Už viac ako päťtisíc rokov je zlato považované za najbezpečnejšieho uchovávateľa hodnoty. Nielen z hľadiska inflácie, ale aj celkových rizík, ktoré sa môžu vyskytnúť v globálnej ekonomike. V prípade obavy z náhlych zmien či strachu z hospodárskych kríz sa zlato stále javí ako najlepšia poistka. Kým peniaze v čase vojen zásadne strácajú svoju hodnotu, zlato si naďalej drží štatút rezervy. Investori, hľadajúci dlhodobé zhodnotenie, sa však nezaujímajú výhradne o zlato používané v klenotníctve, ale skôr o to investičné, ktoré je oslobodené od DPH.
.nepodľahnúť prvému dojmu
Pri orientácii na trhu s fyzickým zlatom platí doslova zlaté pravidlo – nepodľahnúť výhodným ponukám neoverených predajcov. V poslednom čase sa totiž vyskytli viaceré prípady zlatých tehličiek plnených volfrámom či inými kovmi s podobnou hustotou ako má zlato. Niečo podobné si však nemôže dovoliť renomovaný trhový subjekt alebo banka so známym menom. Investor by si teda mal položiť otázku: ak sa pozerám na zlato ako dlhodobý investičný nástroj, ktorý má ochrániť hodnotu môjho majetku v dlhodobom horizonte, je pre mňa podstatný skôr malý rozdiel v cene alebo istota, že mám naozaj pravé zlato, ktoré mi kedykoľvek zaručí ochranu majetku? Ak sa investor nechá zlákať cenou a neuvedomuje si, že aj predajca má svoje náklady, môže sa osudne zmýliť. Preto neodporúčame kupovať zlato od malých spoločností, kde možno okrem prepracovanej internetovej stránky za rok nebude existovať už nič iné.
Okrem fyzického zlata existujú aj iné možnosti, ako ťažiť z jeho ceny. Tu však ide o špekulatívne nástroje, keďže investor nevlastní fyzické zlato. Sú to napríklad cenné papiere (Exchange Trade Commodity – ETC) alebo fondy (Exchange Trade Funds – ETF), ktoré sú zväčša kryté fyzickým zlatom. Existuje však nespočetné množstvo rozdielnych derivátov – finančných nástrojov, ktorých hodnota je odvodená – derivovaná – od určitého podkladového nástroja. V tomto prípade sú teda naviazané priamo na zlato. Podstatným sa tak stáva motív investora. Ak totiž chceme naozaj poistku pre prípad negatívnych, respektíve neodhadnuteľných udalostí, jednoznačným riešením je fyzické zlato. Ak chce investor ťažiť z krátkodobého rastu ceny zlata, je pre neho relevantnejšou investíciou cenný papier naviazaný na zlato.
.dve percentá v zlate
Ďalšou vlastnosťou zlata je určité anticyklické správanie. Teda správanie, ktoré sa nevyvíja štandardne podľa ekonomických cyklov. Je logické, že zlato ako formu devízy uprednostňuje spoločnosť najmä v časoch najväčších problémov a kríz. Je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že zlato rastie aj v relatívne pokojných časoch, keď zúria potenciálne inflačné riziká. Odporúčania odborníkov hovoria o držaní 2 až 5 percent majetku v zlate. Z hľadiska diverzifikácie je práve takáto alokácia veľmi dôležitá. Ak by totiž zlato krátkodobo pokleslo o polovicu svojej hodnoty, vplyv na portfólio investora by bol zanedbateľný. V prípade významných problémov, hyperinflácie, vojenských konfliktov či nepokojov by táto časť majetku enormne vzrástla a bola by možno tým posledným, čo by majiteľovi zlata ponechalo možnosť jednoduchého riešenia bez obmedzenia vlastných slobôd. Tým, ktorí sa s týmto investičným nástrojom chcú najprv radšej zoznámiť, možno na začiatok postačí jedna zlatá minca.
.hmotnosť tehličky prekvapí
Mnohí sú zaskočení, keď si svoje vysnívané zlato poťažkajú v ruke. Utekanie s kufrom naloženým zlatými tehličkami je mýtus z filmov. Zlato je, pre porovnanie, približne trikrát ťažšie ako železo. Vysoká merná hustota tohto kovu má za následok, že tehlička vo veľkosti mobilného telefónu váži asi kilo a pri súčasných cenách by stála vyše 40 000 eur. Spraviť si teda vo svojom domácom trezore úhľadnú kôpku, hodnú fotografie, nie je vôbec lacná záležitosť. Ak investor nechce kúpiť zlatú tehličku, môže sa rozhodnúť aj pre zlaté mince. V čase Vianoc sa osvedčili ako dobrý darček, ktorý prinesie osoh aj ďalším generáciám. Apropo, v prípade neželaných okolností im poslúži ako veľmi výhodná poistka. Katarína Boledovičová je riaditeľka privátneho bankovníctva Tatra banky. Marína Smolková je hovorkyňa Tatra banky.
.nepodľahnúť prvému dojmu
Pri orientácii na trhu s fyzickým zlatom platí doslova zlaté pravidlo – nepodľahnúť výhodným ponukám neoverených predajcov. V poslednom čase sa totiž vyskytli viaceré prípady zlatých tehličiek plnených volfrámom či inými kovmi s podobnou hustotou ako má zlato. Niečo podobné si však nemôže dovoliť renomovaný trhový subjekt alebo banka so známym menom. Investor by si teda mal položiť otázku: ak sa pozerám na zlato ako dlhodobý investičný nástroj, ktorý má ochrániť hodnotu môjho majetku v dlhodobom horizonte, je pre mňa podstatný skôr malý rozdiel v cene alebo istota, že mám naozaj pravé zlato, ktoré mi kedykoľvek zaručí ochranu majetku? Ak sa investor nechá zlákať cenou a neuvedomuje si, že aj predajca má svoje náklady, môže sa osudne zmýliť. Preto neodporúčame kupovať zlato od malých spoločností, kde možno okrem prepracovanej internetovej stránky za rok nebude existovať už nič iné.
Okrem fyzického zlata existujú aj iné možnosti, ako ťažiť z jeho ceny. Tu však ide o špekulatívne nástroje, keďže investor nevlastní fyzické zlato. Sú to napríklad cenné papiere (Exchange Trade Commodity – ETC) alebo fondy (Exchange Trade Funds – ETF), ktoré sú zväčša kryté fyzickým zlatom. Existuje však nespočetné množstvo rozdielnych derivátov – finančných nástrojov, ktorých hodnota je odvodená – derivovaná – od určitého podkladového nástroja. V tomto prípade sú teda naviazané priamo na zlato. Podstatným sa tak stáva motív investora. Ak totiž chceme naozaj poistku pre prípad negatívnych, respektíve neodhadnuteľných udalostí, jednoznačným riešením je fyzické zlato. Ak chce investor ťažiť z krátkodobého rastu ceny zlata, je pre neho relevantnejšou investíciou cenný papier naviazaný na zlato.
.dve percentá v zlate
Ďalšou vlastnosťou zlata je určité anticyklické správanie. Teda správanie, ktoré sa nevyvíja štandardne podľa ekonomických cyklov. Je logické, že zlato ako formu devízy uprednostňuje spoločnosť najmä v časoch najväčších problémov a kríz. Je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že zlato rastie aj v relatívne pokojných časoch, keď zúria potenciálne inflačné riziká. Odporúčania odborníkov hovoria o držaní 2 až 5 percent majetku v zlate. Z hľadiska diverzifikácie je práve takáto alokácia veľmi dôležitá. Ak by totiž zlato krátkodobo pokleslo o polovicu svojej hodnoty, vplyv na portfólio investora by bol zanedbateľný. V prípade významných problémov, hyperinflácie, vojenských konfliktov či nepokojov by táto časť majetku enormne vzrástla a bola by možno tým posledným, čo by majiteľovi zlata ponechalo možnosť jednoduchého riešenia bez obmedzenia vlastných slobôd. Tým, ktorí sa s týmto investičným nástrojom chcú najprv radšej zoznámiť, možno na začiatok postačí jedna zlatá minca.
.hmotnosť tehličky prekvapí
Mnohí sú zaskočení, keď si svoje vysnívané zlato poťažkajú v ruke. Utekanie s kufrom naloženým zlatými tehličkami je mýtus z filmov. Zlato je, pre porovnanie, približne trikrát ťažšie ako železo. Vysoká merná hustota tohto kovu má za následok, že tehlička vo veľkosti mobilného telefónu váži asi kilo a pri súčasných cenách by stála vyše 40 000 eur. Spraviť si teda vo svojom domácom trezore úhľadnú kôpku, hodnú fotografie, nie je vôbec lacná záležitosť. Ak investor nechce kúpiť zlatú tehličku, môže sa rozhodnúť aj pre zlaté mince. V čase Vianoc sa osvedčili ako dobrý darček, ktorý prinesie osoh aj ďalším generáciám. Apropo, v prípade neželaných okolností im poslúži ako veľmi výhodná poistka. Katarína Boledovičová je riaditeľka privátneho bankovníctva Tatra banky. Marína Smolková je hovorkyňa Tatra banky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.