Sériu článkov o osobných financiách zakončujeme pred Vianocami témou, ktorá možno mala stáť na samom jej začiatku. Náš spolupracovník Marek Prokopec počas uplynulých mesiacov písal na týchto stránkach o dôležitosti sporiacich návykov či o starostlivej správe a investovaní ušetrených peňazí. Základom jeho úvah bolo budovanie finančnej rezervy v podobe pravidelného ukladania desatiny našich každomesačných príjmov. Avšak po stáročia mala myšlienka usporenia desiatich percent príjmov aj akýsi náprotivok v podobe odovzdávania ďalších desiatich percent na bohumilé účely. Ak sa vám už teraz zdá, že z výplaty sotva vyžijete, vedzte, že pravidelnosť návyku – na jednej strane v sporení a na druhej strane v rozdávaní – je dôležitejšia než veľkosť podielu. Inak povedané, keď si nemôžete dovoliť viac, aj jedno percento môže byť teoreticky váš „desiatok“. Na druhej strane, rôzni autori (a rôzne denominácie) sa líšia v tom, ako prísne sa na kresťana desiatok vzťahuje. V každom prípade, ak má raz štát prestať finančne podporovať cirkvi na Slovensku, mali by veriaci byť pripravení túto rolu prevziať. Navyše princípy, na ktorých je založené odvádzanie desiatkov, môžu inšpirovať aj neveriacich pri podpore svetskej dobročinnosti.
.hospodin a hospodár
Najskôr trochu kuchynskej teológie. Koncept desiatku je odvodený z myšlienky zvrchovanosti Stvoriteľa. Akt stvorenia robí z Boha súčasne vlastníka všetkého. My sme len správcovia. Nie je náhoda, že slová „Hospodin“ a „hospodár“ majú v slovenčine spoločný základ. Boh sa tu chápe ako „gazda“, ktorý udržiava svoje stvorenie ako gazdovstvo, kým veriacich povoláva na jeho zodpovedné správcovstvo. Bohatstvo veriaceho je nielen výsledkom jeho úsilia a tvrdej práce, ale aj výsledkom Božieho požehnania. A tak si Boh činí nárok na desatinu z toho, čo nám poskytol. V Starom zákone je desiatok prítomný už u Abraháma, hoci v Novom zákone sa táto povinnosť predefinovala a je predmetom debát, pokiaľ až je desiatok záväzný pre kresťanov.
Kto sa rozhodne desiatok odvádzať, mal by mať napamäti, že najdôležitejší je vnútorný postoj dávajúceho. Niektorí ľudia môžu mať totiž tendenciu akoby kupovať si týmto spôsobom Božiu priazeň. To je však zamieňanie príčiny a následku. Aj keď začneme odvádzať desiatok z veľmi nízkeho príjmu, peniaze sme museli mať skôr, než z nich môžeme čokoľvek odviezť. Tým pádom Božie požehnanie vždy predchádza vráteniu desiatku. Veriaci si desiatkom nevymáha Božiu priazeň, ale v láske a s radosťou prejavuje vďaku za priazeň už prejavenú. Psychologicky upriamuje takéto chápanie desiatku veriaceho na veci, ktoré už vo svojom živote má a fungujú (teda na jeho požehnania), miesto toho, aby sa sústredil na to, čo mu chýba.
Prijímateľom desiatku môže byť lokálne cirkevné spoločenstvo, ku ktorému veriaci patrí alebo trebárs nejaká misijná organizácia. Niektorí kresťania v praktickom živote svoj desiatok rozdeľujú. Päť percent ich príjmu skončí v nedeľu v kostolnom zvončeku, kým ďalších päť percent môže ísť hoci aj na detské domovy, boj proti rakovine či inú preferovanú agendu.
.brutto alebo netto?
Naprieč kresťanskými denomináciami existuje celé spektrum názorov o tom, koľko vlastne je desiatok z príjmu. Má sa platiť z hrubej alebo čistej mzdy? Čo keď som vo finančnej tiesni alebo zadlžený a ledva uživím rodinu? Kde sa končí desiatok a začínajú dary či almužna? Môžem vôbec svoj desiatok rozdeliť medzi cirkev a svetskú charitu? Časť kresťanských (najmä protestantských) autorov tvrdí, že Boh má na desiatok z našich príjmov prednostný nárok, ešte pred štátom a veriteľmi. Deväť desatín našich príjmov s Božím požehnaním je viac ako desať desatín bez Božieho požehnania. Napríklad Richard Wurmbrand, známy rumunský luteránsky duchovný židovského pôvodu, mal pravidelné desiatky tak zvnútornené, že počas odpykávania trestu v komunistickom väzení ich odvádzal dokonca aj z mizernej väzenskej stravy. Každý desiaty deň dával svoju polievku slabšiemu bratovi a každý desiaty týždeň sa takto delil aj o chlieb...
Iný uhol pohľadu zdôrazňuje, že kresťania už nežijú pod zákonom. „Každý nech dá, ako si zaumienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh,“ píše sa v druhom liste apoštola Pavla Korinťanom. V katolíckom prostredí sa naďalej vyzdvihuje zodpovednosť veriacich za podporu svojej cirkvi, dobročinnosť a pomoc biednym, no veľkosť príspevku sa ponecháva skôr na svedomí veriaceho.
Dá sa dobročinnosť natrénovať? Praktickým spôsobom je možno začať s odvádzaním menšieho podielu a postupne ho zvyšovať. Inou možnosťou je obetovať nejakému bohumilému účelu aspoň svoj čas, keď už si nemôže človek dovoliť dávať peniaze. Cirkev budujú nielen naše financie, ale aj využívanie duchovných darov veriacimi. Niekedy potrebuje biedny viac našu lásku, prítomnosť a citové porozumenie než našu peňaženku.
.desiatok v USA
Spojené štáty majú jednu z najsilnejších kultúr filantropie na svete. Na náboženské i svetské dobročinné aktivity sa tam vynaloží asi 300 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje okolo dvoch percent amerického HDP. Je to dané predovšetkým históriou. Cirkvi, rovnako ako rôzne charitatívne projekty tam totiž neboli financované štátom, ale tradične priamo z príspevkov ľudí. Pričom aj dnes asi tretina finančných prostriedkov, darovaných fyzickými či právnickými osobami, smeruje do organizácií náboženského charakteru. V Spojených štátoch sa však diskutuje aj o zostupnom trende týchto príspevkov. Americký magazín Christianity Today vlani zverejnil, že priemerný „desiatok“, pripadajúci na jedného člena kresťanských cirkví v USA, sa znížil z 3,1 percenta príjmu v roku 1968 na 2,4 percenta v roku 2008.
Ktosi dokonca vyrátal, že keby každý americký kresťan stratil prácu a následne by poctivo odvádzal plný desiatok len z podporných dávok, objem prostriedkov, darovaných americkým cirkvám, by sa okamžite zvýšil oproti dnešku o tretinu. Hoci zrejme ide len o anekdotu, o niečom naozaj vypovedá. Na druhej strane existujú jednotlivci, ktorí počas krízy prišli o strechu nad hlavou, lebo prepadu svojich príjmov neprispôsobili svoje desiatky pre cirkev. Niektoré štatistiky takisto potvrdzujú, že relatívne chudobnejší kresťania odvádzajú vyššie percento zo svojich príjmov než tí bohatší. No v dejinách existovali aj pozoruhodné výnimky.
.rockefellerov tichý spoločník
„Nikdy by som nebol schopný odviesť desiatok z môjho prvého zarobeného milióna, keby som neodviedol desiatok z mojej prvej výplaty, ktorá činila jeden a pol dolára,“ povedal raz v novinovom rozhovore legendárny ropný magnát John D. Rockefeller. Ako malý chlapec si našiel akúsi brigádu, aby podporil svoju rodinu. Po týždni zarobil prvú mzdu, ktorú ihneď doniesol mame. Rockefellerova matka, zbožná baptistka, povedala synovi, že hoci išlo len o jeden a pol dolára, potešilo by ju, keby z toho zárobku odviedol desiatok Bohu. Od toho týždňa mal Rockefeller odvádzať desiatok z každého dolára, ktorý zarobil.
Odhaduje sa, že počas života zo svojho majetku v hodnote vtedajších 900 miliónov dolárov rozdal na dobročinné účely asi 550 miliónov. Nešlo len o podporu baptistickej cirkvi. Od zakladania škôl pre černochov cez financovanie veľkých univerzít a zdravotníckeho výskumu, až po obnovu pamätihodností – Rockefellerove filantropické aktivity boli bezprecedentné. On bral bohatstvo ako milosť od Hospodina, jeho tichého spoločníka, aby sa oň staral ako zodpovedný správca. Keď rozdával peniaze, snažil sa, aby boli vynakladané s rovnakou efektívnosťou, s akou ich pred tým zarábal.
V dobročinných aktivitách pokračoval s podobným zápalom aj jeho syn John D. Rockefeller mladší. Počas života rozdal asi 537 miliónov dolárov. Zaujímavé je, čo Junior o peniazoch učil svojich päť synov. Časť vreckového dostali na ruku, ale časť peňazí si museli zarobiť napríklad pestovaním zeleniny či chovaním králikov. Otcovi išlo o to naučiť ich, že pre živobytie treba pracovať, aby si peniaze viac vážili. Od synov tiež požadoval, aby prvých desať percent svojho vreckového odvádzali na dobročinné účely a aby ďalších desať percent usporili. Dostali tiež účtovné knihy, v ktorých si mali viesť detailné záznamy o tom, načo minuli zvyšných 80 percent, aby mali pod kontrolou svoje výdavky, a nie výdavky ich...
Žijeme v dobe, keď vlády a zákonodarcovia citeľne zvyšujú rôzne dane a odvody. Podnikatelia sú zase nútení zvyšovať ceny. No jedno sa zdá isté. Každoročné zvyšovanie desiatku zo strany Nebeského zákonodarcu zatiaľ nehrozí.
.hospodin a hospodár
Najskôr trochu kuchynskej teológie. Koncept desiatku je odvodený z myšlienky zvrchovanosti Stvoriteľa. Akt stvorenia robí z Boha súčasne vlastníka všetkého. My sme len správcovia. Nie je náhoda, že slová „Hospodin“ a „hospodár“ majú v slovenčine spoločný základ. Boh sa tu chápe ako „gazda“, ktorý udržiava svoje stvorenie ako gazdovstvo, kým veriacich povoláva na jeho zodpovedné správcovstvo. Bohatstvo veriaceho je nielen výsledkom jeho úsilia a tvrdej práce, ale aj výsledkom Božieho požehnania. A tak si Boh činí nárok na desatinu z toho, čo nám poskytol. V Starom zákone je desiatok prítomný už u Abraháma, hoci v Novom zákone sa táto povinnosť predefinovala a je predmetom debát, pokiaľ až je desiatok záväzný pre kresťanov.
Kto sa rozhodne desiatok odvádzať, mal by mať napamäti, že najdôležitejší je vnútorný postoj dávajúceho. Niektorí ľudia môžu mať totiž tendenciu akoby kupovať si týmto spôsobom Božiu priazeň. To je však zamieňanie príčiny a následku. Aj keď začneme odvádzať desiatok z veľmi nízkeho príjmu, peniaze sme museli mať skôr, než z nich môžeme čokoľvek odviezť. Tým pádom Božie požehnanie vždy predchádza vráteniu desiatku. Veriaci si desiatkom nevymáha Božiu priazeň, ale v láske a s radosťou prejavuje vďaku za priazeň už prejavenú. Psychologicky upriamuje takéto chápanie desiatku veriaceho na veci, ktoré už vo svojom živote má a fungujú (teda na jeho požehnania), miesto toho, aby sa sústredil na to, čo mu chýba.
Prijímateľom desiatku môže byť lokálne cirkevné spoločenstvo, ku ktorému veriaci patrí alebo trebárs nejaká misijná organizácia. Niektorí kresťania v praktickom živote svoj desiatok rozdeľujú. Päť percent ich príjmu skončí v nedeľu v kostolnom zvončeku, kým ďalších päť percent môže ísť hoci aj na detské domovy, boj proti rakovine či inú preferovanú agendu.
.brutto alebo netto?
Naprieč kresťanskými denomináciami existuje celé spektrum názorov o tom, koľko vlastne je desiatok z príjmu. Má sa platiť z hrubej alebo čistej mzdy? Čo keď som vo finančnej tiesni alebo zadlžený a ledva uživím rodinu? Kde sa končí desiatok a začínajú dary či almužna? Môžem vôbec svoj desiatok rozdeliť medzi cirkev a svetskú charitu? Časť kresťanských (najmä protestantských) autorov tvrdí, že Boh má na desiatok z našich príjmov prednostný nárok, ešte pred štátom a veriteľmi. Deväť desatín našich príjmov s Božím požehnaním je viac ako desať desatín bez Božieho požehnania. Napríklad Richard Wurmbrand, známy rumunský luteránsky duchovný židovského pôvodu, mal pravidelné desiatky tak zvnútornené, že počas odpykávania trestu v komunistickom väzení ich odvádzal dokonca aj z mizernej väzenskej stravy. Každý desiaty deň dával svoju polievku slabšiemu bratovi a každý desiaty týždeň sa takto delil aj o chlieb...
Iný uhol pohľadu zdôrazňuje, že kresťania už nežijú pod zákonom. „Každý nech dá, ako si zaumienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh,“ píše sa v druhom liste apoštola Pavla Korinťanom. V katolíckom prostredí sa naďalej vyzdvihuje zodpovednosť veriacich za podporu svojej cirkvi, dobročinnosť a pomoc biednym, no veľkosť príspevku sa ponecháva skôr na svedomí veriaceho.
Dá sa dobročinnosť natrénovať? Praktickým spôsobom je možno začať s odvádzaním menšieho podielu a postupne ho zvyšovať. Inou možnosťou je obetovať nejakému bohumilému účelu aspoň svoj čas, keď už si nemôže človek dovoliť dávať peniaze. Cirkev budujú nielen naše financie, ale aj využívanie duchovných darov veriacimi. Niekedy potrebuje biedny viac našu lásku, prítomnosť a citové porozumenie než našu peňaženku.
.desiatok v USA
Spojené štáty majú jednu z najsilnejších kultúr filantropie na svete. Na náboženské i svetské dobročinné aktivity sa tam vynaloží asi 300 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje okolo dvoch percent amerického HDP. Je to dané predovšetkým históriou. Cirkvi, rovnako ako rôzne charitatívne projekty tam totiž neboli financované štátom, ale tradične priamo z príspevkov ľudí. Pričom aj dnes asi tretina finančných prostriedkov, darovaných fyzickými či právnickými osobami, smeruje do organizácií náboženského charakteru. V Spojených štátoch sa však diskutuje aj o zostupnom trende týchto príspevkov. Americký magazín Christianity Today vlani zverejnil, že priemerný „desiatok“, pripadajúci na jedného člena kresťanských cirkví v USA, sa znížil z 3,1 percenta príjmu v roku 1968 na 2,4 percenta v roku 2008.
Ktosi dokonca vyrátal, že keby každý americký kresťan stratil prácu a následne by poctivo odvádzal plný desiatok len z podporných dávok, objem prostriedkov, darovaných americkým cirkvám, by sa okamžite zvýšil oproti dnešku o tretinu. Hoci zrejme ide len o anekdotu, o niečom naozaj vypovedá. Na druhej strane existujú jednotlivci, ktorí počas krízy prišli o strechu nad hlavou, lebo prepadu svojich príjmov neprispôsobili svoje desiatky pre cirkev. Niektoré štatistiky takisto potvrdzujú, že relatívne chudobnejší kresťania odvádzajú vyššie percento zo svojich príjmov než tí bohatší. No v dejinách existovali aj pozoruhodné výnimky.
.rockefellerov tichý spoločník
„Nikdy by som nebol schopný odviesť desiatok z môjho prvého zarobeného milióna, keby som neodviedol desiatok z mojej prvej výplaty, ktorá činila jeden a pol dolára,“ povedal raz v novinovom rozhovore legendárny ropný magnát John D. Rockefeller. Ako malý chlapec si našiel akúsi brigádu, aby podporil svoju rodinu. Po týždni zarobil prvú mzdu, ktorú ihneď doniesol mame. Rockefellerova matka, zbožná baptistka, povedala synovi, že hoci išlo len o jeden a pol dolára, potešilo by ju, keby z toho zárobku odviedol desiatok Bohu. Od toho týždňa mal Rockefeller odvádzať desiatok z každého dolára, ktorý zarobil.
Odhaduje sa, že počas života zo svojho majetku v hodnote vtedajších 900 miliónov dolárov rozdal na dobročinné účely asi 550 miliónov. Nešlo len o podporu baptistickej cirkvi. Od zakladania škôl pre černochov cez financovanie veľkých univerzít a zdravotníckeho výskumu, až po obnovu pamätihodností – Rockefellerove filantropické aktivity boli bezprecedentné. On bral bohatstvo ako milosť od Hospodina, jeho tichého spoločníka, aby sa oň staral ako zodpovedný správca. Keď rozdával peniaze, snažil sa, aby boli vynakladané s rovnakou efektívnosťou, s akou ich pred tým zarábal.
V dobročinných aktivitách pokračoval s podobným zápalom aj jeho syn John D. Rockefeller mladší. Počas života rozdal asi 537 miliónov dolárov. Zaujímavé je, čo Junior o peniazoch učil svojich päť synov. Časť vreckového dostali na ruku, ale časť peňazí si museli zarobiť napríklad pestovaním zeleniny či chovaním králikov. Otcovi išlo o to naučiť ich, že pre živobytie treba pracovať, aby si peniaze viac vážili. Od synov tiež požadoval, aby prvých desať percent svojho vreckového odvádzali na dobročinné účely a aby ďalších desať percent usporili. Dostali tiež účtovné knihy, v ktorých si mali viesť detailné záznamy o tom, načo minuli zvyšných 80 percent, aby mali pod kontrolou svoje výdavky, a nie výdavky ich...
Žijeme v dobe, keď vlády a zákonodarcovia citeľne zvyšujú rôzne dane a odvody. Podnikatelia sú zase nútení zvyšovať ceny. No jedno sa zdá isté. Každoročné zvyšovanie desiatku zo strany Nebeského zákonodarcu zatiaľ nehrozí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.