Je zrejmé, že zlom v politike v zmysle výrazného oslabenia Smeru môže prísť len v podobe katastrofického prepadu európskej ekonomiky. Keďže ECB bude aj v roku 2013 tlačiť peniaze, čím posunie kolapsové scenáre za nemecké voľby, pravdepodobnejšie je, že Smer strácať bude len pomaly, v tempe, akým sa spoločnosťou budú šíriť dosahy jeho fiškálnej „konsolidácie“. To tempo nebude prudké, keďže spoločenské vrstvy, ktoré daňový, odvodový a poplatkový šmirgeľ postihne v prvej línii, sú, sa skladajú, respektíve skladali prevažne z voličov opozície.
Týchto nepotešia ani ich favoriti. Po tom, čo SDKÚ, KDH, Most a SaS neuniesli ťarchu vládnej roly a rokom 2012 sa iba pretrápili, je veľmi odvážne očakávať, že voľby do samospráv (december) a prezidentské (máj 2014) ich nejako zásadne preberú. Aj keď za „konsolidáciu“ Smer čosi zaplatí, obháji zrejme všetkých sedem krajov, ktorým vládne. Pokiaľ k nim pridá aj Bratislavu, rok a pol po páde Dzurindu sa opäť nastolí otázka predsedu SDKÚ. V SaS budú o prepriahaní hlasovať na marcovom sneme, avšak ani prípadný nástup Kollára nič nového nesľubuje. Mŕtve ramená slovenskej scény, KDH a Most-Híd, vyplnia rok zase len starosťou o svoje regionálne korytá. A čo sa týka spoločného prezidentského kandidáta, keby ho aj pravica „vygenerovala“ – skôr nie ako áno – nebude to Radičová. Nedá sa úplne vylúčiť, že na svoj vstup do paláca zmení „názor“. Ale aj keby, do kampane sa prihlási ako „občianska“ kandidátka.
Ústrednou témou roka 2013 bude trojpercentný deficit. Už január, najneskôr február ukážu, čo sme vedeli v júli – že je prijatým rozpočtom neudržateľný. Debaty, či v rámci „dodatočných opatrení“ (popri zvýšení spotrebných daní) Fico úplne zlikviduje druhý pilier, alebo skôr siahne na jeho doterajšie tabu DPH, ukončí až fiškálne „otepľovanie“ v EÚ.
Odkiaľ sa vezme? Pokles HDP v eurozóne, pripravenosť ECB tlačiť peniaze, spory v samotnej Komisii, víťazstvo ľavice v talianskych voľbách a Merkelovej vstup do kampane (volebný september) je súbeh faktorov, ktoré oslabia tlak na rozpočtovú disciplínu. Takže Slovensko sa zvezie v dlhom pelotóne krajín, ktorým EK napokon povolí zostať v procedúre nadmerného deficitu o rok dlhšie. Kažimír síce neprestane organizovať poplašné tlačovky, ale silnejší hráči vo vláde a reprezentanti rôznych záujmov mu rozpočet roztrhajú na franforce. Aj vzhľadom na optimistický odhad rastu by sa rovnalo zázraku, keby rozpočet neskončil vyšším schodkom než predchádzajúci. Otázka je len to, o koľko.
Zatiaľ čo premiér neprestane kŕmiť verejnosť populárno-zástupnými témami, klientsko-korporativistický charakter režimu sa bude cementovať sústreďovaním moci (školy späť štátu) a distribúciou privilégií a majetkov (ako naposledy neuveriteľne drzý nákup dvoch lietadiel cez prostredníka u Glváča).
Je sa na čo tešiť.
Týchto nepotešia ani ich favoriti. Po tom, čo SDKÚ, KDH, Most a SaS neuniesli ťarchu vládnej roly a rokom 2012 sa iba pretrápili, je veľmi odvážne očakávať, že voľby do samospráv (december) a prezidentské (máj 2014) ich nejako zásadne preberú. Aj keď za „konsolidáciu“ Smer čosi zaplatí, obháji zrejme všetkých sedem krajov, ktorým vládne. Pokiaľ k nim pridá aj Bratislavu, rok a pol po páde Dzurindu sa opäť nastolí otázka predsedu SDKÚ. V SaS budú o prepriahaní hlasovať na marcovom sneme, avšak ani prípadný nástup Kollára nič nového nesľubuje. Mŕtve ramená slovenskej scény, KDH a Most-Híd, vyplnia rok zase len starosťou o svoje regionálne korytá. A čo sa týka spoločného prezidentského kandidáta, keby ho aj pravica „vygenerovala“ – skôr nie ako áno – nebude to Radičová. Nedá sa úplne vylúčiť, že na svoj vstup do paláca zmení „názor“. Ale aj keby, do kampane sa prihlási ako „občianska“ kandidátka.
Ústrednou témou roka 2013 bude trojpercentný deficit. Už január, najneskôr február ukážu, čo sme vedeli v júli – že je prijatým rozpočtom neudržateľný. Debaty, či v rámci „dodatočných opatrení“ (popri zvýšení spotrebných daní) Fico úplne zlikviduje druhý pilier, alebo skôr siahne na jeho doterajšie tabu DPH, ukončí až fiškálne „otepľovanie“ v EÚ.
Odkiaľ sa vezme? Pokles HDP v eurozóne, pripravenosť ECB tlačiť peniaze, spory v samotnej Komisii, víťazstvo ľavice v talianskych voľbách a Merkelovej vstup do kampane (volebný september) je súbeh faktorov, ktoré oslabia tlak na rozpočtovú disciplínu. Takže Slovensko sa zvezie v dlhom pelotóne krajín, ktorým EK napokon povolí zostať v procedúre nadmerného deficitu o rok dlhšie. Kažimír síce neprestane organizovať poplašné tlačovky, ale silnejší hráči vo vláde a reprezentanti rôznych záujmov mu rozpočet roztrhajú na franforce. Aj vzhľadom na optimistický odhad rastu by sa rovnalo zázraku, keby rozpočet neskončil vyšším schodkom než predchádzajúci. Otázka je len to, o koľko.
Zatiaľ čo premiér neprestane kŕmiť verejnosť populárno-zástupnými témami, klientsko-korporativistický charakter režimu sa bude cementovať sústreďovaním moci (školy späť štátu) a distribúciou privilégií a majetkov (ako naposledy neuveriteľne drzý nákup dvoch lietadiel cez prostredníka u Glváča).
Je sa na čo tešiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.