Pri mojich snehových predstavách ma vždy zastaví úvaha, či toto mesto nemá už vlastných problémov dosť. Kde by sa skryli pred snehom tie tisícky ľudí, čo tu živoria na okraji mesta a spoločnosti? Sociálny systém tu prakticky neexistuje (hoci miestna societa nás stále presviedča, ako sa stará o chudobných ľudí, ja to nikde nevidím), a tak je každý odkázaný len sám na seba, prípadne na rodinu, ak ho nenechala napospas osudu. A čo by sneh narobil s našou dopravou, ktorá už teraz kolabuje každé ráno? Aj my cudzinci-nediplomati tu máme beztak veľa vlastných starostí. Takmer všade sa tu pohybujeme v sprievode svojej ochranky, ktorú si organizujeme aj platíme sami. Ak mám niekam ráno vyraziť, obyčajne to už večer oznámim jednému zo svojich strážcov, aby bol ráno pripravený a sadol si ku mne dopredu v aute aj s nabitou zbraňou. Za posledné tri roky sa počet check-pointov (kontrolných policajných stanovíšť) prakticky nezmenil a tak viem, že kým prídem do jednej alebo druhej našej banky, musím prejsť tromi stanovišťami, keď idem na letisko, tak ich prejdem sedem... Dopravných kalamít tu máme teda dosť aj bez snehu.
Autor žije v pakistanskom Islamabáde, kde pracuje ako zástupca medzinárodnej firmy Geofizyky Krakov.
Autor žije v pakistanskom Islamabáde, kde pracuje ako zástupca medzinárodnej firmy Geofizyky Krakov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.