Skupina Bratři Orffové pochádza z Krnova a na českej hudobnej scéne spôsobila podobnú nenápadnú revolúciu ako prednedávnom konverzia Dana Bártu z rocku a popu na džez. Orffovci odvážne zbúrali zažité folkové klišé.
Na to, ako kapela vznikla a ako mieni pokračovať, sme sa spýtali Lukáša Novotného, gitaristu a spoluautora mnohých skladieb Bratří Orffů. Okrem neho patria do základného tvorivého tímu Orffovcov aj gitarista a spevák Ivan Gajdoš a producent Matouš Godík (ako ZKA4T).
.aký bol váš hudobný vývoj predtým, než ste sa stali Bratmi Orffovcami?
Každý z nás prešiel niečím úplne iným. Ivan bol skôr čistý folkáč, Matouš má veľmi rád ambient a juhoamerickú hudbu, v kapele máme aj dosť početnú sekciu vyznávačov funku a džezu a ja s basgitaristom Kuldom máme radi gitarovú muziku, ktorá má asi najblišie k označeniu indie pop.
.bratia Orffovci boli pôvodne iba domáci, respektíve štúdiový projekt. Bolo ťažké dať dokopy kapelu a začať koncertovať?
Ani nie, súčasná zostava Bratří Orffů sú kamaráti, ktorí pochádzajú prevažne z Krnova, a už predtým sme sa všetci aspoň raz videli.
.hudobní publicisti vás tlačia do škatuľky neo-folk alebo folktronica. Páči sa vám tam?
Neo-folk sa mi vôbec nepáči. S folktronicou by som súhlasil možno kvôli tomu, ako znie naša platňa a akým spôsobom vznikala, no to, čo predvádzame naživo, by som opísal najskôr ako elektrifikovaný folk.
.aká je vaša obľúbená hudba okrem Bratov Orffovcov?
Ak sa pozriem na svoje dvojročné štatistiky toho, čo počúvam, spracované internetovým rádiom last.fm, tak prvá desiatka je pomerne jasná: Sufjan Stevens, Feist, Stars, St. Vincent, Air, Radiohead, Beck, Boards of Canada, Kings of Convenience či Death Cab for Cutie.
.v textoch vašich piesní sa dajú nájsť dve neustále sa opakujúce témy – jednou je akási sci-fi ukotvená v realite a druhou všadeprítomná melanchólia a pesimizmus. Kde sa to berie?
Všetky texty a poetika Bratov Orffovcov sú postavené na osobnosti a fantázii speváka a gitaristu Ivana Gajdoša. Za seba môžem povedať len toľko, že mi je blízka, ale na to, odkiaľ sa to berie, odpovedať nedokážem.
.chceli by ste sa presťahovať do krajiny Bingriwingri alebo sa cítite lepšie v Krnove, kde má aj „vietor poľský prízvuk“?
V Bingriwingri by som určite žiť nechcel a do Krnova by som sa zasa rád po desiatich rokoch vrátil, ale určite to nebude také jednoduché.
.v súčasnosti žiješ a pracuješ v Prahe, v kultúrnom centre Palác Akropolis. Čo tam robíš??
V Paláci Akropolis sa starám o propagáciu, zčasti o dramaturgiu a príležitostne aj o produkciu (smiech). Je to práca, ktorá vyžaduje maximálne nasadenie a človek pracuje prakticky 24 hodín denne, čo je z dlhodobého hľadiska dosť vyčerpávajúce. Na druhej strane mi tam čas letí naozaj šialeným tempom. Som tam už od roku 1998 a tých niekoľko rokov mi pripadá ako zopár mesiacov.
.jeden z vašich videoklipov vznikol v Bratislave...
V Bratislave vznikol klip k pesničke Nevypínám a nakrúcali sme ho pred vystúpením v televíznom programe Metro s našim priateľom Jarom Ridzoňom v starom prístave a na poli pred rafinériou Slovnaft.
.ako ste sa dali dokopy s Dlhými dielmi (teraz Longitalom), ktorí prispeli aj na vašu platňu Bingriwingri?
Dana Salontaya a Šinu som objavil ako súčasť projektu Frogski Pop, ktorému šéfuje Jaro Ridzoň a objavil sa niekedy okolo roku 2001 na kompilácii vydavateľstva Deadred Veľké uši majú strach. Odtiaľ bol už iba kúsok k Dlhým dielom, Danovi, Šine a Longitalu.
.váš spoločný koncert s Longitalom v bratislavskom Zrkadlovom háji má byť vraj jeden z posledných pred dlhšou prestávkou. Prečo prestávka?
Od času, keď vyšlo Bingriwingri, už ubehli tri roky a odvtedy hráme prakticky stále tie isté pesničky. Nie že by nás to nebavilo, pretože každý koncert je v mnohých veciach úplne iný, ale súčasne cítime aj vnútorný tlak, aby sme si našli potrebný pokoj a odstup a pokúsili sa nájsť nové témy na ďalšiu tvorbu. A to môže trvať dosť dlho (smiech).
BRATŘI ORFFOVÉ / vznikli v roku 2002 z podnetu „duchovných bratov“ Lukáša Novotného, Ivana Gajdoša a Matouša Godíka. Po dlhých prípravách a zvukových bádaniach nahrali prvú štúdiovú platňu Bingriwingri, ktorá vyšla v roku 2005 vo vydavateľstve Quazi Delict. Na jej nahrávaní sa podieľali aj členovia spriatelených skupín Floex, Frogski Pop, Khoiba a množstvo ďalších hostí. Desať pôvodných skladieb a jedna upravená tatárska ľudová znejú veľmi sviežo a moderne aj vďaka kombinácii akustických a elektrických nástrojov a počítačových samplov. Aby mohli svoje pesničky prezentovať aj naživo, dali Orffovci dokopy sedemčlennú koncertnú kapelu. Videoklipy k pesničkám Na hadím ocase a Nevypínám nakrútil slovenský režisér a hudobník Jaro Ridzoň. S veľkým úspechom vystúpili na festivaloch Pohoda, NuJazzDayz_FM či v televíznych programoch Metro, Paskvil a Ladí neladí.
Na to, ako kapela vznikla a ako mieni pokračovať, sme sa spýtali Lukáša Novotného, gitaristu a spoluautora mnohých skladieb Bratří Orffů. Okrem neho patria do základného tvorivého tímu Orffovcov aj gitarista a spevák Ivan Gajdoš a producent Matouš Godík (ako ZKA4T).
.aký bol váš hudobný vývoj predtým, než ste sa stali Bratmi Orffovcami?
Každý z nás prešiel niečím úplne iným. Ivan bol skôr čistý folkáč, Matouš má veľmi rád ambient a juhoamerickú hudbu, v kapele máme aj dosť početnú sekciu vyznávačov funku a džezu a ja s basgitaristom Kuldom máme radi gitarovú muziku, ktorá má asi najblišie k označeniu indie pop.
.bratia Orffovci boli pôvodne iba domáci, respektíve štúdiový projekt. Bolo ťažké dať dokopy kapelu a začať koncertovať?
Ani nie, súčasná zostava Bratří Orffů sú kamaráti, ktorí pochádzajú prevažne z Krnova, a už predtým sme sa všetci aspoň raz videli.
.hudobní publicisti vás tlačia do škatuľky neo-folk alebo folktronica. Páči sa vám tam?
Neo-folk sa mi vôbec nepáči. S folktronicou by som súhlasil možno kvôli tomu, ako znie naša platňa a akým spôsobom vznikala, no to, čo predvádzame naživo, by som opísal najskôr ako elektrifikovaný folk.
.aká je vaša obľúbená hudba okrem Bratov Orffovcov?
Ak sa pozriem na svoje dvojročné štatistiky toho, čo počúvam, spracované internetovým rádiom last.fm, tak prvá desiatka je pomerne jasná: Sufjan Stevens, Feist, Stars, St. Vincent, Air, Radiohead, Beck, Boards of Canada, Kings of Convenience či Death Cab for Cutie.
.v textoch vašich piesní sa dajú nájsť dve neustále sa opakujúce témy – jednou je akási sci-fi ukotvená v realite a druhou všadeprítomná melanchólia a pesimizmus. Kde sa to berie?
Všetky texty a poetika Bratov Orffovcov sú postavené na osobnosti a fantázii speváka a gitaristu Ivana Gajdoša. Za seba môžem povedať len toľko, že mi je blízka, ale na to, odkiaľ sa to berie, odpovedať nedokážem.
.chceli by ste sa presťahovať do krajiny Bingriwingri alebo sa cítite lepšie v Krnove, kde má aj „vietor poľský prízvuk“?
V Bingriwingri by som určite žiť nechcel a do Krnova by som sa zasa rád po desiatich rokoch vrátil, ale určite to nebude také jednoduché.
.v súčasnosti žiješ a pracuješ v Prahe, v kultúrnom centre Palác Akropolis. Čo tam robíš??
V Paláci Akropolis sa starám o propagáciu, zčasti o dramaturgiu a príležitostne aj o produkciu (smiech). Je to práca, ktorá vyžaduje maximálne nasadenie a človek pracuje prakticky 24 hodín denne, čo je z dlhodobého hľadiska dosť vyčerpávajúce. Na druhej strane mi tam čas letí naozaj šialeným tempom. Som tam už od roku 1998 a tých niekoľko rokov mi pripadá ako zopár mesiacov.
.jeden z vašich videoklipov vznikol v Bratislave...
V Bratislave vznikol klip k pesničke Nevypínám a nakrúcali sme ho pred vystúpením v televíznom programe Metro s našim priateľom Jarom Ridzoňom v starom prístave a na poli pred rafinériou Slovnaft.
.ako ste sa dali dokopy s Dlhými dielmi (teraz Longitalom), ktorí prispeli aj na vašu platňu Bingriwingri?
Dana Salontaya a Šinu som objavil ako súčasť projektu Frogski Pop, ktorému šéfuje Jaro Ridzoň a objavil sa niekedy okolo roku 2001 na kompilácii vydavateľstva Deadred Veľké uši majú strach. Odtiaľ bol už iba kúsok k Dlhým dielom, Danovi, Šine a Longitalu.
.váš spoločný koncert s Longitalom v bratislavskom Zrkadlovom háji má byť vraj jeden z posledných pred dlhšou prestávkou. Prečo prestávka?
Od času, keď vyšlo Bingriwingri, už ubehli tri roky a odvtedy hráme prakticky stále tie isté pesničky. Nie že by nás to nebavilo, pretože každý koncert je v mnohých veciach úplne iný, ale súčasne cítime aj vnútorný tlak, aby sme si našli potrebný pokoj a odstup a pokúsili sa nájsť nové témy na ďalšiu tvorbu. A to môže trvať dosť dlho (smiech).
BRATŘI ORFFOVÉ / vznikli v roku 2002 z podnetu „duchovných bratov“ Lukáša Novotného, Ivana Gajdoša a Matouša Godíka. Po dlhých prípravách a zvukových bádaniach nahrali prvú štúdiovú platňu Bingriwingri, ktorá vyšla v roku 2005 vo vydavateľstve Quazi Delict. Na jej nahrávaní sa podieľali aj členovia spriatelených skupín Floex, Frogski Pop, Khoiba a množstvo ďalších hostí. Desať pôvodných skladieb a jedna upravená tatárska ľudová znejú veľmi sviežo a moderne aj vďaka kombinácii akustických a elektrických nástrojov a počítačových samplov. Aby mohli svoje pesničky prezentovať aj naživo, dali Orffovci dokopy sedemčlennú koncertnú kapelu. Videoklipy k pesničkám Na hadím ocase a Nevypínám nakrútil slovenský režisér a hudobník Jaro Ridzoň. S veľkým úspechom vystúpili na festivaloch Pohoda, NuJazzDayz_FM či v televíznych programoch Metro, Paskvil a Ladí neladí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.