A jeho slová treba pozorne počúvať. Jens Weidmann nadviazal na tradíciu svojich predchodcov v čele Bundesbanky, ktorí kedysi upozorňovali, že euro je zle nadizajnovaný projekt. Nemeckí centrálni bankári boli napríklad proti tomu, aby sa súčasťou eurozóny stali štáty ako Taliansko, Španielsko či Grécko. Takisto tvrdili, že pokiaľ nebudú platiť automatické sankcie za prekročenie deficitov, euro nebude dobre fungovať. S odstupom rokov sa ukázalo, že múdre hlavy z Bundesbanky sa nemýlili.
Keď vypukla eurokríza, vtedajší šéf Bundesbanky Axel Weber sa staval proti nákupom dlhopisov problémových štátov zo strany Európskej centrálnej banky. Weber napokon podal demisiu, a tak ho vo februári 2011 nahradil len 42-ročný Weidmann, dovtedajší poradca kancelárky Merkelovej. Hoci mal Weidmann povesť bystrého a odborne podkutého človeka, komentátori boli presvedčení, že Bundesbanka bude poslušná voči vládnej politike. Ale stal sa pravý opak. Weidmann sa cítil naplno zaviazaný protiinflačnej tradícii Bundesbanky a od začiatku tvrdo kritizoval politiku stále sa zväčšujúcich eurovalov a masívne narastajúcich nákupov dlhopisov zo strany ECB. A neodpustil si ani pár kritických poznámok na adresu Merkelovej vlády, ktorej vyčítal málo razantnú konsolidáciu verejných financií.
Jeho kritika však nezostávala iba za hradbami bankárskeho sveta. Politici eurozóny zrazu len užasnuto počúvali, ako Weidmann kritizuje ich pumpovanie peňazí do ekonomík juhu. Dôvodil, že táto politika síce krátkodobo upokojuje trhy, ale týmto štátom súčasne ponúka motiváciu, ako zľaviť z niektorých reforiem, ktoré učičíkaná verejnosť neakceptuje. Ďalej tvrdil, že európske banky sa musia rýchlo pripraviť na zásadnú reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu, nie však cez neustále financovanie prostredníctvom ECB.
Najväčší konflikt Weidmanna s Máriom Draghim, šéfom ECB, sa odohral toto leto. Krátko pred zasadaním Rady ECB, ktorá mala rozhodnúť o neobmedzenom skupovaní dlhopisov, Weidmann opäť šokoval európsku elitu. Hoci tušil, že v Rade ECB bude prehlasovaný, v rozsiahlom rozhovore pre Spiegel vysvetľoval, prečo mu politika ECB pripomína „financovanie štátu prostredníctvom tlačenia peňazí“, čo môže „vyvolať závislosť ako u drogy“. Naposledy začiatkom tohto decembra opätovne varoval pred rizikami, ktoré plynú z toho, že menová politika sa podriadila fiškálnej politike. Ďalej vyslovil obavu, že vždy, keď vznikne problém s vyššími úrokmi na dlhopisy problémovej krajiny, ECB zakročí bez ohľadu na to, či daná krajina bude plniť svoje politické úlohy. A vyhlásil, že na svoj post nenastúpil preto, aby ho všetci milovali.
Jensovi Weidmannovi sa podarilo znormálniť a skvalitniť verejnú debatu v Európe, za čo mu patrí poďakovanie aj zo Slovenska. Kritici súčasnej politiky eurovalov či nákupov ECB boli často nútení brániť sa, že nie sú žiadni protieurópski extrémisti. Teraz im stačí citovať kultivovaného šéfa Bundesbanky.
Lenka Bradáčová/
Vrchná štátna zástupkyňa v Prahe je momentálne v českej justícii hviezdou prvej veľkosti. Zatiaľ najväčší úspech dosiahla zadržaním poslanca ČSSD Davida Ratha so sedemmiliónovým úplatkom. Štátne zastupiteľstvo pod jej vedením však stíha aj vplyvných ľudí z prostredia ODS či TOP 09.
Mario Monti/
Po Silviovi Berlusconim bol na poste talianskeho premiéra jasnou zmenou k lepšiemu. Tento ekonóm na čele vlády technokratov presadzoval politiku úsporných opatrení a otvorenia trhu práce. Nechce však ostať v politike. Kiežby jeho nástupca išiel v jeho šľapajách.
Malála Júsafzajová/
Dňa 9. októbra tohto roku: „Ktorá z vás je Malala?,“ pýta sa Talibanec a strieľa do hlavy a krku pätnásťročného dievčaťa. Malala, symbol slobodného Pakistanu, však prežila. Preslávil ju blog o vláde Talibanu v údolí Svát a po atentáte sa zotavuje v Británii.
Lionel Messi/
Argentínsky futbalista v drese Barcelony prekonal štyridsať rokov starý rekord. V tomto roku strelil už 86 gólov, a to ešte nie je koniec decembra. Prestrieľal tak slávneho nemeckého hráča Gerda Müllera, ktorý dal v roku 1972 85 gólov.
Elias Mansour/
Mal 84 rokov a bol grécky pravoslávny kresťan, žijúci v sýrskom meste Homs. Odmietol opustiť svoj dom, kde žil aj so svojím hendikepovaným synom Adnanem. Postavil sa im a hovoril o Desatore. Protivládni rebeli ho zastrelili. Bol posledným kresťanom v meste Homs.
Čen Kuang-čeng/
Nevidiaci čínsky disident je známy ako „bosý právnik“, obhajca ľudí, ktorých základné práva pošliapavajú čínski komunisti. Po úteku z domáceho väzenia sa skryl na americkom konzuláte a čínske úrady mu napokon povolili vycestovať do USA. Jeho rodinu v Číne však ďalej prenasledujú.
Keď vypukla eurokríza, vtedajší šéf Bundesbanky Axel Weber sa staval proti nákupom dlhopisov problémových štátov zo strany Európskej centrálnej banky. Weber napokon podal demisiu, a tak ho vo februári 2011 nahradil len 42-ročný Weidmann, dovtedajší poradca kancelárky Merkelovej. Hoci mal Weidmann povesť bystrého a odborne podkutého človeka, komentátori boli presvedčení, že Bundesbanka bude poslušná voči vládnej politike. Ale stal sa pravý opak. Weidmann sa cítil naplno zaviazaný protiinflačnej tradícii Bundesbanky a od začiatku tvrdo kritizoval politiku stále sa zväčšujúcich eurovalov a masívne narastajúcich nákupov dlhopisov zo strany ECB. A neodpustil si ani pár kritických poznámok na adresu Merkelovej vlády, ktorej vyčítal málo razantnú konsolidáciu verejných financií.
Jeho kritika však nezostávala iba za hradbami bankárskeho sveta. Politici eurozóny zrazu len užasnuto počúvali, ako Weidmann kritizuje ich pumpovanie peňazí do ekonomík juhu. Dôvodil, že táto politika síce krátkodobo upokojuje trhy, ale týmto štátom súčasne ponúka motiváciu, ako zľaviť z niektorých reforiem, ktoré učičíkaná verejnosť neakceptuje. Ďalej tvrdil, že európske banky sa musia rýchlo pripraviť na zásadnú reštrukturalizáciu a rekapitalizáciu, nie však cez neustále financovanie prostredníctvom ECB.
Najväčší konflikt Weidmanna s Máriom Draghim, šéfom ECB, sa odohral toto leto. Krátko pred zasadaním Rady ECB, ktorá mala rozhodnúť o neobmedzenom skupovaní dlhopisov, Weidmann opäť šokoval európsku elitu. Hoci tušil, že v Rade ECB bude prehlasovaný, v rozsiahlom rozhovore pre Spiegel vysvetľoval, prečo mu politika ECB pripomína „financovanie štátu prostredníctvom tlačenia peňazí“, čo môže „vyvolať závislosť ako u drogy“. Naposledy začiatkom tohto decembra opätovne varoval pred rizikami, ktoré plynú z toho, že menová politika sa podriadila fiškálnej politike. Ďalej vyslovil obavu, že vždy, keď vznikne problém s vyššími úrokmi na dlhopisy problémovej krajiny, ECB zakročí bez ohľadu na to, či daná krajina bude plniť svoje politické úlohy. A vyhlásil, že na svoj post nenastúpil preto, aby ho všetci milovali.
Jensovi Weidmannovi sa podarilo znormálniť a skvalitniť verejnú debatu v Európe, za čo mu patrí poďakovanie aj zo Slovenska. Kritici súčasnej politiky eurovalov či nákupov ECB boli často nútení brániť sa, že nie sú žiadni protieurópski extrémisti. Teraz im stačí citovať kultivovaného šéfa Bundesbanky.
Lenka Bradáčová/
Vrchná štátna zástupkyňa v Prahe je momentálne v českej justícii hviezdou prvej veľkosti. Zatiaľ najväčší úspech dosiahla zadržaním poslanca ČSSD Davida Ratha so sedemmiliónovým úplatkom. Štátne zastupiteľstvo pod jej vedením však stíha aj vplyvných ľudí z prostredia ODS či TOP 09.
Mario Monti/
Po Silviovi Berlusconim bol na poste talianskeho premiéra jasnou zmenou k lepšiemu. Tento ekonóm na čele vlády technokratov presadzoval politiku úsporných opatrení a otvorenia trhu práce. Nechce však ostať v politike. Kiežby jeho nástupca išiel v jeho šľapajách.
Malála Júsafzajová/
Dňa 9. októbra tohto roku: „Ktorá z vás je Malala?,“ pýta sa Talibanec a strieľa do hlavy a krku pätnásťročného dievčaťa. Malala, symbol slobodného Pakistanu, však prežila. Preslávil ju blog o vláde Talibanu v údolí Svát a po atentáte sa zotavuje v Británii.
Lionel Messi/
Argentínsky futbalista v drese Barcelony prekonal štyridsať rokov starý rekord. V tomto roku strelil už 86 gólov, a to ešte nie je koniec decembra. Prestrieľal tak slávneho nemeckého hráča Gerda Müllera, ktorý dal v roku 1972 85 gólov.
Elias Mansour/
Mal 84 rokov a bol grécky pravoslávny kresťan, žijúci v sýrskom meste Homs. Odmietol opustiť svoj dom, kde žil aj so svojím hendikepovaným synom Adnanem. Postavil sa im a hovoril o Desatore. Protivládni rebeli ho zastrelili. Bol posledným kresťanom v meste Homs.
Čen Kuang-čeng/
Nevidiaci čínsky disident je známy ako „bosý právnik“, obhajca ľudí, ktorých základné práva pošliapavajú čínski komunisti. Po úteku z domáceho väzenia sa skryl na americkom konzuláte a čínske úrady mu napokon povolili vycestovať do USA. Jeho rodinu v Číne však ďalej prenasledujú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.