Najnovšia kniha najpopulárnejšieho japonského spisovateľa Haruki Murakamiho. Skôr novela či dlhšia poviedka ako román. Skôr atmosférický akvarel než realistická krajinka, skôr komorný príbeh než vzrušujúca dráma.
Murakami pokračuje v štýle, ktorý vytvoril v Kafkovi na pobreží, len mu – v duchu japonských miniaturistov – na dosiahnutie rovnakého efektu stačí menej ťahov štetcom. Oboznamuje nás s trochu zvláštnymi, akoby stratenými postavami, ktoré sa (náhodne?) stretajú uprostred jednej tokijskej noci. Reality sa jemne dotýka mystika, noc je plná hudby (Murakami niekoľko rokov viedol džezový klub), rozhovory sú okorenené a zvýznamnené odkazmi na európsky film a literatúru.
Všetky postavy sledujeme neviditeľnou kamerou, kniha je niečo ako literárny scenár. Hovorí o tajomstve noci, keď čas plynie ináč ako cez deň, farby sú tajomnejšie, kontúry postáv nejasnejšie. Inteligentná Mari trávi noci čítaním v kaviarňach, jej krásna sestra Eiri sa už niekoľko mesiacov nepreberá z hlbokého spánku. Takahaši hráva po nociach s džezovou kapelou, robustná Kaoru vedie hodinový hotel Alphaville (pomenovaný podľa Godardovho filmu), programátor Širakawa odstraňuje chyby v počítačovom systéme a dopúšťa sa maniakálnych násilností... Kniha vonia tajomstvom, chutí ako príjemný japonský čaj. Je v nej viacero skrytých kódov, jemných náznakov hĺbky, ktorú tušíme za slovami. Za slovami, ktorých je presne toľko, koľko treba. Ani o jedno viac. Majstrovské dielo zručného majstra.
Murakami pokračuje v štýle, ktorý vytvoril v Kafkovi na pobreží, len mu – v duchu japonských miniaturistov – na dosiahnutie rovnakého efektu stačí menej ťahov štetcom. Oboznamuje nás s trochu zvláštnymi, akoby stratenými postavami, ktoré sa (náhodne?) stretajú uprostred jednej tokijskej noci. Reality sa jemne dotýka mystika, noc je plná hudby (Murakami niekoľko rokov viedol džezový klub), rozhovory sú okorenené a zvýznamnené odkazmi na európsky film a literatúru.
Všetky postavy sledujeme neviditeľnou kamerou, kniha je niečo ako literárny scenár. Hovorí o tajomstve noci, keď čas plynie ináč ako cez deň, farby sú tajomnejšie, kontúry postáv nejasnejšie. Inteligentná Mari trávi noci čítaním v kaviarňach, jej krásna sestra Eiri sa už niekoľko mesiacov nepreberá z hlbokého spánku. Takahaši hráva po nociach s džezovou kapelou, robustná Kaoru vedie hodinový hotel Alphaville (pomenovaný podľa Godardovho filmu), programátor Širakawa odstraňuje chyby v počítačovom systéme a dopúšťa sa maniakálnych násilností... Kniha vonia tajomstvom, chutí ako príjemný japonský čaj. Je v nej viacero skrytých kódov, jemných náznakov hĺbky, ktorú tušíme za slovami. Za slovami, ktorých je presne toľko, koľko treba. Ani o jedno viac. Majstrovské dielo zručného majstra.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.