V mužstve je, samozrejme, ešte čo zlepšovať, ale veľa chýb sme už odstránili, na veľa vecí sme si zvykli a získali sme neoceniteľné skúsenosti – najmä tí chalani, ktorí nikdy nehrali takúto kvalitnú súťaž. Všetci sa celkom dobre, a najmä celkom rýchlo dokázali prispôsobiť nárokom, aké táto súťaž kladie.
Jednou z noviniek, na ktorú si hráči museli zvyknúť, je fungovanie Skalice ako farmárskeho klubu Slovana. Pre slovenských hráčov a vlastne aj fanúšikov je prechod hráčov z klubu do farmárskeho klubu a späť v priebehu sezóny niečo nové. Treba si na to vedieť zvyknúť a nebrať preradenie na farmu ako niečo negatívne, ale brať to takto – to nie je úplne samozrejmé. A aj toto je jedna z vecí, ktoré chalani zatiaľ zvládajú úplne dobre. Nemám pocit, že by sa pre to niekto urazil, skôr sa mi zdá, že to funguje presne tak, ako to fungovať má, že to hráčov motivuje na lepšie výkony, či už v jednom mužstve, alebo v druhom. Hráči vidia, že to nie je len jednosmerná cesta, že keď idú dole, tak to neznamená, že je to natrvalo. Napríklad Martin Bakoš išiel hrať do Skalice, hral dobre, dával góly, a o chvíľu bol späť v Slovane. To je ten správny prístup. Situácia sa mení rýchlo, u niekoho prídu zranenia, u iného začne kolísať výkonnosť, a keďže pán Čada neváha robiť zmeny, tak ak aj niekto ide na farmu, rýchlo môže byť naspäť.
Mužstvo teda dobre zvláda množstvo nových situácií, a preto si myslím, že máme veľa dôvodov na optimizmus smerom do druhej polovice dlhodobej časti. To ale vôbec neznamená, že nemôžeme mať aj problémy. Mnohé z nich sú len také latentné problémy, ale keď sa prejavia, môžu nám narobiť starosti. Jedným z takých spiacich problémov môžu byť obrancovia. S príchodom Ľuba Višňovského a Andreja Sekeru sa obranná hra Slovana veľmi výrazne zlepšila, ale keby sa začala hrať NHL a oni dvaja by odišli, tak to môžeme rovnako výrazne pocítiť ako zhoršenie. Ďalšia vec je, že zatiaľ sa nám darí, čiže sme ešte neprešli hernou krízou, ktorá sa skoro žiadnemu mužstvu v dlhej sérii nevyhne. Ale to znamená, že jeden ťažký krst ohňom sme ešte neabsolvovali a veľa bude závisieť od toho, ako to zvládneme, keď to príde. Aj keď, najlepšie by bolo, keby sa nám to vyhlo. Stáva sa to síce len zriedka, ale stáva sa aj to.
Keďže sme už hrali so všetkými súpermi, máme aj jasnejšiu predstavu o ich sile. Tým, že v KHL nie je platový strop, tak rozdiely medzi mužstvami sú väčšie ako v NHL, ale naozaj vyčnieva len asi štyri až päť mužstiev, ktoré majú nakúpenú kvalitu, a je to na nich vidieť. Ale tých ďalších približne dvadsať mužstiev je veľmi vyrovnaných, tam každý môže kedykoľvek poraziť každého. Takže ak budeme pokračovať tak ako doteraz, tak sa nám druhá polovica súťaže môže vydariť rovnako ako tá prvá.
Jednou z noviniek, na ktorú si hráči museli zvyknúť, je fungovanie Skalice ako farmárskeho klubu Slovana. Pre slovenských hráčov a vlastne aj fanúšikov je prechod hráčov z klubu do farmárskeho klubu a späť v priebehu sezóny niečo nové. Treba si na to vedieť zvyknúť a nebrať preradenie na farmu ako niečo negatívne, ale brať to takto – to nie je úplne samozrejmé. A aj toto je jedna z vecí, ktoré chalani zatiaľ zvládajú úplne dobre. Nemám pocit, že by sa pre to niekto urazil, skôr sa mi zdá, že to funguje presne tak, ako to fungovať má, že to hráčov motivuje na lepšie výkony, či už v jednom mužstve, alebo v druhom. Hráči vidia, že to nie je len jednosmerná cesta, že keď idú dole, tak to neznamená, že je to natrvalo. Napríklad Martin Bakoš išiel hrať do Skalice, hral dobre, dával góly, a o chvíľu bol späť v Slovane. To je ten správny prístup. Situácia sa mení rýchlo, u niekoho prídu zranenia, u iného začne kolísať výkonnosť, a keďže pán Čada neváha robiť zmeny, tak ak aj niekto ide na farmu, rýchlo môže byť naspäť.
Mužstvo teda dobre zvláda množstvo nových situácií, a preto si myslím, že máme veľa dôvodov na optimizmus smerom do druhej polovice dlhodobej časti. To ale vôbec neznamená, že nemôžeme mať aj problémy. Mnohé z nich sú len také latentné problémy, ale keď sa prejavia, môžu nám narobiť starosti. Jedným z takých spiacich problémov môžu byť obrancovia. S príchodom Ľuba Višňovského a Andreja Sekeru sa obranná hra Slovana veľmi výrazne zlepšila, ale keby sa začala hrať NHL a oni dvaja by odišli, tak to môžeme rovnako výrazne pocítiť ako zhoršenie. Ďalšia vec je, že zatiaľ sa nám darí, čiže sme ešte neprešli hernou krízou, ktorá sa skoro žiadnemu mužstvu v dlhej sérii nevyhne. Ale to znamená, že jeden ťažký krst ohňom sme ešte neabsolvovali a veľa bude závisieť od toho, ako to zvládneme, keď to príde. Aj keď, najlepšie by bolo, keby sa nám to vyhlo. Stáva sa to síce len zriedka, ale stáva sa aj to.
Keďže sme už hrali so všetkými súpermi, máme aj jasnejšiu predstavu o ich sile. Tým, že v KHL nie je platový strop, tak rozdiely medzi mužstvami sú väčšie ako v NHL, ale naozaj vyčnieva len asi štyri až päť mužstiev, ktoré majú nakúpenú kvalitu, a je to na nich vidieť. Ale tých ďalších približne dvadsať mužstiev je veľmi vyrovnaných, tam každý môže kedykoľvek poraziť každého. Takže ak budeme pokračovať tak ako doteraz, tak sa nám druhá polovica súťaže môže vydariť rovnako ako tá prvá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.