Obaja diskutujúci majstri dospeli k názoru, že kniha je vynález jednoduchý, dovedený k dokonalosti, ktorý nám poskytne poznanie aj potešenie, a to dokonca aj vtedy, keď nastane civilizačný blackout a naše šikovné mašinky budú bez „šťavy“. Obaja autori, systematickí budovatelia vlastných knižníc, nás navyše poučia, že v knižnici vôbec nemusia byť len knihy, ktoré sme čítali alebo budeme čítať. „Sú tam aj knihy, ktoré môžeme čítať. Alebo ktoré by sme si mohli prečítať. Aj keď to nikdy neurobíme,“ hovorí Carriere.
.iné kníhkupectvá
Knižky sa síce od čias Guttenberga príliš nemenia, mení sa však spôsob, ako sa k nim dostaneme. „Myslím, že keby nám niekto pred desiatimi rokmi povedal, že na Slovensku budú také kníhkupectvá, aké teraz máme, mali by sme ho za blázna,“ tvrdí Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart. Nakupovanie kníh by dnes malo byť zážitkom. Vôňa kávy, príjemná hudba, stretnutie s priateľmi, pravidelné čítačky a besedy musia byť samozrejmosťou pri veľkých kníhkupectvách. „Menšie kníhkupectvo v meste zas musí uspokojiť svojich verných zákazníkov. A dobré kníhkupectvo v menšom meste sa skôr alebo neskôr musí stať komunitným centrom kultúry a umenia,“ tvrdí Juraj Heger. Ak zážitok nepotrebujeme, ak chceme iba zakúpiť knihu, túto službu efektívnejšie zvládnu dobré internetové kníhkupectvá.
Aj šéf Artfora Vladimír Michal vidí jasný trend: kníhkupectvá sa menia na multimediálne miesta stretávania ľudí. „To je dobre,“ tvrdí a s miernou skepsou dodá, že výrazná prevaha kníh pre zábavu, rozptýlenie a voľný čas potláča úlohu kníhkupcov ako „podsúvačov“ nových, nepoznaných kníh.
Žiaľ, nevieme presne doložiť číslami, či predaj kníh u nás stúpa, alebo klesá. „Neexistuje relevantná štatistika,“ upozorňuje Juraj Heger. Vieme aspoň, aké knihy sú u čitateľov obľúbené. Rebríčky, ktoré tvoria veľké kníhkupecké siete, stále ukazujú na obľubu oddychovej, lifestylovej (najmä „diétovej“) a ženskej literatúry. Pomaly odoznieva vlna upírskych príbehov. „Momentálne letia severské krimi a najnovšie aj ľahká erotika,“ tvrdí Vladimír Michal.
Napriek novým vydavateľským možnostiam u nás stále dominujú klasické knihy. Trh s audioknihami podľa Michala ani poriadne neexistoval a o chvíľu bude len v spomienkach pamätníkov. „Audioknihy sú na všetkých malých trhoch problém,“ dopĺňa Juraj Heger.
Elektronické knihy sú zas iba na štartovacej čiare. „No verím, že povel na štart príde čoskoro,“ myslí si Vladimír Michal. Rast predaja e-kníh sa pozdáva aj Jurajovi Hegerovi, hoci u nás má naňho veľký vplyv blízkosť s českým trhom: „V tomto roku ešte ich podiel na celkovom trhu nedosiahne jedno percento.“
Pri rozmýšľaní, či kúpime papierovú knihu, alebo elektronickú, treba zvažovať, na čo kniha slúži. Umberto Eco pripomína obrovský pocitový rozdiel medzi tým, či listujete v novej knihe, ktorá ešte vonia tlačou, alebo držíte v ruke USB kľúč. A nie je celkom nepodstatné, „či nájdete v pivnici knihu spred mnohých rokov, v ktorej ste si podčiarkovali a robili poznámky na okraji, a vyvolá to vo vás dávne pocity, alebo či ten istý text čítate v dvanásťbodovom Times New Roman na obrazovke počítača.“
Je ťažké radiť ľuďom, čo by si mali prečítať a ešte ťažšie je poradiť, čo by mali darovať. Napriek veľkému riziku sa redakcia .týždňa rozhodla spoločnými silami vybrať niekoľko nových kníh, ktoré považuje za zaujímavé či hodné pozornosti.
.najprv beletria
Keďže cenu Anasoft Litera získal tohto roku Balla za knižku V mene otca, ten, kto ju nestihol prečítať vlani, má šancu na reparát. V redakcii .týždňa máme na autora, označovaného občas ako „slovenský Kafka“, rozdielne názory. Takže jednoznačné odporučenie dať nemôžeme, ale nechceme ani odrádzať od čítania tohto kritikmi oceňovaného autora. Bez váhania však môžeme odporučiť klasika Ernsta Hemingwaya, ktorému v českom vydaní vyšla aj posledná kniha Nebezpečné léto. Milovníci Hemingwaya určite ocenia text, ktorý vznikol krátko pred autorovou samovraždou a naznačil, čo starnúci Hemingway prežíval v posledných mesiacoch života.
Na knižnom trhu sa tohto roku objavila druhá kniha Lucie Piussi Život je krátky. Osem poviedok speváčky a textárky Živých kvetov je napísaných živým – zbytočnými literárnymi konštruktmi nezaťaženým – jazykom. Poviedky sú plné hnevu a vzdoru, sú to texty rockersky priame, neuhýbajúce pred nepríjemnou realitou. Ak románom Láska je sliepka z roku 2011 ukázala Lucia Piussi, že písať vie, tak zbierkou poviedok Život je krátky vstúpila do literatúry.
A ešte jedna pozoruhodná žena. Ľudmila Ulická žije v Rusku a Slovart tohto roku vydal jej román Zelený stan. Hovorí o živote troch kamarátov v poststalinskom sovietskom Rusku. Chlapci, teda v tom čase už dospelí muži, sa stanú súčasťou neoficiálnej moskovskej kultúry, ich životy sa dotýkajú, prekrývajú a rozchádzajú. V ich príbehoch vidíme, ako sovietsky komunizmus drvil ľudí a testoval silu ich charakterov.
Jeden z najobľúbenejších izraelských spisovateľov súčasnosti je Etgar Keret: a Artforum tohto roku vydalo jeho krátke príbehy pod názvom Zrazu klope ktosi na dvere. Keretovi nie je nič cudzejšie, než snaha napchať do krátkeho textu všetko, čo vie o človeku a o svete. V tých poviedkach je toho len toľko, koľko znesú. Niektoré sú úplne realistické – v tých spoznávate bežný život v krajine, kde ak „chcete niečo dosiahnuť, treba si to presadiť násilím". Iné sú zvláštnym spôsobom rozprávkové, magické. Vo všetkých je však humor. Väčšinou čierny.
Britský autor Norman Lebrecht nie je čitateľom .týždňa neznámy. Vyšiel u nás napríklad jeho text o smrti Gustava Mahlera alebo provokujúca úvaha o tom, prečo práve filharmonici potrebujú v čase krízy veľkolepú pomoc štátu. Lebrecht je však najmä spisovateľ a jeho román Pieseň mien v Británii ocenili prestížnou cenou Whitbread. Je to napínavý príbeh priateľstva dvoch židovských chlapcov, neskôr mužov. Jeden je geniálne nadaný hudobník, pôvodom poľský Žid, ktorý šťastne unikne holokaustu, druhý je syn majiteľa hudobného vydavateľstva. V románe sa prepletá svet hudby s politikou, vojnový Londýn s dneškom, ortodoxný judaizmus s tým liberálnym, mierne pikantné scény s prekvapivým životom židovského geta v súčasnosti.
.populárne a náučné
Poučiť a nenudiť je trend, ktorý priniesli knihy ako Freakonomics alebo knižky Malcolma Gladwella. Týmto smerom sa vydal aj český autor Lukáš Kovanda so svojou knihou: Proč je vzduch zadarmo a panenství drahé. Autor rozoberá zaujímavé otázky z každodenného života. Vysvetľuje napríklad, prečo černosi nosia na krku zlaté reťaze, ako menštruačné cykly ovplyvňujú ekonomiku a zaujalo ho aj to, prečo sa panenstvu prikladá vyššia hodnota ako panictvu. Ak máte dieťa v puberte, táto kniha má vďaka množstvu tém pod „úrovňou opaska“ potenciál nadchnúť ho pre ekonómiu.
V českom preklade sa môžeme dostať ku knižke Chyby se staly (ale ne mou vinou), ktorej autormi sú sociálni psychológovia Carol Tavrisová a Elliot Aronson. Pokúšajú sa nám objasniť, prečo tak ťažko priznávame svoje chyby a je celkom jedno, či ide o zlý výber topánok v obchode, alebo odsúdenie nevinného človeka na doživotie, ale na druhej strane sme schopní priznať sa k vražde, ktorú sme nespáchali. Vysvetľujú, prečo sme schopní odhaliť cudzie chyby, ale nikdy nie vlastné, ako funguje mechanizmus sebaospravedlňovania a ako nám tento mechanizmus na jednej strane pomáha žiť s tými chybami a nezblázniť sa, a na druhej strane spôsobuje strašné škody v rodinných vzťahoch aj vo verejnom živote.
.história
Časopis .týždeň sa v tomto roku viackrát venoval zaujímavému úkazu, ktorý sa udial na našom knižnom trhu. Slovart vydal rukopis Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského a asi nikomu nenapadlo, že knižka, ktorá v čase svojho vzniku nemohla vyjsť, sa takmer po 250 rokoch stala čímsi ako bestsellerom. Slovart robil už dve dotlače. Každému záujemcovi, ktorého odrádza 736 strán čítania, treba pripomenúť, že nie všetky knižky treba hneď celé prečítať. Niektoré stačí mať poruke v knižnici, občas po nich siahnuť a užiť si pár stránok vtipného aj vzrušujúceho čítania.
Pre slovenského intelektuála by mala byť povinným čítaním kniha Tibora Pichlera: Etnos a Polis (Zo slovenského a uhorského politického myslenia). Riaditeľ Filozofického ústavu SAV patrí u nás medzi najväčších znalcov slovenského politického myslenia. Jeho kniha určite nepatrí do kategórie ľahkého čítania, ale tí, ktorých zaujíma slovenská otázka, vyrovnávanie sa s Tatarkovým slobodným občianstvom či Mináčovým zbojníčením, si prídu na svoje.
Rusko je stále krajina, ktorá nás fascinuje. Lepšie ho teraz môžeme pochopiť aj vďaka prekladu knihy Leva Nikolajeviča Gumiljova Od Rusi k Rusku.
Kniha prestížneho ruského akademika a profesora etnológie na petrohradskej univerzite je originálnym a v našich končinách netradičným pohľadom na ruské dejiny. Nielen svojou faktografickou bohatosťou, ale najmä unikátnou teóriou pasionarity dejín, prostredníctvom ktorej Gumiljov nahliada nielen na ruskú históriu, ale aj na dejiny okolitých národov a štátov. „Sme odlišní, chodíme vlastnými cestami, a tak to bolo v našich dejinách vždycky,“ odpovedá Gumiljov všetkým tým, ktorí už storočia hľadajú odpoveď na to, či je Rusko viac súčasťou Európy, alebo Ázie.
Podobne ako Rusko by nás malo zaujímať aj susedné Maďarsko. Lepšie poznať a pochopiť ho možno po prečítaní knihy Maďari. Víťazstvá a prehry môže byť pomôckou. Jej autorom je Paul Lendvai, v Rakúsku žijúci maďarský novinár a intelektuál, v Maďarsku vnímaný veľmi kontroverzne. Kniha je pokračovaním a doplnením jeho pôvodného diela o Maďaroch, ktoré v nemčine vyšlo už v roku 1999. Nie je to nudný učebnicový text, ale dobre napísaná historická esej, zachytávajúca dejiny našich susedov od príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny až po opakovaný nástup Viktora Orbána k moci.
Tohto roku uplynulo 70 rokov od pražského atentátu na Reinharda Heydricha.
Mladý nemecký historik Robert Gerwarth napísal vôbec prvú biografiu tohto prominentného nacistu, ktorý plánoval celoeurópske vyhladenie židov aj Slovanov, pričom časť svojich plánov stihol sám uskutočniť. Gerwarth pátra, ako sa mohol slušne vychovaný muž zo vzdelanej rodiny postupne premeniť na úplne bezcitného nacistu. Až kým jeho život neukončili Čech Jan Kubiš a Slovák Jozef Gabčík. Kniha vyšla v českom preklade pod názvom Hitlerov kat.
.duchovný svet
Peter Seewald, autor knižných rozhovorov s kardinálom a neskôr pápežom Ratzingerom, je pre kresťanov známym menom. Tentoraz napísal dielo, ktoré by mohlo osloviť aj nekresťanské publikum. Knižka Ježiš Kristus. Biografia je totiž úplne inou knihou, ako o Ježišovi písali jeho predchodcovia. Pre autora, veriaceho katolíka, je samozrejme Ježiš Bohom, aby však dokázal napísať jeho biografiu, skúša sa mu nemecký novinár a spisovateľ priblížiť. Historicky aj osobne. Veľa cestuje, navštívi Izrael aj Rím, vďaka čomu sa kniha občas podobá na pútavý cestopis, ale najmä sa veľa pýta. Zaujme ho rovnako pochybujúce dievča ako dokument kardinálskeho koncília. Z knihy sa vďaka tomu dozvedia veľa tí, čo Boha hľadajú, aj tí, čo ho poznajú.
Teologicky vážnejšia, ale ešte stále čitateľsky zrozumiteľná je kniha popredného francúzskeho intelektuála Rémi Braguea s názvom O Bohu u křesťanů a o jednom nebo dvou dalších. Dôvodom môže byť, že tento znalec stredoveku, kresťanskej, židovskej a arabskej filozofie dostal pred pár týždňami Ratzingerovu cenu, ktorú udeľuje sám pápež. Keďže Boh sa v modernej dobe „odmlčal”, Brague menej skúma samotného Boha, a viac naše predstavy o ňom. Kniha je najmä o „kresťanskom Bohu”, aj keď tento termín autor odmieta ako nezmyselný, rovnako ako o prekvapivých podobnostiach medzi Bohom kresťanov, židov a moslimov. O viere sa z knihy dozviete viac, aj keď samotnú vieru v nej určite nenájdete.
A ešte je tu nová knižka aj u nás známeho českého kňaza a publicistu Tomáša Halíka Chci, abys byl s podnadpisom Křesťanství po náboženství.
„Dospěl jsme k přesvědčení, že Bůh k nám nepřistupuje jako odpověď, nýbrž spíše jako otázka," píše Halík v knihe Ide o záverečnú časť autorovej voľnej trilógie o troch veľkých cnostiach: viere, nádeji a láske.
.non-fiction a súčasnosť
Najočakávanejšia kniha roka. Týmto sloganom promoval vydavateľ knihu Gorila od investigatívneho novinára Toma Nicholsona. Po niekoľkých mesiacoch je zrejmé, že nepreháňal. Kanaďan Nicholson je vnímavým pozorovateľom slovenskej reality a jeho Gorila je verným obrazom doby, ktorá priala vplyvným oligarchom a ich bielym koňom vo vládnych funkciách. Žiaľ, Nicholsonova Gorila nebola pre krajinu žiadnou katarziou, kniha s rovnakým názvom aspoň mnohým otvorila oči. Treba ju mať doma v knižnici, aby sme na goriliu kauzu celkom nezabudli.
Podobný rozruch ako Gorila na Slovensku vyvolala pred dvoma rokmi v Nemecku kniha Thilla Sarrazina Německo pácha samovraždu, ktorá vyšla aj v českom preklade. Pripomeňme, že bývalý centrálny bankár svojou knihou postavil na nohy celé Nemecko, vyjadrovala sa k nej kancelárka Angela Merkelová a Sarrazin bol nútený odstúpiť z postu v Bundesbanke. Sarrazina dokonca časť médií aj politikov obvinili z rasizmu a podnecovania nenávisti. Každý, kto si skutočne prečíta celú knihu, zistí, že tento typ kritiky vypovedá všetko o kritikoch, ale nič o Sarrazinovi. Ten napísal skvelú, provokatívnu analýzu, ktorá upozorňuje na vážne demografické a sociálne problémy, akým čelí nielen Nemecko.
.a ešte niečo špeciálne
Fotografi Jozef Ondzík a Tomáš Leňo sa téme Rusínov venovali vyše tridsať rokov. Takýto dlhotrvajúci dokumentárny projekt je na slovenskej fotografickej scéne výnimkou. Fotografie, ktoré sú v ich knižke Rusíni, dokumentujú napríklad vysídľovanie siedmich rusínskych obcí, ktoré zanikli pre výstavbu vodnej nádrže Starina, ale sú tu aj slávnosti, rituály a každodenné starosti a radosti Rusínov. Kniha je graficky vystavaná prepojením prírodných cyklov s gréckokatolíckym a pravoslávnym cirkevným rokom. Obálka pôsobí nenápadne, preto ju treba pripomenúť do pozornosti všetkým milovníkov dokumentárnej fotografie.
Novinárku Janu Shemesh, ktorá žije v Izraeli a ako reportérka mapuje komplikovaný život v Izraeli, poznajú z reportáží aj naši čitatelia. Nie je len dobrou politickou novinárkou, ale má aj spisovateľský talent. Ten prebudila rakovina, ktorá ju postihla. Najprv si začala písať denník pre malú dcéru, ak by jej už nemohla o svojom živote a utrpení porozprávať sama. Potom začala o rakovine blogovať a písať do novín. A teraz je tu jej kniha Smrť si neškrtne. Veľmi autentická výpoveď človeka v existenciálnej situácii. Netreba sa však obávať depresie, hoci logicky by patrila k téme o rakovine.
Na vianočnom trhu bude aj prvá knižka, ktorá vznikla v našom vydavateľstve. Volá sa Jeden výdych koňa a sú to články, ktoré od vzniku .týždňa publikuje v rubrike Veda redaktor Martin Mojžiš. Má ten vzácny dar písať aj o komplikovaných vedeckých témach spôsobom, že zaujmú aj tých, čo prírodné vedy v škole považovali za triedneho nepriateľa.
Text vznikol v spolupráci s celou redakciou .týždňa.
.iné kníhkupectvá
Knižky sa síce od čias Guttenberga príliš nemenia, mení sa však spôsob, ako sa k nim dostaneme. „Myslím, že keby nám niekto pred desiatimi rokmi povedal, že na Slovensku budú také kníhkupectvá, aké teraz máme, mali by sme ho za blázna,“ tvrdí Juraj Heger, riaditeľ vydavateľstva Slovart. Nakupovanie kníh by dnes malo byť zážitkom. Vôňa kávy, príjemná hudba, stretnutie s priateľmi, pravidelné čítačky a besedy musia byť samozrejmosťou pri veľkých kníhkupectvách. „Menšie kníhkupectvo v meste zas musí uspokojiť svojich verných zákazníkov. A dobré kníhkupectvo v menšom meste sa skôr alebo neskôr musí stať komunitným centrom kultúry a umenia,“ tvrdí Juraj Heger. Ak zážitok nepotrebujeme, ak chceme iba zakúpiť knihu, túto službu efektívnejšie zvládnu dobré internetové kníhkupectvá.
Aj šéf Artfora Vladimír Michal vidí jasný trend: kníhkupectvá sa menia na multimediálne miesta stretávania ľudí. „To je dobre,“ tvrdí a s miernou skepsou dodá, že výrazná prevaha kníh pre zábavu, rozptýlenie a voľný čas potláča úlohu kníhkupcov ako „podsúvačov“ nových, nepoznaných kníh.
Žiaľ, nevieme presne doložiť číslami, či predaj kníh u nás stúpa, alebo klesá. „Neexistuje relevantná štatistika,“ upozorňuje Juraj Heger. Vieme aspoň, aké knihy sú u čitateľov obľúbené. Rebríčky, ktoré tvoria veľké kníhkupecké siete, stále ukazujú na obľubu oddychovej, lifestylovej (najmä „diétovej“) a ženskej literatúry. Pomaly odoznieva vlna upírskych príbehov. „Momentálne letia severské krimi a najnovšie aj ľahká erotika,“ tvrdí Vladimír Michal.
Napriek novým vydavateľským možnostiam u nás stále dominujú klasické knihy. Trh s audioknihami podľa Michala ani poriadne neexistoval a o chvíľu bude len v spomienkach pamätníkov. „Audioknihy sú na všetkých malých trhoch problém,“ dopĺňa Juraj Heger.
Elektronické knihy sú zas iba na štartovacej čiare. „No verím, že povel na štart príde čoskoro,“ myslí si Vladimír Michal. Rast predaja e-kníh sa pozdáva aj Jurajovi Hegerovi, hoci u nás má naňho veľký vplyv blízkosť s českým trhom: „V tomto roku ešte ich podiel na celkovom trhu nedosiahne jedno percento.“
Pri rozmýšľaní, či kúpime papierovú knihu, alebo elektronickú, treba zvažovať, na čo kniha slúži. Umberto Eco pripomína obrovský pocitový rozdiel medzi tým, či listujete v novej knihe, ktorá ešte vonia tlačou, alebo držíte v ruke USB kľúč. A nie je celkom nepodstatné, „či nájdete v pivnici knihu spred mnohých rokov, v ktorej ste si podčiarkovali a robili poznámky na okraji, a vyvolá to vo vás dávne pocity, alebo či ten istý text čítate v dvanásťbodovom Times New Roman na obrazovke počítača.“
Je ťažké radiť ľuďom, čo by si mali prečítať a ešte ťažšie je poradiť, čo by mali darovať. Napriek veľkému riziku sa redakcia .týždňa rozhodla spoločnými silami vybrať niekoľko nových kníh, ktoré považuje za zaujímavé či hodné pozornosti.
.najprv beletria
Keďže cenu Anasoft Litera získal tohto roku Balla za knižku V mene otca, ten, kto ju nestihol prečítať vlani, má šancu na reparát. V redakcii .týždňa máme na autora, označovaného občas ako „slovenský Kafka“, rozdielne názory. Takže jednoznačné odporučenie dať nemôžeme, ale nechceme ani odrádzať od čítania tohto kritikmi oceňovaného autora. Bez váhania však môžeme odporučiť klasika Ernsta Hemingwaya, ktorému v českom vydaní vyšla aj posledná kniha Nebezpečné léto. Milovníci Hemingwaya určite ocenia text, ktorý vznikol krátko pred autorovou samovraždou a naznačil, čo starnúci Hemingway prežíval v posledných mesiacoch života.
Na knižnom trhu sa tohto roku objavila druhá kniha Lucie Piussi Život je krátky. Osem poviedok speváčky a textárky Živých kvetov je napísaných živým – zbytočnými literárnymi konštruktmi nezaťaženým – jazykom. Poviedky sú plné hnevu a vzdoru, sú to texty rockersky priame, neuhýbajúce pred nepríjemnou realitou. Ak románom Láska je sliepka z roku 2011 ukázala Lucia Piussi, že písať vie, tak zbierkou poviedok Život je krátky vstúpila do literatúry.
A ešte jedna pozoruhodná žena. Ľudmila Ulická žije v Rusku a Slovart tohto roku vydal jej román Zelený stan. Hovorí o živote troch kamarátov v poststalinskom sovietskom Rusku. Chlapci, teda v tom čase už dospelí muži, sa stanú súčasťou neoficiálnej moskovskej kultúry, ich životy sa dotýkajú, prekrývajú a rozchádzajú. V ich príbehoch vidíme, ako sovietsky komunizmus drvil ľudí a testoval silu ich charakterov.
Jeden z najobľúbenejších izraelských spisovateľov súčasnosti je Etgar Keret: a Artforum tohto roku vydalo jeho krátke príbehy pod názvom Zrazu klope ktosi na dvere. Keretovi nie je nič cudzejšie, než snaha napchať do krátkeho textu všetko, čo vie o človeku a o svete. V tých poviedkach je toho len toľko, koľko znesú. Niektoré sú úplne realistické – v tých spoznávate bežný život v krajine, kde ak „chcete niečo dosiahnuť, treba si to presadiť násilím". Iné sú zvláštnym spôsobom rozprávkové, magické. Vo všetkých je však humor. Väčšinou čierny.
Britský autor Norman Lebrecht nie je čitateľom .týždňa neznámy. Vyšiel u nás napríklad jeho text o smrti Gustava Mahlera alebo provokujúca úvaha o tom, prečo práve filharmonici potrebujú v čase krízy veľkolepú pomoc štátu. Lebrecht je však najmä spisovateľ a jeho román Pieseň mien v Británii ocenili prestížnou cenou Whitbread. Je to napínavý príbeh priateľstva dvoch židovských chlapcov, neskôr mužov. Jeden je geniálne nadaný hudobník, pôvodom poľský Žid, ktorý šťastne unikne holokaustu, druhý je syn majiteľa hudobného vydavateľstva. V románe sa prepletá svet hudby s politikou, vojnový Londýn s dneškom, ortodoxný judaizmus s tým liberálnym, mierne pikantné scény s prekvapivým životom židovského geta v súčasnosti.
.populárne a náučné
Poučiť a nenudiť je trend, ktorý priniesli knihy ako Freakonomics alebo knižky Malcolma Gladwella. Týmto smerom sa vydal aj český autor Lukáš Kovanda so svojou knihou: Proč je vzduch zadarmo a panenství drahé. Autor rozoberá zaujímavé otázky z každodenného života. Vysvetľuje napríklad, prečo černosi nosia na krku zlaté reťaze, ako menštruačné cykly ovplyvňujú ekonomiku a zaujalo ho aj to, prečo sa panenstvu prikladá vyššia hodnota ako panictvu. Ak máte dieťa v puberte, táto kniha má vďaka množstvu tém pod „úrovňou opaska“ potenciál nadchnúť ho pre ekonómiu.
V českom preklade sa môžeme dostať ku knižke Chyby se staly (ale ne mou vinou), ktorej autormi sú sociálni psychológovia Carol Tavrisová a Elliot Aronson. Pokúšajú sa nám objasniť, prečo tak ťažko priznávame svoje chyby a je celkom jedno, či ide o zlý výber topánok v obchode, alebo odsúdenie nevinného človeka na doživotie, ale na druhej strane sme schopní priznať sa k vražde, ktorú sme nespáchali. Vysvetľujú, prečo sme schopní odhaliť cudzie chyby, ale nikdy nie vlastné, ako funguje mechanizmus sebaospravedlňovania a ako nám tento mechanizmus na jednej strane pomáha žiť s tými chybami a nezblázniť sa, a na druhej strane spôsobuje strašné škody v rodinných vzťahoch aj vo verejnom živote.
.história
Časopis .týždeň sa v tomto roku viackrát venoval zaujímavému úkazu, ktorý sa udial na našom knižnom trhu. Slovart vydal rukopis Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského a asi nikomu nenapadlo, že knižka, ktorá v čase svojho vzniku nemohla vyjsť, sa takmer po 250 rokoch stala čímsi ako bestsellerom. Slovart robil už dve dotlače. Každému záujemcovi, ktorého odrádza 736 strán čítania, treba pripomenúť, že nie všetky knižky treba hneď celé prečítať. Niektoré stačí mať poruke v knižnici, občas po nich siahnuť a užiť si pár stránok vtipného aj vzrušujúceho čítania.
Pre slovenského intelektuála by mala byť povinným čítaním kniha Tibora Pichlera: Etnos a Polis (Zo slovenského a uhorského politického myslenia). Riaditeľ Filozofického ústavu SAV patrí u nás medzi najväčších znalcov slovenského politického myslenia. Jeho kniha určite nepatrí do kategórie ľahkého čítania, ale tí, ktorých zaujíma slovenská otázka, vyrovnávanie sa s Tatarkovým slobodným občianstvom či Mináčovým zbojníčením, si prídu na svoje.
Rusko je stále krajina, ktorá nás fascinuje. Lepšie ho teraz môžeme pochopiť aj vďaka prekladu knihy Leva Nikolajeviča Gumiljova Od Rusi k Rusku.
Kniha prestížneho ruského akademika a profesora etnológie na petrohradskej univerzite je originálnym a v našich končinách netradičným pohľadom na ruské dejiny. Nielen svojou faktografickou bohatosťou, ale najmä unikátnou teóriou pasionarity dejín, prostredníctvom ktorej Gumiljov nahliada nielen na ruskú históriu, ale aj na dejiny okolitých národov a štátov. „Sme odlišní, chodíme vlastnými cestami, a tak to bolo v našich dejinách vždycky,“ odpovedá Gumiljov všetkým tým, ktorí už storočia hľadajú odpoveď na to, či je Rusko viac súčasťou Európy, alebo Ázie.
Podobne ako Rusko by nás malo zaujímať aj susedné Maďarsko. Lepšie poznať a pochopiť ho možno po prečítaní knihy Maďari. Víťazstvá a prehry môže byť pomôckou. Jej autorom je Paul Lendvai, v Rakúsku žijúci maďarský novinár a intelektuál, v Maďarsku vnímaný veľmi kontroverzne. Kniha je pokračovaním a doplnením jeho pôvodného diela o Maďaroch, ktoré v nemčine vyšlo už v roku 1999. Nie je to nudný učebnicový text, ale dobre napísaná historická esej, zachytávajúca dejiny našich susedov od príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny až po opakovaný nástup Viktora Orbána k moci.
Tohto roku uplynulo 70 rokov od pražského atentátu na Reinharda Heydricha.
Mladý nemecký historik Robert Gerwarth napísal vôbec prvú biografiu tohto prominentného nacistu, ktorý plánoval celoeurópske vyhladenie židov aj Slovanov, pričom časť svojich plánov stihol sám uskutočniť. Gerwarth pátra, ako sa mohol slušne vychovaný muž zo vzdelanej rodiny postupne premeniť na úplne bezcitného nacistu. Až kým jeho život neukončili Čech Jan Kubiš a Slovák Jozef Gabčík. Kniha vyšla v českom preklade pod názvom Hitlerov kat.
.duchovný svet
Peter Seewald, autor knižných rozhovorov s kardinálom a neskôr pápežom Ratzingerom, je pre kresťanov známym menom. Tentoraz napísal dielo, ktoré by mohlo osloviť aj nekresťanské publikum. Knižka Ježiš Kristus. Biografia je totiž úplne inou knihou, ako o Ježišovi písali jeho predchodcovia. Pre autora, veriaceho katolíka, je samozrejme Ježiš Bohom, aby však dokázal napísať jeho biografiu, skúša sa mu nemecký novinár a spisovateľ priblížiť. Historicky aj osobne. Veľa cestuje, navštívi Izrael aj Rím, vďaka čomu sa kniha občas podobá na pútavý cestopis, ale najmä sa veľa pýta. Zaujme ho rovnako pochybujúce dievča ako dokument kardinálskeho koncília. Z knihy sa vďaka tomu dozvedia veľa tí, čo Boha hľadajú, aj tí, čo ho poznajú.
Teologicky vážnejšia, ale ešte stále čitateľsky zrozumiteľná je kniha popredného francúzskeho intelektuála Rémi Braguea s názvom O Bohu u křesťanů a o jednom nebo dvou dalších. Dôvodom môže byť, že tento znalec stredoveku, kresťanskej, židovskej a arabskej filozofie dostal pred pár týždňami Ratzingerovu cenu, ktorú udeľuje sám pápež. Keďže Boh sa v modernej dobe „odmlčal”, Brague menej skúma samotného Boha, a viac naše predstavy o ňom. Kniha je najmä o „kresťanskom Bohu”, aj keď tento termín autor odmieta ako nezmyselný, rovnako ako o prekvapivých podobnostiach medzi Bohom kresťanov, židov a moslimov. O viere sa z knihy dozviete viac, aj keď samotnú vieru v nej určite nenájdete.
A ešte je tu nová knižka aj u nás známeho českého kňaza a publicistu Tomáša Halíka Chci, abys byl s podnadpisom Křesťanství po náboženství.
„Dospěl jsme k přesvědčení, že Bůh k nám nepřistupuje jako odpověď, nýbrž spíše jako otázka," píše Halík v knihe Ide o záverečnú časť autorovej voľnej trilógie o troch veľkých cnostiach: viere, nádeji a láske.
.non-fiction a súčasnosť
Najočakávanejšia kniha roka. Týmto sloganom promoval vydavateľ knihu Gorila od investigatívneho novinára Toma Nicholsona. Po niekoľkých mesiacoch je zrejmé, že nepreháňal. Kanaďan Nicholson je vnímavým pozorovateľom slovenskej reality a jeho Gorila je verným obrazom doby, ktorá priala vplyvným oligarchom a ich bielym koňom vo vládnych funkciách. Žiaľ, Nicholsonova Gorila nebola pre krajinu žiadnou katarziou, kniha s rovnakým názvom aspoň mnohým otvorila oči. Treba ju mať doma v knižnici, aby sme na goriliu kauzu celkom nezabudli.
Podobný rozruch ako Gorila na Slovensku vyvolala pred dvoma rokmi v Nemecku kniha Thilla Sarrazina Německo pácha samovraždu, ktorá vyšla aj v českom preklade. Pripomeňme, že bývalý centrálny bankár svojou knihou postavil na nohy celé Nemecko, vyjadrovala sa k nej kancelárka Angela Merkelová a Sarrazin bol nútený odstúpiť z postu v Bundesbanke. Sarrazina dokonca časť médií aj politikov obvinili z rasizmu a podnecovania nenávisti. Každý, kto si skutočne prečíta celú knihu, zistí, že tento typ kritiky vypovedá všetko o kritikoch, ale nič o Sarrazinovi. Ten napísal skvelú, provokatívnu analýzu, ktorá upozorňuje na vážne demografické a sociálne problémy, akým čelí nielen Nemecko.
.a ešte niečo špeciálne
Fotografi Jozef Ondzík a Tomáš Leňo sa téme Rusínov venovali vyše tridsať rokov. Takýto dlhotrvajúci dokumentárny projekt je na slovenskej fotografickej scéne výnimkou. Fotografie, ktoré sú v ich knižke Rusíni, dokumentujú napríklad vysídľovanie siedmich rusínskych obcí, ktoré zanikli pre výstavbu vodnej nádrže Starina, ale sú tu aj slávnosti, rituály a každodenné starosti a radosti Rusínov. Kniha je graficky vystavaná prepojením prírodných cyklov s gréckokatolíckym a pravoslávnym cirkevným rokom. Obálka pôsobí nenápadne, preto ju treba pripomenúť do pozornosti všetkým milovníkov dokumentárnej fotografie.
Novinárku Janu Shemesh, ktorá žije v Izraeli a ako reportérka mapuje komplikovaný život v Izraeli, poznajú z reportáží aj naši čitatelia. Nie je len dobrou politickou novinárkou, ale má aj spisovateľský talent. Ten prebudila rakovina, ktorá ju postihla. Najprv si začala písať denník pre malú dcéru, ak by jej už nemohla o svojom živote a utrpení porozprávať sama. Potom začala o rakovine blogovať a písať do novín. A teraz je tu jej kniha Smrť si neškrtne. Veľmi autentická výpoveď človeka v existenciálnej situácii. Netreba sa však obávať depresie, hoci logicky by patrila k téme o rakovine.
Na vianočnom trhu bude aj prvá knižka, ktorá vznikla v našom vydavateľstve. Volá sa Jeden výdych koňa a sú to články, ktoré od vzniku .týždňa publikuje v rubrike Veda redaktor Martin Mojžiš. Má ten vzácny dar písať aj o komplikovaných vedeckých témach spôsobom, že zaujmú aj tých, čo prírodné vedy v škole považovali za triedneho nepriateľa.
Text vznikol v spolupráci s celou redakciou .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.