Vážený pán šéfredaktor, aj keď nerada, a k tomu ešte v takom krátkom časovom odstupe, ale opäť Vám píšem. KAUZA: PROVOKUJEME ŠÉFKU ÚSTAVNÉHO SÚDU na titulnej strane 46. čísla Vášho ,,týtždňa“, to už má skutočne úroveň bulváru. Len neviem, prečo ste potom toto ,,umelecké dielo“ od autorov Martina Hanusa a Jozefa Majchráka s názvom ,,Súd Ivetty Macejkovej“ umiestnili až na strane 26, 27 a 28.
Tiež by ma zaujímalo, prečo to píšu dvaja? Že by to bolo tak, ako s tými dvomi, keď jeden vie iba písať a druhý zasa iba čítať?
Ale aby som prešla, ako Vy, investigatívci, radi píšete, k meritu veci. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že ani Vy, ani tí Vaši Hanus s Majchrákom nemáte ani potuchu o základných dokumentoch, ktoré dávajú etický rámec práci novinára. Mám tým na mysli Rezolúciu Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roku 1993 (ďalej len ,,rezolúcia“) a Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov z roku 2011 (ďalej len ,,etický kódex“).
Neprekvapuje ma to. Keby ste ich poznali, a nebodaj aj dodržiavali, nemohol by Váš ,,týždeň“ vôbec vychádzať, lebo by nemal čo písať.
Váš časopis má však svoj vlastný kódex. Kódex, ktorého piliermi sú jednostrannosť, nevyváženosť, neobjektivita, nepoctivosť, nepravdivosť, nezodpovednosť a neoverovanie informácií. Základným pilierom je zlý úmysel.
Z článku je zrejmé, že Vaši Hanus s Majchrákom o obsahu pojmov, s ktorými v článku narábajú, nemajú ani tušenie. Keby mali, nemohli by napísať, že na ústavnom súde vládnu pomery, ktoré ,,ohrozujú charakter nášho štátu“. Tento stav ohrozenia charakteru štátu som mala spôsobiť ja, ako píšu, ,,neuveriteľným útokom šéfky ústavného súdu Ivetty Macejkovej na jej kolegu Ladislava Orosza....“ s motívom ,,spochybniť a zastrašiť jedného z odborných lídrov opozičnej skupiny sudcov“.
V súvislosti s Vašimi nepodloženými, ale čitateľovi účelovo podsúvanými fabuláciami a so spájaním rôznych navzájom nesúvisiacich faktov sa musím aspoň stručne vrátiť do roku 2009, keď sa údajná kauza okolo sudcu Orozsa začala, a pripomenúť Vám aspoň jeden z viacerých prezentovaných citátov či vyjadrení. Podľa Vášho článku ,,erudovaný právnik Ján Mazák“ 7. 8. 2009 v týždenníku ,,PLUS 7 DNÍ“ vyhlásil: ,,Na celej veci ma zaujíma iba jedno, za akúkoľvek cenu sa to musí vyšetriť, každý v tomto štáte musí mať na tom záujem.“ Vzhľadom na to, že Váš týždenník sa adekvátne nevenoval výsledku vyšetrovania tejto ,,kauzy“, Vami označené ,,bezprecedentné vyhlásenie“ je z môjho pohľadu, práve naopak, poskytnutím súhrnnej objektívnej informácie o skončení tejto ,,kauzy“ vo vzťahu k médiám, k politikom, ale najmä k širokej verejnosti, ktorej základným právom je byť pravdivo informovaná. Pre objektívnu informáciu čitateľa dávam do pozornosti moje VYHLÁSENIE ,,Vyhlásenie predsedníčky Ústavného súdu SR k definitívnemu ukončeniu tzv. kauzy Špeciálny súd“ zverejnené na www.concourt.sk v časti Aktuálne informácie – Tlačová informácia č. 51/2012.
Vážený pán šéfredaktor,
dôkazom toho, že Hanus a Majchrák sú nepoctiví, neobjektívni a nezodpovední, je tvrdenie: ,,... posledným verdiktom Ústavného súdu sudcovia pomohli prezidentovi v úsilí nevymenovať Čentéša za generálneho prokurátora.“ Majchrákovi a Hanusovi zrejme ušlo, že úlohou ústavného súdu nie je niekomu pomáhať, resp. nepomáhať, ale iba vydávať rozhodnutia, ktorými sa dotknuté subjekty majú riadiť.
Vážený pán šéfredaktor,
Váš čitateľ nie je hlupák, tak ho, prosím, neklamte. V duchu nepoctivosti a neobjektívnosti podsúvate čitateľom informáciu, že „podľa očakávania mali iba šiesti sudcovia na čele s Macejkovou“ podporiť uznesenie ústavného súdu tak, ako bolo prijaté.
Pýtam sa Vás, podľa očakávania koho? Pretože ak disponujete takýmito informáciami, ktoré nasvedčujú, že už pred rokovaním pléna ústavného súdu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky mala nejaká skupina nejaké očakávania, nemám inú možnosť, ako informovať o tejto skutočnosti príslušné štátne orgány. Lebo ak použijem formuláciu Vašich Hanusa s Majchrákom ,,... ohrozujú charakter nášho štátu...“, tak toto, čo Vy, zdá sa, organizujete s niekým z prostredia z ústavného súdu, skutočne ohrozuje charakter nášho štátu.
Ako inak sa dá vysvetliť Vaše tvrdenie, že ste v čase pred rozhodovaním pléna ústavného súdu o predmetnom návrhu vedeli, ako budú hlasovať jednotliví sudcovia, a prečo Vás tak ,,šokoval“ svojím hlasovaním sudca Horváth? Porušil snáď nejakú dohodu o hlasovaní s Vami alebo nejakou skupinou ľudí?
Absurdnosť tohto tvrdenia Hanusa a Majchráka je o to väčšia, že sám sudca Horváth v rozhovore uverejnenom v tom istom čísle na strane 28 uviedol: ,,Žiaden nátlak na mňa nebol vyvíjaný... mám čisté svedomie vo veci hlasovania... nebol som vydieraný, keby to tak bolo, zverejnil by som, že ma niekto vydieral.“
S obľubou sa investigatívni novinári tvária, že majú informácie zaručené ,,zo spoľahlivého zdroja“, ktorý si strážia ako oko v hlave. Zrejme aj v pléne ústavného súdu máte takéto ,,oko“. Inak by ste nemohli písať, že ste mali už pred rozhodnutím pléna nejaké očakávanie, ktoré, ako píšete, nebolo naplnené.
Nechcem a ani nebudem robiť vyšetrovateľku, ale z Vášho článku vyplýva, že Vaše ,,oko“ sa nachádza, ako Vy hovoríte, v ,,opozičnej“ skupine sudcov, na čele ktorej stojí podľa Vás ,,jeden z jej odborných lídrov“ Ladislav O.
Viac ako Vaše ,,oko“ ma však zaujíma, podľa koho očakávania sa malo plénum ústavného súdu rozhodnúť.
Vzhľadom na to, že som informáciu z tohto článku, že Majchrák a Hanus mali z prostredia ústavného súdu k dispozícii pred hlasovaním informácie o tom, ako mali menovite jednotliví sudcovia ústavného súdu hlasovať, považovala za závažnú, prerokovala som túto okolnosť na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konaného 21. 11. 2012 s tým, že každý sudca pléna ústavného súdu sa mal vyjadriť, či pred hlasovaním o predmetnom návrhu poskytol akejkoľvek inej osobe okrem sudcov pléna ústavného súdu informáciu o tom, ako bude hlasovať o predmetnom návrhu. Každý z prítomných jedenástich sudcov pléna ústavného súdu sa jednoznačne vyjadril, že nikomu okrem sudcov pléna ústavného súdu takúto informáciu neposkytol. Súčasne som vyzvala sudcu Horvátha, aby sa jednoznačne vyjadril, či v súvislosti s hlasovaním vyvíjal naňho nátlak pán prezident Slovenskej republiky alebo ja ako predsedníčka ústavného súdu. Sudca Horváth tak ako aj v rozhovore na str. 28 uviedol, že ani ja ani prezident Slovenskej republiky sme naňho nevyvíjali žiaden nátlak.
Chcem zdôrazniť, že plénum ústavného súdu tvorí trinásť sudcov, ktorí nie sú rozdelení do žiadnych skupín, a že plénum nemá žiadnych lídrov ,,opozičnej skupiny sudcov“.
Vážený pán šéfredaktor,
k časti článku, kde hodnotíte moju odbornú spôsobilosť na výkon funkcie predsedníčky ústavného súdu, môžem iba s úsmevom poznamenať, že tak Majchrák a Hanus, ako aj Vy, pán šéfredaktor, ste neprávnici a v problematike ústavného súdnictva, ústavného práva a právnej terminológie ste úplní laici, a práve preto je pod moju úroveň o tomto s Vami polemizovať, nieto ešte vyvracať hlúpe a primitívne invektívy.
Vážený pán šéfredaktor,
opäť budem citovať Hanusa s Majchrákom: ,,Na ústavnom súde, ktorý má chrániť právo, vládnu dlhodobo choré pomery.“
Ak sa zamyslím nad obsahom a cieľom tohto článku, musím dôjsť k záveru, ţe týmto novinársky a aj ľudsky neetickým spôsobom sa Hanus s Majchrákom pod Vaším vedením snaţia podnecovať v spoločnosti nenávisť a negatívne ovplyvňovať verejnú mienku, prípadne plniť niečiu politickú objednávku k časti sudcov ústavného súdu a ku mne ako predsedníčke ústavného súdu, a to zrejme s podradným cieľom zvýšiť predajnosť týždenníka ,,týždeň“. Toto považujem, použijúc terminológiu Hanusa s Majchrákom, ,,za dlhodobo choré“.
Vážený pán šéfredaktor,
nad redakciou týždenníka ,,týždeň“ pod Vaším vedením však nelámem palicu. Ste podľa mňa ešte len na začiatku Vašej novinárskej dráhy, a preto tu vidím ešte veľký priestor na jej skvalitnenie. Dúfam však, že do budúcnosti striktne v duchu a intenciách rezolúcie a etického kódexu. Ak v článku tvrdíte: ,,Macejkovú nová rola celkom prerástla“, tak ja zasa tvrdím, ţe Hanus, Majchrák a Hríb na svoju novinársku rolu ešte nedorástli.
V 47. čísle Vášho ,,týždňa“ je uverejnený aj Váš editoriál pod názvom: ,,Mrazivé ticho“. V úvode tohto článku uvádzate: ,,Minulý týždeň sme získali a zverejnili mimoriadne vážnu informáciu o možnom ovplyvnení ústavného sudcu pri
rozhodovaní o kauze Čentéš. Napriek tomu ostalo ticho. Prečo?“ Vy, zdá sa, nepoznáte odpoveď. Ja ju, naopak, poznám...
JUDr. Ivetta Macejková, PhD. predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky
Tiež by ma zaujímalo, prečo to píšu dvaja? Že by to bolo tak, ako s tými dvomi, keď jeden vie iba písať a druhý zasa iba čítať?
Ale aby som prešla, ako Vy, investigatívci, radi píšete, k meritu veci. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že ani Vy, ani tí Vaši Hanus s Majchrákom nemáte ani potuchu o základných dokumentoch, ktoré dávajú etický rámec práci novinára. Mám tým na mysli Rezolúciu Rady Európy č. 1003 o etike žurnalistiky z roku 1993 (ďalej len ,,rezolúcia“) a Etický kódex Slovenského syndikátu novinárov z roku 2011 (ďalej len ,,etický kódex“).
Neprekvapuje ma to. Keby ste ich poznali, a nebodaj aj dodržiavali, nemohol by Váš ,,týždeň“ vôbec vychádzať, lebo by nemal čo písať.
Váš časopis má však svoj vlastný kódex. Kódex, ktorého piliermi sú jednostrannosť, nevyváženosť, neobjektivita, nepoctivosť, nepravdivosť, nezodpovednosť a neoverovanie informácií. Základným pilierom je zlý úmysel.
Z článku je zrejmé, že Vaši Hanus s Majchrákom o obsahu pojmov, s ktorými v článku narábajú, nemajú ani tušenie. Keby mali, nemohli by napísať, že na ústavnom súde vládnu pomery, ktoré ,,ohrozujú charakter nášho štátu“. Tento stav ohrozenia charakteru štátu som mala spôsobiť ja, ako píšu, ,,neuveriteľným útokom šéfky ústavného súdu Ivetty Macejkovej na jej kolegu Ladislava Orosza....“ s motívom ,,spochybniť a zastrašiť jedného z odborných lídrov opozičnej skupiny sudcov“.
V súvislosti s Vašimi nepodloženými, ale čitateľovi účelovo podsúvanými fabuláciami a so spájaním rôznych navzájom nesúvisiacich faktov sa musím aspoň stručne vrátiť do roku 2009, keď sa údajná kauza okolo sudcu Orozsa začala, a pripomenúť Vám aspoň jeden z viacerých prezentovaných citátov či vyjadrení. Podľa Vášho článku ,,erudovaný právnik Ján Mazák“ 7. 8. 2009 v týždenníku ,,PLUS 7 DNÍ“ vyhlásil: ,,Na celej veci ma zaujíma iba jedno, za akúkoľvek cenu sa to musí vyšetriť, každý v tomto štáte musí mať na tom záujem.“ Vzhľadom na to, že Váš týždenník sa adekvátne nevenoval výsledku vyšetrovania tejto ,,kauzy“, Vami označené ,,bezprecedentné vyhlásenie“ je z môjho pohľadu, práve naopak, poskytnutím súhrnnej objektívnej informácie o skončení tejto ,,kauzy“ vo vzťahu k médiám, k politikom, ale najmä k širokej verejnosti, ktorej základným právom je byť pravdivo informovaná. Pre objektívnu informáciu čitateľa dávam do pozornosti moje VYHLÁSENIE ,,Vyhlásenie predsedníčky Ústavného súdu SR k definitívnemu ukončeniu tzv. kauzy Špeciálny súd“ zverejnené na www.concourt.sk v časti Aktuálne informácie – Tlačová informácia č. 51/2012.
Vážený pán šéfredaktor,
dôkazom toho, že Hanus a Majchrák sú nepoctiví, neobjektívni a nezodpovední, je tvrdenie: ,,... posledným verdiktom Ústavného súdu sudcovia pomohli prezidentovi v úsilí nevymenovať Čentéša za generálneho prokurátora.“ Majchrákovi a Hanusovi zrejme ušlo, že úlohou ústavného súdu nie je niekomu pomáhať, resp. nepomáhať, ale iba vydávať rozhodnutia, ktorými sa dotknuté subjekty majú riadiť.
Vážený pán šéfredaktor,
Váš čitateľ nie je hlupák, tak ho, prosím, neklamte. V duchu nepoctivosti a neobjektívnosti podsúvate čitateľom informáciu, že „podľa očakávania mali iba šiesti sudcovia na čele s Macejkovou“ podporiť uznesenie ústavného súdu tak, ako bolo prijaté.
Pýtam sa Vás, podľa očakávania koho? Pretože ak disponujete takýmito informáciami, ktoré nasvedčujú, že už pred rokovaním pléna ústavného súdu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. t) a čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky mala nejaká skupina nejaké očakávania, nemám inú možnosť, ako informovať o tejto skutočnosti príslušné štátne orgány. Lebo ak použijem formuláciu Vašich Hanusa s Majchrákom ,,... ohrozujú charakter nášho štátu...“, tak toto, čo Vy, zdá sa, organizujete s niekým z prostredia z ústavného súdu, skutočne ohrozuje charakter nášho štátu.
Ako inak sa dá vysvetliť Vaše tvrdenie, že ste v čase pred rozhodovaním pléna ústavného súdu o predmetnom návrhu vedeli, ako budú hlasovať jednotliví sudcovia, a prečo Vás tak ,,šokoval“ svojím hlasovaním sudca Horváth? Porušil snáď nejakú dohodu o hlasovaní s Vami alebo nejakou skupinou ľudí?
Absurdnosť tohto tvrdenia Hanusa a Majchráka je o to väčšia, že sám sudca Horváth v rozhovore uverejnenom v tom istom čísle na strane 28 uviedol: ,,Žiaden nátlak na mňa nebol vyvíjaný... mám čisté svedomie vo veci hlasovania... nebol som vydieraný, keby to tak bolo, zverejnil by som, že ma niekto vydieral.“
S obľubou sa investigatívni novinári tvária, že majú informácie zaručené ,,zo spoľahlivého zdroja“, ktorý si strážia ako oko v hlave. Zrejme aj v pléne ústavného súdu máte takéto ,,oko“. Inak by ste nemohli písať, že ste mali už pred rozhodnutím pléna nejaké očakávanie, ktoré, ako píšete, nebolo naplnené.
Nechcem a ani nebudem robiť vyšetrovateľku, ale z Vášho článku vyplýva, že Vaše ,,oko“ sa nachádza, ako Vy hovoríte, v ,,opozičnej“ skupine sudcov, na čele ktorej stojí podľa Vás ,,jeden z jej odborných lídrov“ Ladislav O.
Viac ako Vaše ,,oko“ ma však zaujíma, podľa koho očakávania sa malo plénum ústavného súdu rozhodnúť.
Vzhľadom na to, že som informáciu z tohto článku, že Majchrák a Hanus mali z prostredia ústavného súdu k dispozícii pred hlasovaním informácie o tom, ako mali menovite jednotliví sudcovia ústavného súdu hlasovať, považovala za závažnú, prerokovala som túto okolnosť na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konaného 21. 11. 2012 s tým, že každý sudca pléna ústavného súdu sa mal vyjadriť, či pred hlasovaním o predmetnom návrhu poskytol akejkoľvek inej osobe okrem sudcov pléna ústavného súdu informáciu o tom, ako bude hlasovať o predmetnom návrhu. Každý z prítomných jedenástich sudcov pléna ústavného súdu sa jednoznačne vyjadril, že nikomu okrem sudcov pléna ústavného súdu takúto informáciu neposkytol. Súčasne som vyzvala sudcu Horvátha, aby sa jednoznačne vyjadril, či v súvislosti s hlasovaním vyvíjal naňho nátlak pán prezident Slovenskej republiky alebo ja ako predsedníčka ústavného súdu. Sudca Horváth tak ako aj v rozhovore na str. 28 uviedol, že ani ja ani prezident Slovenskej republiky sme naňho nevyvíjali žiaden nátlak.
Chcem zdôrazniť, že plénum ústavného súdu tvorí trinásť sudcov, ktorí nie sú rozdelení do žiadnych skupín, a že plénum nemá žiadnych lídrov ,,opozičnej skupiny sudcov“.
Vážený pán šéfredaktor,
k časti článku, kde hodnotíte moju odbornú spôsobilosť na výkon funkcie predsedníčky ústavného súdu, môžem iba s úsmevom poznamenať, že tak Majchrák a Hanus, ako aj Vy, pán šéfredaktor, ste neprávnici a v problematike ústavného súdnictva, ústavného práva a právnej terminológie ste úplní laici, a práve preto je pod moju úroveň o tomto s Vami polemizovať, nieto ešte vyvracať hlúpe a primitívne invektívy.
Vážený pán šéfredaktor,
opäť budem citovať Hanusa s Majchrákom: ,,Na ústavnom súde, ktorý má chrániť právo, vládnu dlhodobo choré pomery.“
Ak sa zamyslím nad obsahom a cieľom tohto článku, musím dôjsť k záveru, ţe týmto novinársky a aj ľudsky neetickým spôsobom sa Hanus s Majchrákom pod Vaším vedením snaţia podnecovať v spoločnosti nenávisť a negatívne ovplyvňovať verejnú mienku, prípadne plniť niečiu politickú objednávku k časti sudcov ústavného súdu a ku mne ako predsedníčke ústavného súdu, a to zrejme s podradným cieľom zvýšiť predajnosť týždenníka ,,týždeň“. Toto považujem, použijúc terminológiu Hanusa s Majchrákom, ,,za dlhodobo choré“.
Vážený pán šéfredaktor,
nad redakciou týždenníka ,,týždeň“ pod Vaším vedením však nelámem palicu. Ste podľa mňa ešte len na začiatku Vašej novinárskej dráhy, a preto tu vidím ešte veľký priestor na jej skvalitnenie. Dúfam však, že do budúcnosti striktne v duchu a intenciách rezolúcie a etického kódexu. Ak v článku tvrdíte: ,,Macejkovú nová rola celkom prerástla“, tak ja zasa tvrdím, ţe Hanus, Majchrák a Hríb na svoju novinársku rolu ešte nedorástli.
V 47. čísle Vášho ,,týždňa“ je uverejnený aj Váš editoriál pod názvom: ,,Mrazivé ticho“. V úvode tohto článku uvádzate: ,,Minulý týždeň sme získali a zverejnili mimoriadne vážnu informáciu o možnom ovplyvnení ústavného sudcu pri
rozhodovaní o kauze Čentéš. Napriek tomu ostalo ticho. Prečo?“ Vy, zdá sa, nepoznáte odpoveď. Ja ju, naopak, poznám...
JUDr. Ivetta Macejková, PhD. predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.