Miesto v jednom zo štvorhviezdičkových hotelov pri Andělovi bolo dôstojné, zostava chlebíčkov, fľaše vína (rakúskeho, ako inak) solídna, káva slušná, hostesky a pracovníčky českej PR agentúry, ktorá to usporiadala, tiež. Novinárov bolo tak veľa, že ich toľko v Česku v nejakých viditeľných médiách rozhodne nie je, ale rozhodne to vyzeralo dobre. Dobre vyzeral aj Igor Rattaj, spolumajiteľ Tatranskej spoločnosti a jeden z kľúčových ľudí celej J&T: opálený, vyšportovaný, ako má správny vysmiaty milionár byť.
Medzi publikom bolo zopár podivných postavičiek, ako sa malo o chvíľu ukázať, boli to „celebrity“. Tie nám „tupcom“, ktorí nečítame Blesk, nedívame sa na Novu ani na Markízu, boli predstavené hneď na začiatku spoločne s Rattajom a inžinierom Bohušom Hlavatým, predsedom predstavenstva TMR.
Začiatok tlačovky sa však pánom z Tatier ani trochu nevydaril. Na plátne za pódiom sa začal naraz zjavovať zrejme z youtube stiahnutý kúsok veksláckeho filmu Bony a klid, kde na hromade sa vyvaľujúci Roman Skamene máva partii ďalších vekslákov a chváli sa, že si ten sneh dal priviesť až z Krkonôš. Márne som premýšľal, čo nám tým usporiadatelia tlačovky chceli dať najavo. Že sú tiež banda vekslákov?
Možno to však bola len zámienka, ako uviesť prítomné celebrity, medzi ktorými bola popri tom „najmenšom“ českom hercovi aj česká speváčka Marta Jandová, ktorej meno som už začul, ale na žiadnu jej pesničku si nespomínam. A potom akási slovenská speváčka, ktorú som nepoznal ani podľa mena. K premietanej ukážke z filmu sa však hodili obidve, to bola pravda.
Našťastie si potom vzal mikrofón inžinier Hlavatý, ktorý vyzeral ako schopný profík, a porozprával, čo všetko TMR vo Vysokých a Nízkych Tatrách vytvorili. Za takmer päť miliárd korún toho nie je málo a aspoň na obrázkoch to vyzerá dobre. Počty štvorhviezdičkových hotelov, nových lanoviek, veľký tropický bazén v Tatralandii, kilometre zasnežovaných zjazdoviek, to všetko vytváralo dojem, že heslo „necestujte do Álp, máte tu Tatry,“ má niečo do seba.
Rattaj síce takým kompetentným dojmom nepôsobil, no ožil vo chvíli, keď som sa ho spýtal, či usporiadanie spoločných zimných olympijských hier na oboch stranách Tatier na Slovensku aj v Poľsku možno brať vážne. „Teraz vidím šance tak päťdesiat na päťdesiat,“ uviedol Rattaj s tým, že keď do toho idú Poliaci, nadobudlo to reálne obrysy. „Sme dnes na úrovni stredného lyžiarskeho strediska v Alpách, dodal. Inžinier Hlavatý ako lákadlo pre Čechov a Poliakov uviedol, že sa na Slovensku dohovoria a že je tu Tatralandia – čo je naozaj termál v rozsahu, aký Rakúsko nemá.
Lenže Tatry podľa J&T majú jeden veľký problém – stoja toľko ako Alpy, no Rakúsko to stále ešte nie je. Iste, mnohé sa zlepšilo, no človek si dosť rozmyslí, či dá štyri a pol tisíc (178 eur) za šesťdenný skipas a za celotýždennú rodinnú dovolenku v Tatrách nejakých 1 500, 2 000 eur. Jednoducho, také Tatry v podaní TMR „nie sú pre chudobných“, a kto to nepochopil, môže si pustiť Bony a klid.
Mňa ako Čecha, ktorý bol zvyknutý kúpiť si týždeň jarných prázdnin so synom v českých horách za nejakých desaťtisíc korún, trochu desí, že sa J&T uchytilo aj v krkonošskom Špindlerovom Mlyne. Teda na mieste, kde sú najlepšie české zjazdovky a kam sa už zbieha česká podnikateľsko-politická smotánka. Už to tam nie je pre chudobných, ale ešte nie pre bohatých.
No asi je všetko len dočasné. Hoci Rattaj na tlačovke básnil o tom, ako chcú mať v Špindli hlavne rodiny s deťmi, prvé, čo tam TMR urobili, bolo, že zdvihli ceny šesťdennej permanentky na 3 450 korún. Teda tej, ktorú potrebujete, keď idete s deťmi na hory na jarné prázdniny. Bez toho, aby J T v Špindli čo i len slamku krížom preložili.
Nuž, asi ani Krkonoše už nebudú hory pre chudobných. Vitajte vo svete zvanom Bony a klid.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.
Medzi publikom bolo zopár podivných postavičiek, ako sa malo o chvíľu ukázať, boli to „celebrity“. Tie nám „tupcom“, ktorí nečítame Blesk, nedívame sa na Novu ani na Markízu, boli predstavené hneď na začiatku spoločne s Rattajom a inžinierom Bohušom Hlavatým, predsedom predstavenstva TMR.
Začiatok tlačovky sa však pánom z Tatier ani trochu nevydaril. Na plátne za pódiom sa začal naraz zjavovať zrejme z youtube stiahnutý kúsok veksláckeho filmu Bony a klid, kde na hromade sa vyvaľujúci Roman Skamene máva partii ďalších vekslákov a chváli sa, že si ten sneh dal priviesť až z Krkonôš. Márne som premýšľal, čo nám tým usporiadatelia tlačovky chceli dať najavo. Že sú tiež banda vekslákov?
Možno to však bola len zámienka, ako uviesť prítomné celebrity, medzi ktorými bola popri tom „najmenšom“ českom hercovi aj česká speváčka Marta Jandová, ktorej meno som už začul, ale na žiadnu jej pesničku si nespomínam. A potom akási slovenská speváčka, ktorú som nepoznal ani podľa mena. K premietanej ukážke z filmu sa však hodili obidve, to bola pravda.
Našťastie si potom vzal mikrofón inžinier Hlavatý, ktorý vyzeral ako schopný profík, a porozprával, čo všetko TMR vo Vysokých a Nízkych Tatrách vytvorili. Za takmer päť miliárd korún toho nie je málo a aspoň na obrázkoch to vyzerá dobre. Počty štvorhviezdičkových hotelov, nových lanoviek, veľký tropický bazén v Tatralandii, kilometre zasnežovaných zjazdoviek, to všetko vytváralo dojem, že heslo „necestujte do Álp, máte tu Tatry,“ má niečo do seba.
Rattaj síce takým kompetentným dojmom nepôsobil, no ožil vo chvíli, keď som sa ho spýtal, či usporiadanie spoločných zimných olympijských hier na oboch stranách Tatier na Slovensku aj v Poľsku možno brať vážne. „Teraz vidím šance tak päťdesiat na päťdesiat,“ uviedol Rattaj s tým, že keď do toho idú Poliaci, nadobudlo to reálne obrysy. „Sme dnes na úrovni stredného lyžiarskeho strediska v Alpách, dodal. Inžinier Hlavatý ako lákadlo pre Čechov a Poliakov uviedol, že sa na Slovensku dohovoria a že je tu Tatralandia – čo je naozaj termál v rozsahu, aký Rakúsko nemá.
Lenže Tatry podľa J&T majú jeden veľký problém – stoja toľko ako Alpy, no Rakúsko to stále ešte nie je. Iste, mnohé sa zlepšilo, no človek si dosť rozmyslí, či dá štyri a pol tisíc (178 eur) za šesťdenný skipas a za celotýždennú rodinnú dovolenku v Tatrách nejakých 1 500, 2 000 eur. Jednoducho, také Tatry v podaní TMR „nie sú pre chudobných“, a kto to nepochopil, môže si pustiť Bony a klid.
Mňa ako Čecha, ktorý bol zvyknutý kúpiť si týždeň jarných prázdnin so synom v českých horách za nejakých desaťtisíc korún, trochu desí, že sa J&T uchytilo aj v krkonošskom Špindlerovom Mlyne. Teda na mieste, kde sú najlepšie české zjazdovky a kam sa už zbieha česká podnikateľsko-politická smotánka. Už to tam nie je pre chudobných, ale ešte nie pre bohatých.
No asi je všetko len dočasné. Hoci Rattaj na tlačovke básnil o tom, ako chcú mať v Špindli hlavne rodiny s deťmi, prvé, čo tam TMR urobili, bolo, že zdvihli ceny šesťdennej permanentky na 3 450 korún. Teda tej, ktorú potrebujete, keď idete s deťmi na hory na jarné prázdniny. Bez toho, aby J T v Špindli čo i len slamku krížom preložili.
Nuž, asi ani Krkonoše už nebudú hory pre chudobných. Vitajte vo svete zvanom Bony a klid.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.