List sa neuveriteľne rýchlo šíril internetom a vzbudzoval veľmi rozporuplné vášne. Eleonóra Liptáková a Erika Polgáriová sa okamžite stali pre jednu časť verejnosti hrdinkami, lebo sa vraj sa nebáli napísať o Cigánoch pravdu, no nemálo ľudí ich zas nazvalo rasistkami. Vybrali sme sa do Dobšinej, aby sme obe ženy osobne spoznali a zistili, ako to je.
V dobšinskej škole sme našli jednu úplne mladú učiteľku, ešte plnú ideálov, ktorá vždy túžila len po povolaní učiteľky a nevie si predstaviť, že by robila niečo iné. Druhá žena je o trošku staršiu, možno trošku skeptickejšiu, ale o rómskom probléme hovorila racionálne, triezvo a tiež so záujmom hľadať čo najlepšie riešenia. Obe ženy napriek všetkému nie sú vyhorené a netúžia po inej, pohodlnejšej práci. A čo je ešte prekvapujúcejšie – o rómskych deťoch hovorili citlivo, so zjavnou empatiou a úprimnou snahou pomôcť im. Dokonca aj o mladučkých rómskych matkách, ktoré majú v základnej škole, hovorili so súcitom, a nie s pohŕdaním. No jasne pomenovali fakt, že skutočným problémom Dobšinej nie sú Rómovia, ktorí tu žijú pokojne už niekoľko generácií, ale tí, ktorí sa sem začali sťahovať v posledných rokoch do vyprázdnených domov. Deti týchto Rómov majú vši, svrab, chodia do školy hladné a zle oblečené. Často sa až v škole učia používať mydlo či držať v ruke ceruzku. Tieto deti nemajú nikdy šancu dobehnúť svojich rovesníkov, a obe učiteľky pochopili, že väčší zmysel ako učiť ich informatiku či fyziku je poučiť ich o hygiene, pohlavných chorobách a o tom, ako si zostaviť rodinný rozpočet.
List nebol vecným opisom problémov, bol to najmä emocionálny výkrik ľudí, ktorí sú v tomto civilizačnom súboji v prvej línii a denne narážajú na to, že málokto z kompetentných rozumie, o čo tu ide a ako veci riešiť. O to je pocit frustrácie silnejší. Práve vďaka silnej emócii, ktorá z listu išla, nemohol ostať bez odozvy. Do Dobšinej zamierili médiá, ale aj politici, aby si s Erikou Polgáriovou a Eleonórou Liptákovou podali ruky. Ten list určite nezmenil veci zo dňa na deň, ale bol dôležitým apelom dvoch slušných a svojmu povolaniu oddaných učiteliek, že je najvyšší čas situáciu riešiť.
Nebolo potom vôbec zvláštne, keď sa pri učiteľskom štrajku často spomínali aj dve učiteľky z Dobšinej. Mohol niekto s plnou vážnosťou tvrdiť, že za prácu, ktorú robia, dostávajú adekvátny plat? Dokázal by im niekto do očí povedať, že štátny rozpočet má teraz iné priority? Najmä učiteľské platy takýchto obetavých učiteľov sú skôr urážkou ako primeraným ocenením úsilia, odhodlania a nasadenia, s akým vyrážajú do každodenného civilizačného zápasu. A majú plné právo na pocit, že sme ich v tom nechali samy.
Robert Bezák/
Keď sa stal po Jánovi Sokolovi trnavským arcibiskupom, bola to úžasná zmena, pretože Bezák má charizmu, ktorá oslovuje aj neveriacich. Preto jeho odvolanie bez zverejnenia dôvodov prinieslo medzi veriacimi zneistenie, sklamanie aj hnev. Pre mnohých veriacich to bola silná skúška vernosti cirkvi.
Marek Adamov/
Spolu s priateľmi urobil zo Žiliny skutočné kultúrne mesto, hoci na to nezískal žiadne veľké európske či štátne granty. Stavil na nadšenie, manažérske schopnosti a celkom nové modely financovania. Tie teraz overuje aj pri obnove vzácnej budovy Behrensovej synagógy.
Tom Nicholson/
Pôvodom Kanaďan zažil hviezdne chvíle svojej novinárskej kariéry. Tento rok mu vyšla kniha Gorila, ktorá je verným obrazom slovenskej reality. Nicholson v nej plasticky opísal, ako sú zvolení politici na Slovensku často len bábkami v rukách vplyvných oligarchov.
Miroslav Šatan/
Najskôr pomohol splniť sen, keď slovenskí hokejisti získali striebro na MS vo Fínsku a Švédsku. Stojí za úspechom klubu Slovan Bratislava, ktorý má v ruskej KHL šancu prebojovať sa do play off. Momentálne však bez Šatana, ktorý je po tvrdom zákroku Zdena Cháru zranený.
Zuzana Piussi/
Filmárke momentálne hrozí trestné stíhanie pre dokument Nemoc tretej moci, v ktorom poukázala na justičné bahno v našej krajine. Narazila aj s najnovším filmom Od Fica od Fica, ktorý multiplexy odmietli premietať. Odvážna filmárka sa tak stala symbolom lepšieho Slovenska.
Radovan Bránik/
Šéf tímu krízovej intervencie Modrý anjel si dal investigatívnu námahu a vo svojich blogoch Otroctvo v uliciach Bratislavy upozornil na organizovaný gang žobrákov. Gang zneužíva na otrockú prácu deti aj mentálne a telesne postihnutých. A úrady nekonajú.
V dobšinskej škole sme našli jednu úplne mladú učiteľku, ešte plnú ideálov, ktorá vždy túžila len po povolaní učiteľky a nevie si predstaviť, že by robila niečo iné. Druhá žena je o trošku staršiu, možno trošku skeptickejšiu, ale o rómskom probléme hovorila racionálne, triezvo a tiež so záujmom hľadať čo najlepšie riešenia. Obe ženy napriek všetkému nie sú vyhorené a netúžia po inej, pohodlnejšej práci. A čo je ešte prekvapujúcejšie – o rómskych deťoch hovorili citlivo, so zjavnou empatiou a úprimnou snahou pomôcť im. Dokonca aj o mladučkých rómskych matkách, ktoré majú v základnej škole, hovorili so súcitom, a nie s pohŕdaním. No jasne pomenovali fakt, že skutočným problémom Dobšinej nie sú Rómovia, ktorí tu žijú pokojne už niekoľko generácií, ale tí, ktorí sa sem začali sťahovať v posledných rokoch do vyprázdnených domov. Deti týchto Rómov majú vši, svrab, chodia do školy hladné a zle oblečené. Často sa až v škole učia používať mydlo či držať v ruke ceruzku. Tieto deti nemajú nikdy šancu dobehnúť svojich rovesníkov, a obe učiteľky pochopili, že väčší zmysel ako učiť ich informatiku či fyziku je poučiť ich o hygiene, pohlavných chorobách a o tom, ako si zostaviť rodinný rozpočet.
List nebol vecným opisom problémov, bol to najmä emocionálny výkrik ľudí, ktorí sú v tomto civilizačnom súboji v prvej línii a denne narážajú na to, že málokto z kompetentných rozumie, o čo tu ide a ako veci riešiť. O to je pocit frustrácie silnejší. Práve vďaka silnej emócii, ktorá z listu išla, nemohol ostať bez odozvy. Do Dobšinej zamierili médiá, ale aj politici, aby si s Erikou Polgáriovou a Eleonórou Liptákovou podali ruky. Ten list určite nezmenil veci zo dňa na deň, ale bol dôležitým apelom dvoch slušných a svojmu povolaniu oddaných učiteliek, že je najvyšší čas situáciu riešiť.
Nebolo potom vôbec zvláštne, keď sa pri učiteľskom štrajku často spomínali aj dve učiteľky z Dobšinej. Mohol niekto s plnou vážnosťou tvrdiť, že za prácu, ktorú robia, dostávajú adekvátny plat? Dokázal by im niekto do očí povedať, že štátny rozpočet má teraz iné priority? Najmä učiteľské platy takýchto obetavých učiteľov sú skôr urážkou ako primeraným ocenením úsilia, odhodlania a nasadenia, s akým vyrážajú do každodenného civilizačného zápasu. A majú plné právo na pocit, že sme ich v tom nechali samy.
Robert Bezák/
Keď sa stal po Jánovi Sokolovi trnavským arcibiskupom, bola to úžasná zmena, pretože Bezák má charizmu, ktorá oslovuje aj neveriacich. Preto jeho odvolanie bez zverejnenia dôvodov prinieslo medzi veriacimi zneistenie, sklamanie aj hnev. Pre mnohých veriacich to bola silná skúška vernosti cirkvi.
Marek Adamov/
Spolu s priateľmi urobil zo Žiliny skutočné kultúrne mesto, hoci na to nezískal žiadne veľké európske či štátne granty. Stavil na nadšenie, manažérske schopnosti a celkom nové modely financovania. Tie teraz overuje aj pri obnove vzácnej budovy Behrensovej synagógy.
Tom Nicholson/
Pôvodom Kanaďan zažil hviezdne chvíle svojej novinárskej kariéry. Tento rok mu vyšla kniha Gorila, ktorá je verným obrazom slovenskej reality. Nicholson v nej plasticky opísal, ako sú zvolení politici na Slovensku často len bábkami v rukách vplyvných oligarchov.
Miroslav Šatan/
Najskôr pomohol splniť sen, keď slovenskí hokejisti získali striebro na MS vo Fínsku a Švédsku. Stojí za úspechom klubu Slovan Bratislava, ktorý má v ruskej KHL šancu prebojovať sa do play off. Momentálne však bez Šatana, ktorý je po tvrdom zákroku Zdena Cháru zranený.
Zuzana Piussi/
Filmárke momentálne hrozí trestné stíhanie pre dokument Nemoc tretej moci, v ktorom poukázala na justičné bahno v našej krajine. Narazila aj s najnovším filmom Od Fica od Fica, ktorý multiplexy odmietli premietať. Odvážna filmárka sa tak stala symbolom lepšieho Slovenska.
Radovan Bránik/
Šéf tímu krízovej intervencie Modrý anjel si dal investigatívnu námahu a vo svojich blogoch Otroctvo v uliciach Bratislavy upozornil na organizovaný gang žobrákov. Gang zneužíva na otrockú prácu deti aj mentálne a telesne postihnutých. A úrady nekonajú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.