Ten úvod, to je Martin Mojžiš, ako ho poznám. Preto neprezradím, odkiaľ je ten názov knižky. Prečítajte si úvod (a potom aj celú knižku). Poteší.
S vedeckými novinármi sa dnes akoby roztrhlo vrece. Je to in. V dobrých kníhkupectvách vo svete mávajú policu označenú ako Science. Ale nie všetko sú to pozoruhodné knihy, mnohým autorom akoby čosi chýbalo. Charizma. Martin charizmu má. Neviem celkom, ako to definovať, ale že ju má, som si istý. Martin je „pán učiteľ“, to viem veľmi dávno. To, ako vedie rubriku „veda“ v .týždni, ukazuje, že je majstrom aj písaného slova, čo nie je celkom to isté, hoci k tomuto druhu novinárčiny je učiteľstvo nevyhnutným predpokladom: slovná bravúra sama osebe nestačí.
Knižka má podtitul „veda z časopisu .týždeň“. Obsahuje 10 päťčlánkových sérií, ktoré Martinovi vyšli v rubrike veda. Záber je tematicky široký, od „ako hlboko v mori sa nachádza život“ až po „prečo vŕzga sneh“. V prvom priblížení je to poučná knižka, celkom rád by som ju videl aj v elektronickej forme pre malé čítačky e-kníh, aby bolo poučovanie sa pohodlné cestou do práce v autobuse.
Ale prvé priblíženie netriafa celkom do čierneho. Lebo nemôže byť naozaj dôležité, aby celý národ vedel odpovedať, prečo vŕzga sneh. Martinova knižka poučí, ale naozaj ide o niečo viac. Ide o dve dôležité veci: o moment úžasu a o potrebu klásť otázky (to je voľný citát z knižky). Oboje predstavuje v našom národe nedostatkový tovar, teda, pokiaľ ide o poznanie či porozumenie. Zážitok úžasu, vyvolaný gólom v hokeji, je u nás bežnou vecou, zážitok úžasu typu „Aha, pochopil som, aké je to krásne!“ je, obávam sa, zriedkavý.
Martin má zvláštny dar, rozumie tomu, čo to znamená rozumieť. Nevysvetľujte niekomu abstraktne, čo je to dobrá socha, pošlite ho do Florencie. Nevysvetľujte niekomu, čo to znamená „rozumieť“. Dajte mu prečítať Martinovu knižku. Potreba klásť otázky je to isté ako potreba rozumieť. A načo ten úžas? Emocionálny zážitok funguje ako zosilňovač. Ale aj to treba pestovať, samo to nemusí prísť.
Feynman kdesi napísal, že národy sa líšia mierou, s akou si vážia vzdelanosť či poznanie. Možno sa niekoho dotknem, ale naša domáca miera sa mi nezdá veľmi vysoká. Môže v tom nejako pomôcť Martinova knižka? Je to beznádejná sizyfovská ambícia? Aj keď riskujem, že skĺznem do patetickosti, tlačia sa mi na myseľ Rúfusove verše: „Bývali takí drotári. Krošničku na chrbát a do krošničky knihu... Chodili drotovať svoj národ puknutý.“ Beznádejné drotárstvo. Ale, kto vie.
Martin ma trochu prekvapil. Vybral svoje pätice tak, ako chronologicky vychádzali. Nevyberal „čerešničky na torte“. Dedukujem z toho, že ráta, že bude aj ďalšia kniha či ďalšie knihy „do drotárskej krošničky“. Už sa teším. Ale urobil jednu výnimku. Mimo poradia zvolil ako poslednú päticu články akoby o forenznej vede, ale fakticky o kauze Cervanová. Predpokladám, že sa chcel poistiť, aby táto pätica vyšla aj v knižnej forme, i keby to už s ďalšími knižkami dajako nevyšlo. Tá posledná pätica znamená trochu iný čitateľský zážitok. Nejako nástojčivo núti sformulovať si stanovisko, také či onaké. Aj to je Martin Mojžiš.
Autor je fyzik.
Martin Mojžiš: Jeden výdych koňa, W-PRESS, 2012.
S vedeckými novinármi sa dnes akoby roztrhlo vrece. Je to in. V dobrých kníhkupectvách vo svete mávajú policu označenú ako Science. Ale nie všetko sú to pozoruhodné knihy, mnohým autorom akoby čosi chýbalo. Charizma. Martin charizmu má. Neviem celkom, ako to definovať, ale že ju má, som si istý. Martin je „pán učiteľ“, to viem veľmi dávno. To, ako vedie rubriku „veda“ v .týždni, ukazuje, že je majstrom aj písaného slova, čo nie je celkom to isté, hoci k tomuto druhu novinárčiny je učiteľstvo nevyhnutným predpokladom: slovná bravúra sama osebe nestačí.
Knižka má podtitul „veda z časopisu .týždeň“. Obsahuje 10 päťčlánkových sérií, ktoré Martinovi vyšli v rubrike veda. Záber je tematicky široký, od „ako hlboko v mori sa nachádza život“ až po „prečo vŕzga sneh“. V prvom priblížení je to poučná knižka, celkom rád by som ju videl aj v elektronickej forme pre malé čítačky e-kníh, aby bolo poučovanie sa pohodlné cestou do práce v autobuse.
Ale prvé priblíženie netriafa celkom do čierneho. Lebo nemôže byť naozaj dôležité, aby celý národ vedel odpovedať, prečo vŕzga sneh. Martinova knižka poučí, ale naozaj ide o niečo viac. Ide o dve dôležité veci: o moment úžasu a o potrebu klásť otázky (to je voľný citát z knižky). Oboje predstavuje v našom národe nedostatkový tovar, teda, pokiaľ ide o poznanie či porozumenie. Zážitok úžasu, vyvolaný gólom v hokeji, je u nás bežnou vecou, zážitok úžasu typu „Aha, pochopil som, aké je to krásne!“ je, obávam sa, zriedkavý.
Martin má zvláštny dar, rozumie tomu, čo to znamená rozumieť. Nevysvetľujte niekomu abstraktne, čo je to dobrá socha, pošlite ho do Florencie. Nevysvetľujte niekomu, čo to znamená „rozumieť“. Dajte mu prečítať Martinovu knižku. Potreba klásť otázky je to isté ako potreba rozumieť. A načo ten úžas? Emocionálny zážitok funguje ako zosilňovač. Ale aj to treba pestovať, samo to nemusí prísť.
Feynman kdesi napísal, že národy sa líšia mierou, s akou si vážia vzdelanosť či poznanie. Možno sa niekoho dotknem, ale naša domáca miera sa mi nezdá veľmi vysoká. Môže v tom nejako pomôcť Martinova knižka? Je to beznádejná sizyfovská ambícia? Aj keď riskujem, že skĺznem do patetickosti, tlačia sa mi na myseľ Rúfusove verše: „Bývali takí drotári. Krošničku na chrbát a do krošničky knihu... Chodili drotovať svoj národ puknutý.“ Beznádejné drotárstvo. Ale, kto vie.
Martin ma trochu prekvapil. Vybral svoje pätice tak, ako chronologicky vychádzali. Nevyberal „čerešničky na torte“. Dedukujem z toho, že ráta, že bude aj ďalšia kniha či ďalšie knihy „do drotárskej krošničky“. Už sa teším. Ale urobil jednu výnimku. Mimo poradia zvolil ako poslednú päticu články akoby o forenznej vede, ale fakticky o kauze Cervanová. Predpokladám, že sa chcel poistiť, aby táto pätica vyšla aj v knižnej forme, i keby to už s ďalšími knižkami dajako nevyšlo. Tá posledná pätica znamená trochu iný čitateľský zážitok. Nejako nástojčivo núti sformulovať si stanovisko, také či onaké. Aj to je Martin Mojžiš.
Autor je fyzik.
Martin Mojžiš: Jeden výdych koňa, W-PRESS, 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.