Predpokladám, že ju budúci rok vydá Peter Zajac. Čosi ako Polické dejiny Slovenska po novembri 1989. Bude to možno nuda, ale súčasne mimoriadne dôležitý dokument. Dôležitý preto, že ide o podstatnú a stále nespracovanú epizódu moderných dejín Slovenska.
Povedal by som dokonca, že kľúčovú. A autor je súčasne aktér aj odborník na literatúru. V tomto odbore dokonca profesor na prestížnej zahraničnej univerzite.
Verím, že sa Petrovi Zajacovi podarí vyvrátiť tri mýty, ktoré si s novembrom 1989 spájajú vyznávači konšpiračných teórií, milovníci starých čias a notorickí hundroši. Prvý mýtus: bolo to dohodnuté medzi veľmocami. Druhý mýtus: bol to výmenný obchod medzi komunistami a disentom. A napokon: nebola to revolúcia, komunizmus sa jednoducho rozsypal sám od seba.
Prvý mýtus Peter Zajac rozbije doložiteľným faktom, že udalosti explodovali plošne a spontánne.
Druhý mýtus zase faktom, že nové mocenské elity vzišli predovšetkým z paralelných štruktúr a šedej zóny.
A napokon aj tretí: čo iné je rýchla a radikálna zmena politických a ekonomických pomerov, ak nie revolúcia?
Predpokladám tiež, že za strohou evidenciou udalostí bude mať čitateľ šancu pochopiť, že novodobé dejiny Slovenska sú sekvenciou príbehov. Príbehov, za ktorými stojí improvizácia a pozitívne emócie. Improvizácia a emócie konkrétnych ľudí, ktorí sa nechali viesť snom o demokracii a slobode.
Egoizmus, profit, osobné a skupinové záujmy vstúpili do hry, až keď bolo jasné, že zmena režimu je nezvratná. Ich protagonistami boli opäť konkrétni ľudia. Nech je im zem ľahká. Peter Zajac bude zrejme ponúkať množstvo príkladov pre toto tvrdenie – od personálnych zmien v podnikoch cez štiepenie Verejnosti proti násiliu, až po spory o povahu reforiem a štátu.
Bol by som rád, keby sa podarilo za dejinnými udalosťami odkryť fakt, že nešlo o žiadne spoločenské zákonitosti, ale o všednodenné víťazstvá a prehry konkrétnych ľudí. Budú to aj príbehy Marcela Strýka, ktorý vymenil manuálnu robotu za parlament a skoro tam vypustil dušu, Slavomíra Stračára, ktorý doslova zomrel na misii za zmeny spoločnosti, Jozefa Kučeráka a Pavla Hoffmana, ktorí sa pričinili o reformy našej ekonomiky, Milana Žitného, Karola Ježíka, Milana Šimečku, Štefana Hríba, ktorí prispeli k vzniku slobodných médií, Ernesta Valka a Pavla Holländera, ktorí sa pričinili o vznik novej legislatívy a tisícov ďalších.
Pochopiť text však znamená poznať autora, jeho osobnostné, kultúrne či profesionálne zakotvenie. Peter Zajac je manžel, otec, kamarát, politik, spoločenský vedec, vysokoškolský učiteľ. V každej z týchto rolí svojský a inšpiratívny.
Áno, knihu o Petrovi Zajacovi by som chcel čítať. Zdá sa mi, že bez takejto knihy by boli politické dejiny Slovenska po novembri 1989 menej úplné. V politike totiž Peter Zajac spoluvytváral Verejnosť proti násiliu, bol členom jej politického centra až do úplného konca. Bol centrálnou postavou Slovenskej demokratickej koalície a jedným zo strojcov slovenského konzervativizmu. Nechýbal pri tvorbe kľúčových zákonov pre mladý slovenský štát, zakladal Šimečkovu nadáciu, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Stálu konferenciu občianskeho inštitútu, Stranu demokratickej koalície, Občiansku konzervatívnu stranu a vie boh, čo ešte.
Premýšľam, kto by asi mohol napísať takúto knihu. Spolupútnici sčasti odkväcli, sčasti v sebe ešte stále živia politické ašpirácie a sčasti jednoducho na to nemajú. Nové tváre slovenskej historiografie a literatúry faktu? Uvidíme. Rukopisy posielajte na adresu .týždňa do konca februára 2009. Najlepšiu prácu vyberie komisia v zložení Štefan Hríb, František Mikloško, František Šebej, Fero Guldan a Fedor Gál. Výber členov komisie nemá s demokratickou nomináciou nič spoločné. Nanominoval som ich ja.
V réžii .týždňa bude kniha vydaná a predstavená verejnosti pri príležitosti 20. výročia novembra 1989 v Pálffyho paláci o 17.00 hodine. Víno dodá Jano Hacaj z vlastnej úrody. Fakt, že z vlastnej úrody, nezdôrazňujem náhodou. Skutoční víťazi novembra roku 1989 sú totiž tí, ktorí vtedy stáli na zelenej lúke s prázdnymi rukami a dnes ponúkajú plody z vlastnej úrody.
Povedal by som dokonca, že kľúčovú. A autor je súčasne aktér aj odborník na literatúru. V tomto odbore dokonca profesor na prestížnej zahraničnej univerzite.
Verím, že sa Petrovi Zajacovi podarí vyvrátiť tri mýty, ktoré si s novembrom 1989 spájajú vyznávači konšpiračných teórií, milovníci starých čias a notorickí hundroši. Prvý mýtus: bolo to dohodnuté medzi veľmocami. Druhý mýtus: bol to výmenný obchod medzi komunistami a disentom. A napokon: nebola to revolúcia, komunizmus sa jednoducho rozsypal sám od seba.
Prvý mýtus Peter Zajac rozbije doložiteľným faktom, že udalosti explodovali plošne a spontánne.
Druhý mýtus zase faktom, že nové mocenské elity vzišli predovšetkým z paralelných štruktúr a šedej zóny.
A napokon aj tretí: čo iné je rýchla a radikálna zmena politických a ekonomických pomerov, ak nie revolúcia?
Predpokladám tiež, že za strohou evidenciou udalostí bude mať čitateľ šancu pochopiť, že novodobé dejiny Slovenska sú sekvenciou príbehov. Príbehov, za ktorými stojí improvizácia a pozitívne emócie. Improvizácia a emócie konkrétnych ľudí, ktorí sa nechali viesť snom o demokracii a slobode.
Egoizmus, profit, osobné a skupinové záujmy vstúpili do hry, až keď bolo jasné, že zmena režimu je nezvratná. Ich protagonistami boli opäť konkrétni ľudia. Nech je im zem ľahká. Peter Zajac bude zrejme ponúkať množstvo príkladov pre toto tvrdenie – od personálnych zmien v podnikoch cez štiepenie Verejnosti proti násiliu, až po spory o povahu reforiem a štátu.
Bol by som rád, keby sa podarilo za dejinnými udalosťami odkryť fakt, že nešlo o žiadne spoločenské zákonitosti, ale o všednodenné víťazstvá a prehry konkrétnych ľudí. Budú to aj príbehy Marcela Strýka, ktorý vymenil manuálnu robotu za parlament a skoro tam vypustil dušu, Slavomíra Stračára, ktorý doslova zomrel na misii za zmeny spoločnosti, Jozefa Kučeráka a Pavla Hoffmana, ktorí sa pričinili o reformy našej ekonomiky, Milana Žitného, Karola Ježíka, Milana Šimečku, Štefana Hríba, ktorí prispeli k vzniku slobodných médií, Ernesta Valka a Pavla Holländera, ktorí sa pričinili o vznik novej legislatívy a tisícov ďalších.
Pochopiť text však znamená poznať autora, jeho osobnostné, kultúrne či profesionálne zakotvenie. Peter Zajac je manžel, otec, kamarát, politik, spoločenský vedec, vysokoškolský učiteľ. V každej z týchto rolí svojský a inšpiratívny.
Áno, knihu o Petrovi Zajacovi by som chcel čítať. Zdá sa mi, že bez takejto knihy by boli politické dejiny Slovenska po novembri 1989 menej úplné. V politike totiž Peter Zajac spoluvytváral Verejnosť proti násiliu, bol členom jej politického centra až do úplného konca. Bol centrálnou postavou Slovenskej demokratickej koalície a jedným zo strojcov slovenského konzervativizmu. Nechýbal pri tvorbe kľúčových zákonov pre mladý slovenský štát, zakladal Šimečkovu nadáciu, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Stálu konferenciu občianskeho inštitútu, Stranu demokratickej koalície, Občiansku konzervatívnu stranu a vie boh, čo ešte.
Premýšľam, kto by asi mohol napísať takúto knihu. Spolupútnici sčasti odkväcli, sčasti v sebe ešte stále živia politické ašpirácie a sčasti jednoducho na to nemajú. Nové tváre slovenskej historiografie a literatúry faktu? Uvidíme. Rukopisy posielajte na adresu .týždňa do konca februára 2009. Najlepšiu prácu vyberie komisia v zložení Štefan Hríb, František Mikloško, František Šebej, Fero Guldan a Fedor Gál. Výber členov komisie nemá s demokratickou nomináciou nič spoločné. Nanominoval som ich ja.
V réžii .týždňa bude kniha vydaná a predstavená verejnosti pri príležitosti 20. výročia novembra 1989 v Pálffyho paláci o 17.00 hodine. Víno dodá Jano Hacaj z vlastnej úrody. Fakt, že z vlastnej úrody, nezdôrazňujem náhodou. Skutoční víťazi novembra roku 1989 sú totiž tí, ktorí vtedy stáli na zelenej lúke s prázdnymi rukami a dnes ponúkajú plody z vlastnej úrody.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.