.taliansko si popri mnohých závideniahodných prívlastkoch užíva aj označenia „krajina morí a hôr“ – il Paese dei mari e monti. Som v pokušení ponúknuť tvorcom predvolebnej kampane odstupujúceho talianskeho premiéra slogan Mari o Monti... Moria – alebo hory. Teda zostaneme dolu, povedzme, na úrovni morskej hladiny, alebo sa vyšvihneme – ak ma, pravdaže, zvolíte – dakde vyššie, možno aj dosť vysoko. Nuž, ale výber sloganu nechám asi radšej na odborníkov...
.chcel ho aj Silvio
Kto je teda Mario Monti? Narodil sa na Jozefa dva roky pred koncom druhej svetovej vojny na severe Talianska, po štúdiách ekonómie v Miláne a na Yale pôsobil na akademickej pôde, neskôr bol ekonomickým poradcom viacerých talianskych vlád (a tých tam mali až rekordne neúrekom!), ešte neskôr sa stal jedným z kľúčových ekonómov pri Európskej komisii, až sa napokon, v roku 1999, stal jej členom. A nasledovali aj ďalšie významné pozície v rámci Talianska aj Európy, najmä v oblasti ekonomiky a hospodárskych vzťahov. Preto súčasný taliansky prezident Giorgio Napolitano zrejme nemusel dlho premýšľať, koho 9. novembra 2011 vymenovať za „doživotného senátora“ so zdôvodnením: „Za zásluhy na poli vedeckom a sociálnom.“
A očividne dlho nepremýšľal ani v dňoch po páde vlády Silvia Berlusconiho, keď (na rozdiel od nejednej inej krajiny, len si už nespomínam, ktorej) nedopustil dlhomesačnú agóniu takmer na hranici akéhosi čudesného dvojvládia a vymenoval technickú vládu na čele s profesorom Montim. MM sa ujal funkcie premiéra i ministra financií – funkčného platu za oba tieto posty sa hneď na začiatku zriekol – a v priebehu trinástich mesiacov trvania svojej vlády bezpochyby vrátil Taliansku dôveryhodnosť navonok i vo vzťahu k občanom. Po tom, ako mu v decembri minulého roku Berlusconiho politické zoskupenie odmietlo ďalšiu podporu v parlamente, podal Monti demisiu a ohlásil predčasné voľby. V tom okamihu začal mať problémy so šatníkom, najmä so sakami: za každý rukáv ho totiž začali odušu ťahať – do politiky! Svoj návrat ohlásil, potom dementoval, potom znovu ohlásil, potom poprel a znovu ohlásil aj Silvio Berlusconi, ktorý Maria Montiho dokonca trhol za rukáv saka tak prudko, až to vyrazilo dych možno i trochu viac ako správa o zásnubách s Francescou – ponuka totiž znela: ak sa Monti postaví na čelo pravicového Ľudu slobôd, Berlusconi sa stiahne z boja o post premiéra.
.vystupujem do politiky
So vstupom Montiho do predvolebnej arény súvisí veľmi milý jazykový aspekt: v slovenčine bežne zaužívaný zvrat „vstúpiť do politiky“ má v taliančine dvojča v tvare „scendere in politica“, čo doslovne znamená „zostúpiť do politiky...“ Monti však vyhlásil, že on do politiky „sale“ – teda „vystupuje“. Zdôrazňujem: nie „z“, ale „do“. Už i v tejto lingvistickej drobnôstke je s maximálnou noblesou vyjadrené, ako Monti vníma poslanie a úlohu politika a politiky.
V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť epizódu z rozhrania rokov 2011 a 2012. Senátor Severnej ligy žiadal vtedy v Poslaneckej snemovni dôsledne prešetriť, za akých okolností sa v sídle predsedu vlády konala silvestrovská večera, a vyvodiť príslušné a náležité dôsledky. A úrad vlády ako odpoveď vydal oficiálne vyhlásenie pre tlač, ktoré si dovolím ponúknuť čitateľovi v plnom rozsahu: „Predseda vlády sa z tlačových zdrojov dozvedel, že senátor Roberto Calderoli mal dnešného dňa predložiť otázku vyžadujúcu písomnú odpoveď, ktorou žiada informáciu o priebehu a okolnostiach večere predsedu vlády, konanej dňa 31. decembra 2011. Predseda vlády Monti spresňuje, že v Palazzo Chigi (sídlo úradu vlády – poznámka S.V.) sa nekonala nijaká oslava, ale v služobnom byte predsedu vlády sa uskutočnila jednoduchá súkromná večera, a to v čase od 20.00 hodiny 31. decembra 2011 do 00.15. hodiny 1. januára 2012, na ktorej sa zúčastnili: Mario Monti s manželkou z titulu dočasných užívateľov vyššie spomenutého bytu, a ako pozvaní ich dcéra a ich syn s partnermi, ďalej sestra pani Montiovej s manželom, štyri deti, vnúčatá manželov Montiových, vo veku od poldruha roka do šesť rokov.
Všetci pozvaní na večeru, ktorí strávili v Ríme obdobie od 27. decembra do 2. januára, boli ubytovaní v hoteli Nazionale, pochopiteľne, na vlastné náklady.
Výdavky použité na večeru znášal osobne Mario Monti, ktorý sa, ako si dotazujúci pán senátor iste spomenie, zriekol platu prislúchajúceho za funkciu predsedu vlády aj ministra hospodárstva a financií.
Nákupy vykonala na vlastné trovy pani Montiová v niekoľkých obchodoch s potravinami na námestí Svätej Emerenciány (tortellini a dezert) a na ulici Cola di Rienzo (údené kolienko a šošovica).
Večeru pripravila a servírovala pani Montiová. Neboli preto vynaložené nijaké prostriedky na personál.
Predseda vlády Monti napriek tomu nemôže vylúčiť, že vzhľadom na relatívne vysoký počet pozvaných (10 hostí) mohli vzniknúť pre správu Palazzo Chigi výdavky mierne vyššie v porovnaní s bežnými, pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie, plynu a vody.“
To je a verím, že to najmä bude, Mario Monti.
Autor je diplomat a prekladateľ, v rokoch 2005 až 2011 bol slovenským veľvyslancom v Taliansku.
.chcel ho aj Silvio
Kto je teda Mario Monti? Narodil sa na Jozefa dva roky pred koncom druhej svetovej vojny na severe Talianska, po štúdiách ekonómie v Miláne a na Yale pôsobil na akademickej pôde, neskôr bol ekonomickým poradcom viacerých talianskych vlád (a tých tam mali až rekordne neúrekom!), ešte neskôr sa stal jedným z kľúčových ekonómov pri Európskej komisii, až sa napokon, v roku 1999, stal jej členom. A nasledovali aj ďalšie významné pozície v rámci Talianska aj Európy, najmä v oblasti ekonomiky a hospodárskych vzťahov. Preto súčasný taliansky prezident Giorgio Napolitano zrejme nemusel dlho premýšľať, koho 9. novembra 2011 vymenovať za „doživotného senátora“ so zdôvodnením: „Za zásluhy na poli vedeckom a sociálnom.“
A očividne dlho nepremýšľal ani v dňoch po páde vlády Silvia Berlusconiho, keď (na rozdiel od nejednej inej krajiny, len si už nespomínam, ktorej) nedopustil dlhomesačnú agóniu takmer na hranici akéhosi čudesného dvojvládia a vymenoval technickú vládu na čele s profesorom Montim. MM sa ujal funkcie premiéra i ministra financií – funkčného platu za oba tieto posty sa hneď na začiatku zriekol – a v priebehu trinástich mesiacov trvania svojej vlády bezpochyby vrátil Taliansku dôveryhodnosť navonok i vo vzťahu k občanom. Po tom, ako mu v decembri minulého roku Berlusconiho politické zoskupenie odmietlo ďalšiu podporu v parlamente, podal Monti demisiu a ohlásil predčasné voľby. V tom okamihu začal mať problémy so šatníkom, najmä so sakami: za každý rukáv ho totiž začali odušu ťahať – do politiky! Svoj návrat ohlásil, potom dementoval, potom znovu ohlásil, potom poprel a znovu ohlásil aj Silvio Berlusconi, ktorý Maria Montiho dokonca trhol za rukáv saka tak prudko, až to vyrazilo dych možno i trochu viac ako správa o zásnubách s Francescou – ponuka totiž znela: ak sa Monti postaví na čelo pravicového Ľudu slobôd, Berlusconi sa stiahne z boja o post premiéra.
.vystupujem do politiky
So vstupom Montiho do predvolebnej arény súvisí veľmi milý jazykový aspekt: v slovenčine bežne zaužívaný zvrat „vstúpiť do politiky“ má v taliančine dvojča v tvare „scendere in politica“, čo doslovne znamená „zostúpiť do politiky...“ Monti však vyhlásil, že on do politiky „sale“ – teda „vystupuje“. Zdôrazňujem: nie „z“, ale „do“. Už i v tejto lingvistickej drobnôstke je s maximálnou noblesou vyjadrené, ako Monti vníma poslanie a úlohu politika a politiky.
V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť epizódu z rozhrania rokov 2011 a 2012. Senátor Severnej ligy žiadal vtedy v Poslaneckej snemovni dôsledne prešetriť, za akých okolností sa v sídle predsedu vlády konala silvestrovská večera, a vyvodiť príslušné a náležité dôsledky. A úrad vlády ako odpoveď vydal oficiálne vyhlásenie pre tlač, ktoré si dovolím ponúknuť čitateľovi v plnom rozsahu: „Predseda vlády sa z tlačových zdrojov dozvedel, že senátor Roberto Calderoli mal dnešného dňa predložiť otázku vyžadujúcu písomnú odpoveď, ktorou žiada informáciu o priebehu a okolnostiach večere predsedu vlády, konanej dňa 31. decembra 2011. Predseda vlády Monti spresňuje, že v Palazzo Chigi (sídlo úradu vlády – poznámka S.V.) sa nekonala nijaká oslava, ale v služobnom byte predsedu vlády sa uskutočnila jednoduchá súkromná večera, a to v čase od 20.00 hodiny 31. decembra 2011 do 00.15. hodiny 1. januára 2012, na ktorej sa zúčastnili: Mario Monti s manželkou z titulu dočasných užívateľov vyššie spomenutého bytu, a ako pozvaní ich dcéra a ich syn s partnermi, ďalej sestra pani Montiovej s manželom, štyri deti, vnúčatá manželov Montiových, vo veku od poldruha roka do šesť rokov.
Všetci pozvaní na večeru, ktorí strávili v Ríme obdobie od 27. decembra do 2. januára, boli ubytovaní v hoteli Nazionale, pochopiteľne, na vlastné náklady.
Výdavky použité na večeru znášal osobne Mario Monti, ktorý sa, ako si dotazujúci pán senátor iste spomenie, zriekol platu prislúchajúceho za funkciu predsedu vlády aj ministra hospodárstva a financií.
Nákupy vykonala na vlastné trovy pani Montiová v niekoľkých obchodoch s potravinami na námestí Svätej Emerenciány (tortellini a dezert) a na ulici Cola di Rienzo (údené kolienko a šošovica).
Večeru pripravila a servírovala pani Montiová. Neboli preto vynaložené nijaké prostriedky na personál.
Predseda vlády Monti napriek tomu nemôže vylúčiť, že vzhľadom na relatívne vysoký počet pozvaných (10 hostí) mohli vzniknúť pre správu Palazzo Chigi výdavky mierne vyššie v porovnaní s bežnými, pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie, plynu a vody.“
To je a verím, že to najmä bude, Mario Monti.
Autor je diplomat a prekladateľ, v rokoch 2005 až 2011 bol slovenským veľvyslancom v Taliansku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.