Spomínate si na Lambadu alebo na Macarenu? Obe odrhovačky majú svojho nasledovníka. Volá sa Gangnam Style a jej autorom je juhokórejský raper menom Psy. Pred pol rokom ho poznali len domáci fanúšikovia, no teraz je najväčšou globálnou hviezdou. Jeho hit Gangnam Style minulý víkend pokoril rekord v počte videní klipov na YouTube. V stredu 26. novembra sa počítadlo pozastavilo na 826 miliónoch pozretí a pomaly, ale isto mieri k miliarde.
Keby na prvom mieste trónil Justin Bieber alebo Lady Gaga, dávalo by to zmysel, pretože obe mená sú obrovské pop-idoly súčasnosti. Ale prečo je na vrchole zavalitý kórejský raper, ktorý vykráda to najhoršie zo svetového popu? Odpoveď je jednoduchá. Celý svet tancuje na jeho Gangnam Style. Ale čo je to Gangnam Style? Predstavte si Kórejca v strednom veku ako v ústach prežúva nezrozumiteľný text v rodnom jazyku do obyčajnej techno hudby, ktorý zakončí slovami: Gangnam Style! Do minulého roka vydal tento 34-ročný Kórejec päť albumov, s ktorými mal úspech na lokálnej scéne, až kým si nespomenul na štvrť z predmestia Soulu. Gangnam je miesto, kde bývajú veľmi bohatí ľudia a celebrity. Podľa rapera je táto pesnička paródiou na všetkých Juhokórejčanov, ktorí chcú vyzerať ako bohatí ľudia papalášskej časti mesta, ale v skutočnosti na to jednoducho nemajú. Začiatkom leta sa song vyšvihol na prvé miesto v kórejskej hitparáde a potom, čo ho tvorcovia zavesili na sociálne siete, sa šíri svetom ako morová nákaza.
Kľúčom úspechu je samotný tanec, ktorý sa nesie celým klipom. Spevák a herci sa pohybujú na scéne spôsobom, akoby napodobňovali jazdu na koni a k tomu pridávajú rôzne prvky, ktoré poznáme hlavne z amerického rodea. Finta je v tom, že podobne ako Macarenu to môžu tancovať všetci, Aj tí, ktorí to myslia aspoň napoly vážne a aj tí, ktorí si z toho robia vtipy. Vďaka klipu a jeho nasledujúcim paródiám sa tanec rozšíril do všetkých možných kútov sveta. Môžete ho vidieť na Madonninom koncerte, na cenách MTV alebo dokonca aj na pôde OSN. Hovorí o ňom britský premiér David Cameron (ten istý, čo nedávno tvrdil, že The Smiths sú jeho najobľúbenejšia kapela) alebo Barack Obama, ktorý vyhlásil, že ho po víťazstve zatancuje svojej žene Michelle, čo len svedčí o tom, že Gangnam Style je dnes taký rozšírený, že ho politici používajú na to, aby sa zapáčili davom. Dokonca ho tancujú aj politickí aktivisti. Čínsky umelec Ai Wei Wei zavesil na YouTube svoju verziu, v ktorej tancuje so železnými putami v rukách. Samozrejme, v jeho krajine klip ihneď zakázali. Krátko na to spravili britskí aktivisti na jeho podporu podobný klip, pričom OSN vydala krátke komuniké, že Gangnam Style je piesňou slobody. Našťastie sa krátko nato ozvali britskí a americkí novinári, ktorí len skonštatovali, že ju môžeme maximálne považovať za „šibnutú“ pieseň, ak nie rovno za nevkusnú.
Médiá špekulujú o tom, že Psy by mohol byť prvou veľkou ázijskou hviezdou, ktorá by sa mohla presadiť na americkom trhu. Psy nedávno podpísal zmluvu s americkým producentským tímom, ktorý stojí za úspechom tínedžerského idola Justina Biebera.
Triezvejšie hlasy však poukazujú skôr na fakt, že Psy bude skôr „one hit wonder“, čiže autorom jediného hitu. Sledovanosť klipu ustavične rastie, každým dňom pribudne 8 až 10 miliónov kliknutí, čo však nesvedčí o jeho kvalite, ale skôr ukazuje silu nových médií, vďaka ktorým sa v dnešnom globálnom svete môže presadiť aj neznámy kórejský raper. Okrem toho v popmusic platí z času na času pravidlo, že každá doba vyplaví do popredia nejakú bizarnosť. Psy reprezentuje hudobný štýl K-pop (Korean pop) Je to akýsi mix europopu, hip-hopu, r&b a tanečnej „tuc-tuc“ hudby na spôsob srbského turbofolku. Ázijčania to všetko spájajú dohromady a vytvárajú si vlastnú mutáciu popmusic. Prípad Gangnam Style ukazuje, že táto hudba má šancu aj v západnom svete, aj keď tí, ktorí majú radi hudbu alebo im nie je ľahostajné, čo hrajú rádiá, trpia. Sveťo Korbeľ zo Slobodnej Európy nedávno zavesil na Facebooku status: „Furt sa všade píše o PSY a Gangnam Style. Tak ma premohla zvedavosť, reku si to pozriem, nech spoznám to, čo hýbe svetom. A pred piatimi minútami som tak učinil. Som v kultúrnom šoku. Ešte je toho veľa, čo som v živote nevidel (napríklad Justin Bieber), ale po tomto zážitku už nebudem experimentovať so svojou psychikou a vzdám sa poznania.“
Keby na prvom mieste trónil Justin Bieber alebo Lady Gaga, dávalo by to zmysel, pretože obe mená sú obrovské pop-idoly súčasnosti. Ale prečo je na vrchole zavalitý kórejský raper, ktorý vykráda to najhoršie zo svetového popu? Odpoveď je jednoduchá. Celý svet tancuje na jeho Gangnam Style. Ale čo je to Gangnam Style? Predstavte si Kórejca v strednom veku ako v ústach prežúva nezrozumiteľný text v rodnom jazyku do obyčajnej techno hudby, ktorý zakončí slovami: Gangnam Style! Do minulého roka vydal tento 34-ročný Kórejec päť albumov, s ktorými mal úspech na lokálnej scéne, až kým si nespomenul na štvrť z predmestia Soulu. Gangnam je miesto, kde bývajú veľmi bohatí ľudia a celebrity. Podľa rapera je táto pesnička paródiou na všetkých Juhokórejčanov, ktorí chcú vyzerať ako bohatí ľudia papalášskej časti mesta, ale v skutočnosti na to jednoducho nemajú. Začiatkom leta sa song vyšvihol na prvé miesto v kórejskej hitparáde a potom, čo ho tvorcovia zavesili na sociálne siete, sa šíri svetom ako morová nákaza.
Kľúčom úspechu je samotný tanec, ktorý sa nesie celým klipom. Spevák a herci sa pohybujú na scéne spôsobom, akoby napodobňovali jazdu na koni a k tomu pridávajú rôzne prvky, ktoré poznáme hlavne z amerického rodea. Finta je v tom, že podobne ako Macarenu to môžu tancovať všetci, Aj tí, ktorí to myslia aspoň napoly vážne a aj tí, ktorí si z toho robia vtipy. Vďaka klipu a jeho nasledujúcim paródiám sa tanec rozšíril do všetkých možných kútov sveta. Môžete ho vidieť na Madonninom koncerte, na cenách MTV alebo dokonca aj na pôde OSN. Hovorí o ňom britský premiér David Cameron (ten istý, čo nedávno tvrdil, že The Smiths sú jeho najobľúbenejšia kapela) alebo Barack Obama, ktorý vyhlásil, že ho po víťazstve zatancuje svojej žene Michelle, čo len svedčí o tom, že Gangnam Style je dnes taký rozšírený, že ho politici používajú na to, aby sa zapáčili davom. Dokonca ho tancujú aj politickí aktivisti. Čínsky umelec Ai Wei Wei zavesil na YouTube svoju verziu, v ktorej tancuje so železnými putami v rukách. Samozrejme, v jeho krajine klip ihneď zakázali. Krátko na to spravili britskí aktivisti na jeho podporu podobný klip, pričom OSN vydala krátke komuniké, že Gangnam Style je piesňou slobody. Našťastie sa krátko nato ozvali britskí a americkí novinári, ktorí len skonštatovali, že ju môžeme maximálne považovať za „šibnutú“ pieseň, ak nie rovno za nevkusnú.
Médiá špekulujú o tom, že Psy by mohol byť prvou veľkou ázijskou hviezdou, ktorá by sa mohla presadiť na americkom trhu. Psy nedávno podpísal zmluvu s americkým producentským tímom, ktorý stojí za úspechom tínedžerského idola Justina Biebera.
Triezvejšie hlasy však poukazujú skôr na fakt, že Psy bude skôr „one hit wonder“, čiže autorom jediného hitu. Sledovanosť klipu ustavične rastie, každým dňom pribudne 8 až 10 miliónov kliknutí, čo však nesvedčí o jeho kvalite, ale skôr ukazuje silu nových médií, vďaka ktorým sa v dnešnom globálnom svete môže presadiť aj neznámy kórejský raper. Okrem toho v popmusic platí z času na času pravidlo, že každá doba vyplaví do popredia nejakú bizarnosť. Psy reprezentuje hudobný štýl K-pop (Korean pop) Je to akýsi mix europopu, hip-hopu, r&b a tanečnej „tuc-tuc“ hudby na spôsob srbského turbofolku. Ázijčania to všetko spájajú dohromady a vytvárajú si vlastnú mutáciu popmusic. Prípad Gangnam Style ukazuje, že táto hudba má šancu aj v západnom svete, aj keď tí, ktorí majú radi hudbu alebo im nie je ľahostajné, čo hrajú rádiá, trpia. Sveťo Korbeľ zo Slobodnej Európy nedávno zavesil na Facebooku status: „Furt sa všade píše o PSY a Gangnam Style. Tak ma premohla zvedavosť, reku si to pozriem, nech spoznám to, čo hýbe svetom. A pred piatimi minútami som tak učinil. Som v kultúrnom šoku. Ešte je toho veľa, čo som v živote nevidel (napríklad Justin Bieber), ale po tomto zážitku už nebudem experimentovať so svojou psychikou a vzdám sa poznania.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.