A ak sa raz zmocní vašej duše, už vás nepustí von. Je drahý, neľútostný a lakomý. Stane sa z vás politický zombie, ktorý sa naučí opakovať stále tie isté frázy, až napokon zostanete bez akéhokoľvek obsahu a napokon aj bez vôle predstierať čokoľvek okrem túžby vydržať to do dôchodku alebo sa upratať niekam do tepla.
.slabé strany, silní majitelia
Mohlo by sa zdať, že problémom je prílišná moc politických strán. Kiežby, tie sa aspoň dajú od koryta vyhodiť. Ale v skutočnosti trpia skôr vlastnou slabosťou, inštitucionálnou aj ideovou. Navonok síce nad občanmi dominujú stranícke centrály, nad nimi samými však ešte stoja faktickí vlastníci Slovenskej republiky; sponzori, mecenáši, klienti, akokoľvek si ich nazvete, skrátka ľudia, pre ktorých je politika tou najvýnosnejšou a najbezpečnejšou investíciou. Tu dostanú hotel za štátne, tam stimul z daní, vyberaných od ľudí, ktorí chodia do ozajstnej roboty, hentam veľká „malá domov“ cez tender alebo aj bez neho, vždy sa im to oplatí.
Súhrnným výsledkom týchto faktorov, v spojení s takmer nepretržitou sériou zlyhaní štátu ako poctivého a kompetentného správcu spoločných vecí, je možno najvyššia miera občianskej dezilúzie a apatie, akú sme tu v ére novej republiky mali. Nielenže viac ako štyria ľudia z desiatich už systému neveria dosť na to, aby chodili voliť, ale ešte aj mnohí z tých, ktorí sa z pocitu povinnosti napokon k voľbe prinútia, zisťujú, že sa necítia zastúpení vôbec nikým. Vláda sa vzdialila svojmu ľudu, minimálne tej jeho časti, ktorá na vládu ešte kladie nejaké nároky. A nestalo sa to dnes ani včera, deje sa to už dlho a neprestajne.
Chceme dosiahnuť dve veci naraz: posilniť na úkor politických strán a ich „obchodných partnerov“ priamo občanov a tým posilniť aj väzbu medzi občanmi a ich volenými zástupcami, ale zároveň sa vyhnúť obrovským skresleniam, ktoré prináša systém, kde víťaz berie všetko, nielen to, čo mu patrí. Dá sa to.
Sčasti inšpirovaní systémom, ktorý vypracoval politológ Masarykovej univerzity v Brne Peter Spáč a sčasti vychádzajúc z našich vlastných úvah, ponúkame túto kombináciu: (1) 1 + 8 obvodov, (2) absolútna váha preferenčného hlasu, (3) volebná kaucia podľa počtu kandidátov, (4) finančná spoluúčasť členov politických strán, (5) prísne obmedzenie účelov, na ktoré je možné použiť štátne príspevky pre politické strany, (6) možnosť občanov skrátiť volebné obdobie parlamentu v referende, a (7) konštruktívne vyslovenie nedôvery.
.otvorenosť, spravodlivosť, zodpovednosť
Niektoré z navrhovaných opatrení obstoja samy osebe, iné, naopak, dávajú zmysel len vo vzájomnej kombinácii, ako nástroje rovnováhy. Snažili sme sa o rovnováhu troch princípov: otvorenosti politického systému, spravodlivej a efektívnej volebnej súťaže, a zodpovednosti predstaviteľov štátu za výkon zverenej moci.
Zmena financovania politických strán a plná váha voličských hlasov podporujú otvorenosť systému a môžu do parlamentu priviesť viac novej generácie. Kompenzujeme riziko istej nestability, ktorá tým vzniká, podmienkou konštruktívneho vyslovenia nedôvery čiže možnosťou vysloviť vláde nedôveru len pri súčasnom vzniku novej parlamentnej väčšiny. Predčasných volieb tak bude menej, nie viac.
Model jedného obvodu pre účely celkového delenia mandátov a ôsmich obvodov pre účely ich regionálnej distribúcie a preferenčného hlasovania posilní reprezentatívnosť systému vo vzťahu k skutočnej vôli občanov. To isté platí o možnosti občanov odňať poslancom zastupiteľské poverenie v referende, pri ktorom však pre všetky politické strany platí zákaz akejkoľvek účasti na jeho príprave. To je posledná poistka pre národ, nie nástroj politického boja strán.
Ambíciou je dosiahnuť stav, v ktorom sa štátna moc Slovenskej republiky vráti jej občanom v rozsahu a spôsobom, ktorý nositeľom zastupiteľského mandátu umožní poctivé a kompetentné poskytovanie verejnej služby v prospech tých, ktorých majú naozaj zastupovať.
Autor je poslanec NR SR.
.slabé strany, silní majitelia
Mohlo by sa zdať, že problémom je prílišná moc politických strán. Kiežby, tie sa aspoň dajú od koryta vyhodiť. Ale v skutočnosti trpia skôr vlastnou slabosťou, inštitucionálnou aj ideovou. Navonok síce nad občanmi dominujú stranícke centrály, nad nimi samými však ešte stoja faktickí vlastníci Slovenskej republiky; sponzori, mecenáši, klienti, akokoľvek si ich nazvete, skrátka ľudia, pre ktorých je politika tou najvýnosnejšou a najbezpečnejšou investíciou. Tu dostanú hotel za štátne, tam stimul z daní, vyberaných od ľudí, ktorí chodia do ozajstnej roboty, hentam veľká „malá domov“ cez tender alebo aj bez neho, vždy sa im to oplatí.
Súhrnným výsledkom týchto faktorov, v spojení s takmer nepretržitou sériou zlyhaní štátu ako poctivého a kompetentného správcu spoločných vecí, je možno najvyššia miera občianskej dezilúzie a apatie, akú sme tu v ére novej republiky mali. Nielenže viac ako štyria ľudia z desiatich už systému neveria dosť na to, aby chodili voliť, ale ešte aj mnohí z tých, ktorí sa z pocitu povinnosti napokon k voľbe prinútia, zisťujú, že sa necítia zastúpení vôbec nikým. Vláda sa vzdialila svojmu ľudu, minimálne tej jeho časti, ktorá na vládu ešte kladie nejaké nároky. A nestalo sa to dnes ani včera, deje sa to už dlho a neprestajne.
Chceme dosiahnuť dve veci naraz: posilniť na úkor politických strán a ich „obchodných partnerov“ priamo občanov a tým posilniť aj väzbu medzi občanmi a ich volenými zástupcami, ale zároveň sa vyhnúť obrovským skresleniam, ktoré prináša systém, kde víťaz berie všetko, nielen to, čo mu patrí. Dá sa to.
Sčasti inšpirovaní systémom, ktorý vypracoval politológ Masarykovej univerzity v Brne Peter Spáč a sčasti vychádzajúc z našich vlastných úvah, ponúkame túto kombináciu: (1) 1 + 8 obvodov, (2) absolútna váha preferenčného hlasu, (3) volebná kaucia podľa počtu kandidátov, (4) finančná spoluúčasť členov politických strán, (5) prísne obmedzenie účelov, na ktoré je možné použiť štátne príspevky pre politické strany, (6) možnosť občanov skrátiť volebné obdobie parlamentu v referende, a (7) konštruktívne vyslovenie nedôvery.
.otvorenosť, spravodlivosť, zodpovednosť
Niektoré z navrhovaných opatrení obstoja samy osebe, iné, naopak, dávajú zmysel len vo vzájomnej kombinácii, ako nástroje rovnováhy. Snažili sme sa o rovnováhu troch princípov: otvorenosti politického systému, spravodlivej a efektívnej volebnej súťaže, a zodpovednosti predstaviteľov štátu za výkon zverenej moci.
Zmena financovania politických strán a plná váha voličských hlasov podporujú otvorenosť systému a môžu do parlamentu priviesť viac novej generácie. Kompenzujeme riziko istej nestability, ktorá tým vzniká, podmienkou konštruktívneho vyslovenia nedôvery čiže možnosťou vysloviť vláde nedôveru len pri súčasnom vzniku novej parlamentnej väčšiny. Predčasných volieb tak bude menej, nie viac.
Model jedného obvodu pre účely celkového delenia mandátov a ôsmich obvodov pre účely ich regionálnej distribúcie a preferenčného hlasovania posilní reprezentatívnosť systému vo vzťahu k skutočnej vôli občanov. To isté platí o možnosti občanov odňať poslancom zastupiteľské poverenie v referende, pri ktorom však pre všetky politické strany platí zákaz akejkoľvek účasti na jeho príprave. To je posledná poistka pre národ, nie nástroj politického boja strán.
Ambíciou je dosiahnuť stav, v ktorom sa štátna moc Slovenskej republiky vráti jej občanom v rozsahu a spôsobom, ktorý nositeľom zastupiteľského mandátu umožní poctivé a kompetentné poskytovanie verejnej služby v prospech tých, ktorých majú naozaj zastupovať.
Autor je poslanec NR SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.