Päť hviezdičiek Lucie Chuťkovej

Od mojich počiatočných samostatných prieskumov hudobných svetov a „objavovaní“ hudobných vzorov ma to akosi nikdy netiahlo k džezu. Bol to pre mňa žáner, ku ktorému som síce mala rešpekt, no nenašla som si k nemu cestu. Jednoducho ma absolútne nebrali tie siahodlhé sóla technicky „namakaných“ hudobníkov, striedajúcich sa pekne po sebe rad radom (to bola moja vtedajšia predstava o džeze). No zároveň ma to aj trochu dráždilo a nešlo mi do hlavy, keď mi niektorí moji dobrí kamaráti a hudobníci vychvaľovali do neba takéto „skvosty“. Prelomový bol pre mňa koncert kapely skladateľa, trubkára a speváka Abrama Wilsona (Jazzové dni 2005), ktorý urobil jasný prierez v mojej averzii voči tomuto žánru.
Kapela spustila naplno dravý moderný akustický džez mixnutý s hip-hopom, rhythm&bluesom a reggae. Na koncerte odzneli skladby prevažne z jeho debutového albumu Jazz Warrior (2004). Rovnaký názov nesie aj titulná skladba, s prierazným hiphopovým rytmom a dosť netradičným rozvrhnutím. Viacero piesní z albumu je nápadito členených a majú prekvapivý priebeh. Nikdy to však s prílišnou konštrukciou nepreháňa a neprekračuje hranicu plynulosti kompaktnej skladby. Celkový zvuk akustických nástrojov kapely (trúbka, alt a tenor saxofón, klavír, kontrabas, bicie) znie miestami veľmi progresívne.
Páči sa mi, že využíva rôzne rytmy a tempá a hladko ich strieda, často aj počas samotnej skladby, ako napríklad v Take it Forward. Tanečný Groove tvorí základ, do ktorého sa zrazu primieša atmosférou kontrastná pomalá pasáž. Alebo úvodná Pedal Herlin, ktorej koncertná verzia ma úplne dostala. Hoci je Abram považovaný v prvom rade za trubkára, je aj skvelým spevákom a na albume spieva takmer polovicu piesní. Cover verzia skladby Golden Lady (Stevie Wonder) patrí medzi moje najobľúbenejšie.
Abram Wilson mi v tom čase odhalil nové obzory a jeho Jazz Warrior zbúral tie múriky, ktoré mi bránili vo rozhľade.     

Lucia Chuťková je členom bratislavskej skupiny Hvozd.