Niet sporu, že hlavou vlády je predseda.. Avšak v súčasnej sú rezorty, ktoré sa dajú označiť ako vyložene „premiérske“. V tom zmysle, že ich politiku a priority fakticky určujú ideologické panely v hlave Roberta Fica.
Kým napríklad ministerstvo výstavby pod vedením nominanta SNS si dovolí odrezať županov Smeru od významnej časti eurofondov a napríklad Maďarič má v kultúre voľnú ruku, tak naopak sociálne veci, zdravotníctvo, hospodárstvo sú rezorty, kde strategické zadania vychádzajú priamo z hlavy premiéra. O takom Valentovičovi si môžeme myslieť najhoršie veci, ale zákaz zisku by nevymyslel a nešiel za ním cez mŕtvoly, nebyť príkazu, že musí predložiť niečo, čo poisťovniam škodí. To je čistý Fico. Presne rovnakého pôvodu je „protimonopolné“ ťaženie Jahnátka, fascinácia energiami či Tomanovej devastácia druhého piliera dôchodkov.
Dlho bolo sporné, do ktorej sorty patrí Ľubomír Vážny. Minister dopravy Ficovi síce nikdy veľmi neodporoval (presne naopak: „Človek mieni, premiér mení“ je už klasika), ale skôr, než sa prispôsobil, mal snahu robiť rozhodnutia samostatne a inak. Napr. Cargo, rušenie neefektívnych vlakov, letisko. Autonómne rozmýšľanie Vážny naznačoval aj pri výstavbe diaľnic.
Ale práve tu sa definitívne ukázalo, že ak je rezort kľúčový pre ukojenie ideologickej či budovateľskej mánie premiéra, tak i minister snažiaci sa o svojprávnosť je len figúra. Návrh dokončenia D1 do roku 2010 plus „južný ťah“ cez projekty tzv. privátno-verejného partnerstva bude vôbec najväčšou štátnou investíciou, odkedy Slovensko existuje. Pričom všetky trochu autoritatívne analýzy hovoria, že veľmi hazardnou. Jednak čo sa týka reality termínov a jednak odhadovaného dosahu na verejné financie, teda splácanie v horizonte desaťročí. O rizikách číhajúcich na slobodu, teda drakonickom sprísnení vyvlastňovacieho zákonodarstva (kvôli termínom!!), nevraviac. Podobný zámer s PPP diaľnicami mala už Dzurindova vláda – schválila 30 kilometrov výstavby. Ficova 170.
Dokonale príznačné je, že megaprojekt ohlásil premiér na brífingu k prvému výročiu vlády. Bez náznaku konzultácie s Jánom Počiatkom, hoci v každej normálnej vláde by sa začínalo práve u neho. Nedokázalo preto prekvapiť, že analýzu MF, ktorá odporučila asi o tretinu menšie podujatie, vláda zmietla zo stola, čo sa všade interpretovalo ako víťazstvo Vážneho nad Počiatkom. To je smiešne – rozhodol Fico. Nebránili mu v tom ani ďalšie dve analýzy, ktoré si objednalo ministerstvo dopravy, a ktoré tento typ výstavby neodporučili vôbec.
Oblúk sa uzaviera. O Počiatkovi išla doteraz zvesť, že síce veľké slovo do politiky Smeru (žiadne) nemá, ale vzhľadom na posvätnú kravu eura je to ten člen vlády, ktorému Fico rezort neriadi, respektíve diriguje najmenej, A nemôže teda ani diktovať astronomické výdavky, ktoré považuje MF za hazardné. PPP príbeh teraz ukazuje prah, po ktorý siaha vplyv Počiatka – 1.január 2009. Skutočnosť, že Eurostat diaľničnú spoločnosť údajne nezahrnie do deficitov 2007 a 2008, nič nemení na tom, že tieto dlhy budú dlhmi slovenského daňového poplatníka a do verejných financií patria, nech je metodika akákoľvek.
Ľahkosť a lacná motivácia (voľby 2010), s ktorými Fico odstavil Počiatka, sú dobrým argumentom do debaty o plnení maastrichtských kritérií, v ktorej EK i ECB práve špekulujú o tom, či hodnotiť len slovenské čísla dneška, alebo aj udržateľnosť parametrov. Spôsob, akým Fico vôbec nevzal Počiatka do úvahy v PPP debate, je zatiaľ najdrsnejším príznakom toho, čo môže čakať verejné financie po 1.januári 2009. S eurom či bez.
.peter Schutz
Kým napríklad ministerstvo výstavby pod vedením nominanta SNS si dovolí odrezať županov Smeru od významnej časti eurofondov a napríklad Maďarič má v kultúre voľnú ruku, tak naopak sociálne veci, zdravotníctvo, hospodárstvo sú rezorty, kde strategické zadania vychádzajú priamo z hlavy premiéra. O takom Valentovičovi si môžeme myslieť najhoršie veci, ale zákaz zisku by nevymyslel a nešiel za ním cez mŕtvoly, nebyť príkazu, že musí predložiť niečo, čo poisťovniam škodí. To je čistý Fico. Presne rovnakého pôvodu je „protimonopolné“ ťaženie Jahnátka, fascinácia energiami či Tomanovej devastácia druhého piliera dôchodkov.
Dlho bolo sporné, do ktorej sorty patrí Ľubomír Vážny. Minister dopravy Ficovi síce nikdy veľmi neodporoval (presne naopak: „Človek mieni, premiér mení“ je už klasika), ale skôr, než sa prispôsobil, mal snahu robiť rozhodnutia samostatne a inak. Napr. Cargo, rušenie neefektívnych vlakov, letisko. Autonómne rozmýšľanie Vážny naznačoval aj pri výstavbe diaľnic.
Ale práve tu sa definitívne ukázalo, že ak je rezort kľúčový pre ukojenie ideologickej či budovateľskej mánie premiéra, tak i minister snažiaci sa o svojprávnosť je len figúra. Návrh dokončenia D1 do roku 2010 plus „južný ťah“ cez projekty tzv. privátno-verejného partnerstva bude vôbec najväčšou štátnou investíciou, odkedy Slovensko existuje. Pričom všetky trochu autoritatívne analýzy hovoria, že veľmi hazardnou. Jednak čo sa týka reality termínov a jednak odhadovaného dosahu na verejné financie, teda splácanie v horizonte desaťročí. O rizikách číhajúcich na slobodu, teda drakonickom sprísnení vyvlastňovacieho zákonodarstva (kvôli termínom!!), nevraviac. Podobný zámer s PPP diaľnicami mala už Dzurindova vláda – schválila 30 kilometrov výstavby. Ficova 170.
Dokonale príznačné je, že megaprojekt ohlásil premiér na brífingu k prvému výročiu vlády. Bez náznaku konzultácie s Jánom Počiatkom, hoci v každej normálnej vláde by sa začínalo práve u neho. Nedokázalo preto prekvapiť, že analýzu MF, ktorá odporučila asi o tretinu menšie podujatie, vláda zmietla zo stola, čo sa všade interpretovalo ako víťazstvo Vážneho nad Počiatkom. To je smiešne – rozhodol Fico. Nebránili mu v tom ani ďalšie dve analýzy, ktoré si objednalo ministerstvo dopravy, a ktoré tento typ výstavby neodporučili vôbec.
Oblúk sa uzaviera. O Počiatkovi išla doteraz zvesť, že síce veľké slovo do politiky Smeru (žiadne) nemá, ale vzhľadom na posvätnú kravu eura je to ten člen vlády, ktorému Fico rezort neriadi, respektíve diriguje najmenej, A nemôže teda ani diktovať astronomické výdavky, ktoré považuje MF za hazardné. PPP príbeh teraz ukazuje prah, po ktorý siaha vplyv Počiatka – 1.január 2009. Skutočnosť, že Eurostat diaľničnú spoločnosť údajne nezahrnie do deficitov 2007 a 2008, nič nemení na tom, že tieto dlhy budú dlhmi slovenského daňového poplatníka a do verejných financií patria, nech je metodika akákoľvek.
Ľahkosť a lacná motivácia (voľby 2010), s ktorými Fico odstavil Počiatka, sú dobrým argumentom do debaty o plnení maastrichtských kritérií, v ktorej EK i ECB práve špekulujú o tom, či hodnotiť len slovenské čísla dneška, alebo aj udržateľnosť parametrov. Spôsob, akým Fico vôbec nevzal Počiatka do úvahy v PPP debate, je zatiaľ najdrsnejším príznakom toho, čo môže čakať verejné financie po 1.januári 2009. S eurom či bez.
.peter Schutz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.