. Obe investorské firmy nakoniec vložili do začínajúceho Googlu spolu 25 miliónov dolárov a hoci väčšinový podiel zostal v rukách Brina a Pagea, vynútili si, aby Google najal skúseného finančného riaditeľa. Google začal objednávať počítače, z ktorých montoval servery na vyhľadávanie, v baleniach po osemdesiat namiesto dovtedajších balení po 21 kusov.
.stroj na peniaze
Na konci roku 1999 už Google spracúval priemerne asi sedem miliónov zadaní denne, stále však dosahoval iba malé príjmy z predaja licencií (práva používať vyhľadávanie cez Google na iných stránkach). Ako na vyhľadávaní zarobiť a vyhnúť sa chorobám ostatných vyhľadávačov? Tou hlavnou chorobou totiž bolo, že objem reklamy ovplyvňoval výsledky vyhľadávania, pretože firma, ktorá na vyhľadávači veľa investovala do reklamy, očakávala, že sa práve odkazy na ňu budú zobrazovať najvyššie. A ďalej, ako sa vyhnúť krikľavým bannerom, ktorých načítavanie navyše zdržiava prácu s internetom? Nakoniec našli prijateľné riešenie. Keď je vyhľadávací softvér taký dobrý, nemôže mať predsa problém vyhľadať k výsledkom hľadania aj relevantné reklamné textové odkazy. Tie budú striktne oddelené, za zvislou čiarou na pravej strane monitora a s jasným nápisom „sponzorované odkazy“. Zadávateľ reklamy Googlu platí až v okamihu, keď si niektorý z užívateľov na jeho „sponzorovaný odkaz“ klikne a prenesie sa tak na jeho stránku. Tento jednoduchý model – nazvaný AdWords – urobil z Googlu ohromný stroj na peniaze, pretože užívatelia internetu ocenili eleganciu, s akou Google ponúka reklamu a inzerenti zasa efektívnosť, s akou ich reklama cieli na potenciálnych klientov, a tiež spravodlivosť v tom, že platia iba za tých, ktorí svoj záujem prejavia kliknutím na ich stránku. To okrem iného motivovalo investovať niečo do reklamy aj malé a stredné firmy, ktoré na drahú plošnú reklamu zdroje nemajú. A takúto reklamu si, paradoxne, pochvaľujú aj užívatelia – tým, že je priraďovaná podľa kontextu, uľahčuje ľuďom život. Napríklad záhradníkovi, ktorý študuje stránku o ružiach, sa v rámci sponzorovaných odkazov ponúka možnosť kúpiť si nejaké zaujímavé odrody alebo dobré hnojivo. Nemusí ho hľadať, reklama na mieru hľadala jeho.
Zarobiť môžu (a nejakým percentíčkom prispieť Googlu v úlohe sprostredkovateľa) aj majitelia webstránok – služba AdSense vkladá reklamy do vyčleneného priestoru na stránke tak, aby zapadli do kontextu informácií na stránke. Ak si návštevník stránky na reklamu klikne, majiteľ stránky od Googlu dostane peniaze.
Google dodnes ohromuje svojimi finančnými výsledkami, ktoré spravidla prekonávajú očakávania. Len v poslednom treťom štvrťroku zarobil Google v čistom 1,06 miliardy dolárov a jeho ziskovosť rastie medziročne o desiatky percent. Z dvoch študentov, ktorí mali dobrý nápad, dotiahli ho a nenechali sa odradiť, sa podľa magazínu Forbes stali čísla 5 až 6 aktuálneho rebríčka najbohatších Američanov s majetkom vyše 18 miliárd dolárov.
Prakticky bez následkov prečkali aj prasknutie cenovej bubliny internetových firiem na prelome storočí. A veľkú časť bohatstva, ktoré Google generuje, sa jeho majitelia rozhodli investovať do ďalších nápadov.
.život v googleplexe
Dnes už samo vyhľadávanie, akokoľvek kvalitné, nestačí – hlavné svetové vyhľadávače, ako Yahoo alebo Live Search od Microsoftu, ponúkajú takmer rovnako kvalitné výsledky, snažia sa ďalej inovovať svoje služby a ponúknuť niečo, čím by zaujali. Google je však stále najpopulárnejší – jeho podiel na trhu vyhľadávačov podľa prieskumov presahuje 50 percent, kým Yahoo sa pohybuje okolo dvadsiatich a Live Search ešte nižšie. Google teda ťaží z povesti (bol prvým a dlho jediným naozaj použiteľným vyhľadávačom) a inovátorského imidžu, ktorý tvorí neprerušovaná záplava neuveriteľných nápadov.
Kde na ne tí googlisti chodia? Tajomstvo ich úspechu je zrejme najmä vo výbere ľudí a vo firemnej kultúre, ktorá v niečom pripomína skôr študentský kampus s uvoľnenou pracovnou morálkou. Ale ono to funguje. Závodná jedáleň v kalifornskom sídle Googlu, zvanom Googleplex, je povestná neuveriteľnými jedlami, na ktoré sa zamestnanci vyslovene tešia. Googleplex je plný všemožných hračiek, rôznych čudných, praktických i nepraktických vecí, zamestnanci nemusia svoju kreativitu v ničom obmedzovať. Ľudia, ktorí všetky tie nápady Googlu vyvíjajú, majú pracovný čas rozdelený v pomere 80 ku 20. Štyri pätiny pracovného času venujú práci na konkrétnom zadaní, zvyšných 20 percent môžu venovať práci na svojich nápadoch. Zdá sa, že v Googli zamestnávajú tie najkvalitnejšie mozgy. A nesmejú sa žiadnemu nápadu. Iba tak si možno vysvetliť, že sa im už toľko doslova neuveriteľných projektov podarilo zrealizovať a dnes sú zadarmo prístupné na internete.
.súkromie
Aj niektoré skvelé nápady však majú tienisté stránky. Jednou z nich je obava mnohých užívateľov internetu, že Google sa jedného dňa zmení na výbušný sud, naplnený obrovským množstvom tých najcitlivejších informácií – mailov v rámci služby GMail, ktoré, ako firma tvrdí, vzhľadom na čoraz väčšiu kapacitu schránok „nikdy netreba mazať“, a tiež z každého vyhľadávania. Práve kombinácia mailu, ktorý je zároveň presným identifikátorom užívateľa, spolu s archivovaním všetkých dát o tom, kto, čo a kedy vyhľadával, je v istom zmysle desivá. To, že GMail priraďuje k emailom aj kontextové reklamy (oddelené na okraji stránky), mnohých popudilo – znamená to totiž, že Google monitoruje obsah emailov. Fakt, že to nerobia ľudia, ale stroje, na pocite vpádu do súkromia príliš nemení.
Google bezpečnosť dát, samozrejme, garantuje a robí všetko preto, aby obavy rozptýlil (naposledy napríklad sľúbil dáta o vyhľadávaní po nejakom čase vymazávať), stále je tu však hrozba, že sa citlivých údajov, ktoré môžu znamenať obrovské obmedzenie osobnej slobody, zmocnia hackeri alebo tajné služby.
Na druhej strane je však GMail neuveriteľným pomocníkom vďaka vyhľadávaču, ktorý umožňuje nájsť akokoľvek starý email pomocou zadania kľúčových slov – a preto je napriek kritike ochrancov súkromia veľmi populárny. Ako napokon hovoria všetci, ktorí s internetom majú niečo spoločné, iba blázon by mailom posielal niečo naozaj tajné.
.google mení svet
Googlu sa darí a stal sa pevnou súčasťou života na celej Zemi. Keď niečo chceme vedieť, väčšina z nás siahne po Googli. A vďaka nemu môžeme za zlomok sekundy vedieť veci, ktoré by sme inak hľadali hodiny či dni, alebo by sme sa práve preto na hľadanie rovno vykašľali.
Tým, ako Google vo vyhľadávaných informáciách hľadá logické súvislosti, úplne mení spôsob, akým ľudia pracujú s informáciami. Jeho snehobiela, až detsky jednoduchá stránka bez akejkoľvek reklamy (hoci alebo práve preto je úvodná stránka Google považovaná za najcennejší priestor na webe) úžasne kontrastuje s prehltenými stránkami iných vyhľadávačov a neobťažuje. Logo Google sa mení podľa rôznych aktuálnych udalostí (vo stvárnení tých šiestich písmen sa objavujú ilustrované pripomienky na všemožné udalosti od Dňa vďakyvzdania až po narodeniny Roalda Dahla), čo upevňuje vnímanie značky Google ako invenčnej, hravej a občas trochu šibnutej firmy – a takou podľa všetkého aj je.
Google dokáže všeličo. A všeličo aj dokazuje. Napríklad očividne disponuje schopnosťou premeniť sen na skutočnosť.
.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.