V tomto roku by slovenská ekonomika mala prekročiť hranicu 90 percent výkonu českej ekonomiky a po zohľadnení odlišných úrovní cien tento rozdiel dokonca stiahnuť len na 6 percent.
.riziko demografie
Na prvý pohľad sa zdá, že Slovensku nič nestojí v ceste, aby v najbližích rokoch v ukazovateli HDP na obyvateľa pokorilo Česko. Veď pred pár rokmi ukázalo chrbát Maďarsku a tento rok predstihne ďalšie dve krajiny EÚ (Portugalsko a Grécko). Za posledných sedem rokov bolo Slovensko až päťkrát v top trojke najrýchlejšie rastúcich ekonomík celej EÚ, tak prečo nie?
Dôvod je schovaný v demografii. Slovensku v posledných dvoch dekádach výrazne nahrávala demografia. Zatiaľ čo v oboch ekonomikách celková populácia vzrástla približne rovnako, výrazné rozdiely nastali v jej štruktúre. Slovensku narástol počet ľudí v produktívnom veku až o 11 percent, zatiaľ čo v Česku len o 4 percentá. V tomto období Slovensko malo k dispozícii oveľa viac celkovej pracovnej sily, ktorá aj v patričnej miere prispievala k dosiahnutiu vyššieho HDP. Celková výška populácie voči Českej republike však zostala takmer nezmenená, čo prispelo k zlepšeniu pomeru HDP na obyvateľa.
V najbližších dvadsiatich rokoch sa však karta obráti. Demografia bude hrať mierne proti rastu a viac v neprospech Slovenska než Česka, keďže proces starnutia populácie a nižšej pôrodnosti odštartoval v Česku už o niečo skôr. Podľa odhadov Európskej komisie v nasledujúcich dvadsiatich rokoch na Slovensku klesne počet ľudí v produktívnom veku až o 7 percent, zatiaľ čo v Česku o 4 percentá. Počet ľudí, ktorí by sa aktívne mohli podieľať na tvorbe slovenského HDP, teda klesne. Ak sa do úvahy zoberú aj kvalitatívne faktory a síce, že vyššia pôrodnosť je na Slovensku dosahovaná v okresoch s vyššou nezamestnanosťou, tak bez riešenia štrukturálnych dôvodov vyššej nezamestnanosti v týchto regiónoch (najmä slabá mobilita, prípadne nesúlad v kvalifikáciách) môže byť negatívny vplyv na zamestnanosť, a teda aj tvorbu HDP, ešte citeľnejší.
Demografia so sebou nesie aj otázku prerozdeľovania a výšky daní. Podľa odhadov Európskej komisie v najbližších 20 rokoch vzrastie na Slovensku počet ľudí v postproduktívnom veku (nad 65 rokov) o 53 percent na viac než jeden milión. V prípade Česka bude tento nárast miernejší (27 percent). V oboch krajinách, vzhľadom na vysoké záväzky štátneho priebežného dôchodkového systému, budú tieto demografické zmeny predstavovať enormnú záťaž pre verejné financie. Dodatočné náklady oproti súčasnému stavu a riziká ďalšieho zvyšovania daní sa javia pre Slovensko vyššie než v prípade Česka. A vyššie dane slovenskému rastu nepochybne pristrihnú krídla.
.riziko dlhu
Rýchly rast slovenskej ekonomiky v predkrízovom období bol, podobne ako v ostatných krajinách strednej a východnej Európy, stimulovaný prílevom zahraničného kapitálu. Ten pomáhal financovať investície súkromného sektora a v neskoršom období aj verejný dlh. Problémy, ktoré nastali v periférii eurozóny, však poukazujú na to, že ekonomický model, kde rast je dosiahnutý na vrub zahraničného dlhu, je veľmi vratký. Z tohto pohľadu sa česká ekonomika javí z dlhodobého pohľadu ako menej zraniteľná, keďže čistý zahraničný dlh Českej republiky je prakticky nulový, zatiaľ čo Slovensko, ktoré bolo viac stimulované rastom zahraničného dlhu, si nesie na svojom chrbáte čistý zahraničný dlh v objeme 15 miliárd eur. Aj keď dlh nie je enormne vysoký, predsa len môže v budúcnosti obmedzovať Slovensko v ďaľšom požičiavaní si.
Práce, ktoré sa zaoberajú ekonomickým rastom, často poukazujú na to, že rýchle napredovanie v konvergencii sa síce dá dosiahnuť vďaka nižším nákladom práce a silného prílevu kapitálu, ale na trvalo vyšší rast to nestačí. Nárast automobilovej produkcie je silnou „success story“ Slovenska, ale ťažko očakávať že každých desať rokov sa nám výroba späťnásobí. Na trvalo vyšší rast je potrebné mať dostatočnú mieru domácich úspor a sústrediť sa na zlepšenie kvalitatívnych faktorov v ekonomike. A tam je na tom Česká republika opäť oveľa lepšie.
V rebríčku konkurencieschopnosti, ktoré publikuje Svetové ekonomické fórum a hodnotí v ňom 140 ekonomík sveta, Česko dosahuje 39. miesto, zatiaľ čo Slovensku patrí až 71. priečka. Slovensko zaostáva oproti Čechom v rozhodujúcich oblastiach, ktoré sa považujú za dôležité na dosiahnutie udržateľného rastu – kvalita inštitúcií, kvalita vzdelania, miera inovácii a sofistikovanosti výroby ako aj technologická pripravenosť. Aj keď výdavky na vedu a výskum sú v oboch krajinách hlboko pod priemerom OECD, tak tie slovenské nedosahujú ani tretinu českých.
Hoci sa zdá, že Českú republiku máme na dosah, zotrieť niekoľkopercentný rozdiel v HDP na obyvateľa bude veľmi ťažké. Zmeny v demografii, ktoré budú pre slovenskú ekonomiku novým fenoménom, neumožňujú automaticky extrapolovať silnú konvergenciu z minulosti aj do nasledujúcich rokov. Ak Slovensko bude chcieť Českú republiku dobehnúť a nielen si k nej privyskočiť tak, že si rast kúpi na dlh, bude musieť zotrieť hendikepy. A tie sú pomerne rozsiahle.
Autor je ekonómom Erste Group Bank pre strednú a východnú Európu a podpredsedom Klubu ekonomických analytikov.
.riziko demografie
Na prvý pohľad sa zdá, že Slovensku nič nestojí v ceste, aby v najbližích rokoch v ukazovateli HDP na obyvateľa pokorilo Česko. Veď pred pár rokmi ukázalo chrbát Maďarsku a tento rok predstihne ďalšie dve krajiny EÚ (Portugalsko a Grécko). Za posledných sedem rokov bolo Slovensko až päťkrát v top trojke najrýchlejšie rastúcich ekonomík celej EÚ, tak prečo nie?
Dôvod je schovaný v demografii. Slovensku v posledných dvoch dekádach výrazne nahrávala demografia. Zatiaľ čo v oboch ekonomikách celková populácia vzrástla približne rovnako, výrazné rozdiely nastali v jej štruktúre. Slovensku narástol počet ľudí v produktívnom veku až o 11 percent, zatiaľ čo v Česku len o 4 percentá. V tomto období Slovensko malo k dispozícii oveľa viac celkovej pracovnej sily, ktorá aj v patričnej miere prispievala k dosiahnutiu vyššieho HDP. Celková výška populácie voči Českej republike však zostala takmer nezmenená, čo prispelo k zlepšeniu pomeru HDP na obyvateľa.
V najbližších dvadsiatich rokoch sa však karta obráti. Demografia bude hrať mierne proti rastu a viac v neprospech Slovenska než Česka, keďže proces starnutia populácie a nižšej pôrodnosti odštartoval v Česku už o niečo skôr. Podľa odhadov Európskej komisie v nasledujúcich dvadsiatich rokoch na Slovensku klesne počet ľudí v produktívnom veku až o 7 percent, zatiaľ čo v Česku o 4 percentá. Počet ľudí, ktorí by sa aktívne mohli podieľať na tvorbe slovenského HDP, teda klesne. Ak sa do úvahy zoberú aj kvalitatívne faktory a síce, že vyššia pôrodnosť je na Slovensku dosahovaná v okresoch s vyššou nezamestnanosťou, tak bez riešenia štrukturálnych dôvodov vyššej nezamestnanosti v týchto regiónoch (najmä slabá mobilita, prípadne nesúlad v kvalifikáciách) môže byť negatívny vplyv na zamestnanosť, a teda aj tvorbu HDP, ešte citeľnejší.
Demografia so sebou nesie aj otázku prerozdeľovania a výšky daní. Podľa odhadov Európskej komisie v najbližších 20 rokoch vzrastie na Slovensku počet ľudí v postproduktívnom veku (nad 65 rokov) o 53 percent na viac než jeden milión. V prípade Česka bude tento nárast miernejší (27 percent). V oboch krajinách, vzhľadom na vysoké záväzky štátneho priebežného dôchodkového systému, budú tieto demografické zmeny predstavovať enormnú záťaž pre verejné financie. Dodatočné náklady oproti súčasnému stavu a riziká ďalšieho zvyšovania daní sa javia pre Slovensko vyššie než v prípade Česka. A vyššie dane slovenskému rastu nepochybne pristrihnú krídla.
.riziko dlhu
Rýchly rast slovenskej ekonomiky v predkrízovom období bol, podobne ako v ostatných krajinách strednej a východnej Európy, stimulovaný prílevom zahraničného kapitálu. Ten pomáhal financovať investície súkromného sektora a v neskoršom období aj verejný dlh. Problémy, ktoré nastali v periférii eurozóny, však poukazujú na to, že ekonomický model, kde rast je dosiahnutý na vrub zahraničného dlhu, je veľmi vratký. Z tohto pohľadu sa česká ekonomika javí z dlhodobého pohľadu ako menej zraniteľná, keďže čistý zahraničný dlh Českej republiky je prakticky nulový, zatiaľ čo Slovensko, ktoré bolo viac stimulované rastom zahraničného dlhu, si nesie na svojom chrbáte čistý zahraničný dlh v objeme 15 miliárd eur. Aj keď dlh nie je enormne vysoký, predsa len môže v budúcnosti obmedzovať Slovensko v ďaľšom požičiavaní si.
Práce, ktoré sa zaoberajú ekonomickým rastom, často poukazujú na to, že rýchle napredovanie v konvergencii sa síce dá dosiahnuť vďaka nižším nákladom práce a silného prílevu kapitálu, ale na trvalo vyšší rast to nestačí. Nárast automobilovej produkcie je silnou „success story“ Slovenska, ale ťažko očakávať že každých desať rokov sa nám výroba späťnásobí. Na trvalo vyšší rast je potrebné mať dostatočnú mieru domácich úspor a sústrediť sa na zlepšenie kvalitatívnych faktorov v ekonomike. A tam je na tom Česká republika opäť oveľa lepšie.
V rebríčku konkurencieschopnosti, ktoré publikuje Svetové ekonomické fórum a hodnotí v ňom 140 ekonomík sveta, Česko dosahuje 39. miesto, zatiaľ čo Slovensku patrí až 71. priečka. Slovensko zaostáva oproti Čechom v rozhodujúcich oblastiach, ktoré sa považujú za dôležité na dosiahnutie udržateľného rastu – kvalita inštitúcií, kvalita vzdelania, miera inovácii a sofistikovanosti výroby ako aj technologická pripravenosť. Aj keď výdavky na vedu a výskum sú v oboch krajinách hlboko pod priemerom OECD, tak tie slovenské nedosahujú ani tretinu českých.
Hoci sa zdá, že Českú republiku máme na dosah, zotrieť niekoľkopercentný rozdiel v HDP na obyvateľa bude veľmi ťažké. Zmeny v demografii, ktoré budú pre slovenskú ekonomiku novým fenoménom, neumožňujú automaticky extrapolovať silnú konvergenciu z minulosti aj do nasledujúcich rokov. Ak Slovensko bude chcieť Českú republiku dobehnúť a nielen si k nej privyskočiť tak, že si rast kúpi na dlh, bude musieť zotrieť hendikepy. A tie sú pomerne rozsiahle.
Autor je ekonómom Erste Group Bank pre strednú a východnú Európu a podpredsedom Klubu ekonomických analytikov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.